Zavedenie elektród do mozgu však predstavuje jeden z náročnejších neurochirurgických výkonov. Lekári v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice, vďaka najmodernejšiemu prístrojovému vybaveniu, začali využívať najkomfortnejšiu a najmenej invazívnu metódu implantácie ako prví na Slovensku.
Parkinsonova choroba je druhým najčastejším neurodegeneratívnym ochorením. Podľa odhadov ňou na Slovensku trpí približne 15-tisíc ľudí. Jej výskyt sa zvyšuje spolu s pribúdajúcim vekom, najčastejšie u ľudí nad 50 rokov. Výnimkou však nie sú ani pacienti, ktorých choroba postihla pred dovŕšením štyridsiatky (asi 10% pacientov).
Ubúdajúci dopamín
Príčinou vzniku Parkinsonovej choroby je odumieranie nervových buniek produkujúcich dopamín. Táto látka zaisťuje správny prenos signálov medzi nervovými bunkami a je dôležitá pre riadenie a koordináciu pohybu a činnosť svalov. Následné príznaky ako tras, zlá koordinácia pohybu a poruchy reči sú dôsledkom práve ubúdania dopamínu v štruktúrach mozgu. V neskorších fázach choroby sa dostavujú vôľou nezvládnuteľné mimovoľné pohyby a kŕče a široké spektrum nemotorických príznakov – od zažívacích ťažkostí, porúch spánku až k mnohým psychiatrickým problémom.
Parkinsonova choroba sa zatiaľ nedá vyliečiť
Liečba sa preto zameriava najmä na zmiernenie nepríjemných prejavov a minimalizáciu zdravotného postihnutia. Pre pacientov, ktorým nezaberá klasická medikamentózna liečba, je na Slovensku už niekoľko rokov dostupná unikátna metóda hlbokej stimulácie mozgu. Tá prostredníctvom implantovaného neurostimulátora a elektród zavedených do špecifických štruktúr mozgu pomáha pomocou pravidelných elektrických impulzov zmierňovať nepríjemné prejavy Parkinsonovej choroby. Vďaka tomu dokáže vrátiť pacientom a ich rodinám stratenú kvalitu života a psychickú pohodu.
„Máme k dispozícii najmodernejší neurostimulátor využívajúci tzv. „data driven therapy“, teda liečbu na základe získaných dát od konkrétneho pacienta s využitím technológie BrainSense. Moderná technológia obsiahnutá v neurostimulátoroch nám lekárom pomáha so správnym nastavením terapie, čím pacientom významne uľahčuje život. V praxi to vyzerá tak, že neurostimulátor zavedieme pod kľúčnu kosť, odkiaľ je spojený s mozgom pacienta pomocou tenkých elektród. Neurostimulátor následne sníma mozgové signály, na základe ktorých terapiu nastavíme a vyhodnotíme jej účinnosť,“ vysvetľuje doc. MUDr. Matej Škorvánek, PhD. z Neurologickej kliniky UNLP a LF UPJŠ Košice.
Celosvetovo už podstúpilo takúto liečbu viac ako 300-tisíc pacientov. Na Slovensku je to viac ako 250 pacientov. Terapia je plne hradená zdravotnými poisťovňami.
Ako funguje neurostimulátor?
Neurostimulátor, ktorý vysiela elektrické impulzy, implantujú lekári pod kožu v oblasti pod kľúčnou kosťou pacienta a spoja ho s mozgom prostredníctvom elektród. Tieto elektródy následne dodávajú do špecifických jadier mozgu presne kontrolované elektrické impulzy vysielané neurostimulátorom, ktoré pozitívne ovplyvňujú centrá mozgu zodpovedné za koordináciu svalov a pohybu.
Implantácia bez strašidelného rámu a s väčšou istotou
Zavedenie elektród do mozgu predstavuje jeden z náročnejších neurochirurgických výkonov. Špecialistom v UNLP Košice pri tak náročnej implantácii pomáha najmodernejšie prístrojové vybavenie, vďaka čomu máme prvé pracoviskom na Slovensku, ktoré vykonáva tzv. bezrámovú implantáciu systému hlbokej mozgovej stimulácie.
Využívajú pritom navigačný systém, ktorý umožňuje presne lokalizovať anatomické štruktúry mozgu. „Vieme sa precízne dostať na presne definované miesto v mozgu a presne sledovať umiestnenie chirurgických nástrojov počas celej operácie. V súčinnosti so zobrazovacím systémom navigačný systém vizualizuje anatómiu pacienta počas operácie a doslova vedie lekára na potrebné miesto s absolútnou presnosťou,“ vysvetľuje doc. MUDr. Vladimír Kaťuch, prednosta Neurochirurgickej kliniky košickej nemocnice.
Celý systém funguje podobne ako GPS navigácia
Namiesto mapy sa lekárom zobrazuje mozog a telo pacienta s presne naplánovanými bodmi operačného zákroku. „Doterajšia metóda, implantácia elektród a neurostimulátora, trvá približne šesť hodín. Výhodou novej bezrámovej metódy je to, že skrátila dĺžku operácie zhruba o polovicu. Zákrok je pre pacienta menej invazívny, komfortnejší a rýchlejší, pacient nemá počas neho hlavu pevne fixovanú v ráme,“ pokračuje docent Kaťuch.
Samotná implantácia elektród prebieha v lokálnej anestézii, „čiže pacient je po celú dobu pri vedomí, aby sme mohli priebežne kontrolovať jeho motorické a kognitívne schopnosti. Musí napríklad vymenovať všetky mesiace v roku alebo hýbať rukou podľa pokynov. Po zavedení elektród nasleduje implantácia neurostimulátora pod kľúčnu kosť, ktorá už prebieha v celkovej anestézii,“ uzatvára prednosta kliniky docent Kaťuch, ktorý spolu s kolegami realizoval prvé tzv. bezrámové implantácie systému hlbokej mozgovej stimulácie na Slovensku.
Ide pritom o odbornú spoluprácu dvoch kliník neurochirurgickej a neurologickej. Prvé dve operácie s najmodernejšou technológiou realizuje operačný tím: MUDr. Veronika Magočová, MUDr. Kamil Knorovský, MUDr. Aurélia Kollová, PhD. a MUDr. Ján Bánoci a za Neurologickú kliniku doc. MUDr. Matej Škorvánek, PhD. a MUDr. Vladimír Haň, PhD.
Pomohli kolegovia z Olomouca. Na prvých dvoch operáciách v UNLP Košice sa zúčastnil aj neurochirurg z Fakultnej nemocnice Olomouc, doc. MUDr. David Krahulík PhD. Práve v Olomouci začali využívať bezrámovú implantáciu systému hlbokej mozgovej stimulácie ako prví v Európe a druhí na svete. Novú metódu odštartovali lekári v USA.
Život po neurostimulácii
Po spustení hlbokej mozgovej stimulácie dochádza k výraznému zlepšeniu kvality života pacientov s Parkinsonovou chorobou. Hoci choroba bude aj naďalej ich doživotným sprievodcom, vďaka pôsobeniu hlbokej stimulácie mozgu a tlmeniu jej nepríjemných príznakov sa pacienti znovu dokážu zapojiť do plnohodnotného života – sú schopní sa o seba sami postarať, nie sú odkázaní na svoje okolie, mnohí sa vrátia späť do práce, môžu sa venovať svojim koníčkom a žiť úplne bežný život.
"U pacientov v pokročilom štádiu Parkinsonovej choroby dominujú motorické a nemotorické fluktuácie (kolísanie stavu hybnosti), ktoré významne ovplyvňuje ich fungovanie v bežnom živote, kedy si často nevedia naplánovať a realizovať svoje bežné aktivity v priebehu dňa a väčšinou potrebujú významnú pomoc od druhej osoby. Pri implantovaní neurostimulátora vieme významne znížiť až úplne potlačiť tieto neželané výkyvy pohyblivosti, čo vedie k zvýšenej samostatnosti pacientov. Operáciu robíme najmä kvôli tomu, aby boli v živote čo najviac nezávislí a mohli normálne fungovať," zdôrazňuje neurológ Škorvánek a dodáva: "Tým, že sú samostatnejší, uľahčujú situáciu svojim blízkym. Tým, že môžu znovu pracovať, odľahčia sociálny systém. Táto terapia má aj výrazný pozitívny celospoločenský dopad." Terapia hlbokej stimulácie mozgu je okrem Parkinsonovej choroby využiteľná aj na liečbu dystónie, tremoru a epilepsie.
Prvý pacient
Lekári košickej nemocnice implantovali novou metódou prvého pacienta s pokročilou Parkinsonovou chorobou, kvôli ťažkým motorickým fluktuáciám, ktoré nie je možné kompenzovať bežnou liečbou. Prvým pacientom s bezrámovou implantáciou systému hlbokej mozgovej stimulácie v Košiciach je 46-ročný Rastislav Mihaličko, ktorý očakáva opätovné zaradenie do bežného života a zníženie počtu užívaných tabletiek. „Obavy zo zákroku nemám, dôverujem operačnému tímu a klinike a UNLP,“ uviedol krátko pred zákrokom.
V Košiciach sme implantovali pôvodnou metódou cca 90 pacientov. Aktuálne čaká na neurostimulátor 15 pacientov, tým, že sa významne skráti doba operácie, tak sa čakacia doba na zákrok, ktorá je momentálne asi pol roka, skráti cca o 2-3 mesiace.