Hoci je schopnosť komunikácie človeku daná už od narodenia, rovnako od narodenia existujú aj rôzne poruchy komunikácie. Poruchy reči pri ochoreniach mozgu odborníci nazývajú neurogénne. Podľa Zuzany Mašlejovej, klinickej logopedičky z Nemocnice AGEL vo Zvolene, vznikajú pri mechanickom poškodení mozgového tkaniva, napr. pri traume, pri ložiskovom nedokrvení alebo pri krvácaní. „Osobitnou kapitolou neurogénnych porúch komunikácie sú poruchy reči vznikajúce pri neurodegeneratívnych ochoreniach,“ uvádza Mašlejová.
Kedy dochádza k týmto poruchám?
„Pri ischémii vzniká ložiskové nedokrvenie, znížený prítok krvi, čo má za následok znížený prísun kyslíka a glukózy,“ vysvetľuje logopedička.
Krvácanie podľa nej zas nie je také časté ako ischémia. „Vzniká tak, že sa stena tepny naruší a krv sa roztečie do okolia poškodenej cievy,“ dodáva s tým, že v produkcii reči sa to následne prejaví poruchou, ktorú nazývame afázia.
Ťažkosti s tvorením viet...
Mašlejová uvádza, že pacient má ťažkosti s porozumením reči, s produkciou slov, tvorením viet, často sú prítomné agramatizmy, zámeny slov – parafázie, ťažkosti s výberom slov a plánovaním verbálnej produkcie. „Pacient dlho rozmýšľa, kým vyprodukuje vetu, alebo môže byť spontánna produkcia úplne nezrozumiteľná, prípadne pacient produkuje nezrozumiteľné frázy, často sa pridružia aj poruchy čítanej a písanej reči,“ vysvetľuje.
V ambulancii sa logopedička stretáva aj s dyzartriou. „Prejavuje sa deficitmi v oblasti dýchania, fonácie, artikulácie, prozódie. Často sa v klinickom obraze pacienta vyskytujú poruchy prehĺtania – dysfágie,“ konštatuje.
Spôsob a náplň terapie je rôzny
Klinický logopéd podľa Mašlejovej pracuje v tíme s neurológom, so psychiatrom a s psychológom, používa postupy terapie založenej na dôkazoch. „Ide v podstate o behaviorálnu stimuláciu, keď logopéd používa stimulačné a deblokovacie terapeutické postupy,“ vysvetľuje. Spôsob a náplň terapie je podľa nej rôzny, závisí od ochorenia pacienta.
„Cieľom klinicko-logopedickej terapie je prinavrátenie stratených funkcií a ich stabilizácia, aby bol pacient schopný plnohodnotného života,“ uvádza Mašlejová. Prognóza pacienta s neurogénnou poruchou komunikácie je podľa nej závislá najmä od rozsahu a lokalizácie lézie v mozgu, prípadne v iných oblastiach nervovej sústavy, ako aj stabilizácie celkového zdravotného stavu pacienta.