Shutterstock

Stravovanie predstavuje jeden z najzásadnejších pilierov komplexnej liečby diabetu

Správne nastavený nutričný režim dokáže významne ovplyvniť priebeh ochorenia, stabilitu glykémie, telesnú hmotnosť, inzulínovú senzitivitu, riziko mikrovaskulárnych a makrovaskulárnych komplikácií a celkovú kvalitu života pacienta.

Edukácia diabetika a pravidelné opakovanie zásad výživy sú preto nevyhnutnou súčasťou dlhodobého manažmentu diabetu.

Nutričná edukácia je kontinuálny proces. Pacient s diabetom môže mať po rokoch liečby tendenciu zabúdať na niektoré základné princípy alebo ich v praxi nahrádzať nevhodnými zjednodušeniami či zvykmi. Navyše, výživové odporúčania podliehajú medzinárodným aktualizáciám.

Edukácia umožňuje pacientovi:

• zlepšiť metabolickú kontrolu,

• porozumieť vplyvu jednotlivých makroživín (B,T,S) na glykémiu,

• efektívne pracovať so sacharidovými jednotkami (SJ),

• predchádzať hypoglykémii aj hyperglykémii,

• lepšie chápať vzťah medzi stravou, fyzickou aktivitou a inzulínovou liečbou.

Z pohľadu zdravotníka predstavuje edukácia kľúč k redukcii komplikácií, čím znižuje celkové ekonomické a zdravotné zaťaženie.

► Sacharidy

Sacharidy majú najvyšší akútny vplyv na postprandiálnu glykémiu (postprandiálna glykémia – PPG – je hladina cukru v krvi 1 – 2 hodiny po jedle. Ukazuje, ako telo zvláda prijatú energiu z potravy. U zdravého človeka by nemala presiahnuť 7,8 mmol/l, u diabetikov menej ako 7,5 mmol/l. Hodnoty nad 9,0 mmol/l signalizujú neuspokojivú kompenzáciu cukrovky). Na základe glykemického indexu (GI) a glykemickej záťaže (GZ) rozdeľujeme sacharidy na rýchle a pomalé. Mali by tvoriť 50 - 60% celodennej potreby energie.

Odporúčané sú:

• celozrnné cereálie,

• obilniny s nižším stupňom spracovania,

• strukoviny,

• zelenina (najmä listová),

• ovocie s vysokým obsahom vlákniny.

Obmedziť treba:

• produkty z rafinovanej múky,

• sladké nápoje,

• vysoko spracované cereálie.

U diabetikov 1. aj 2. typu má správne odhadovanie sacharidových jednotiek zásadný význam pre dávkovanie inzulínu a prevenciu výkyvov glykémie. Pacient by mal pravidelne prepočítavať porcie, pretože subjektívny odhad sa časom skresľuje.

►Bielkoviny

Odporúčaný príjem bielkovín je 1 - 1,5 g/kg/deň, pri nefropatii 0,8 g/kg/deň. Bielkoviny tvoria 15 - 30% z energetického príjmu a nespôsobujú rýchly vzostup glykémie, spomaľujú vyprázdnenie žalúdka a vstrebávanie sacharidov, čím majú priamy efekt na redukciu postprandiálnej glykémie.

Zvýšený príjem bielkovín pomáha chrániť svalovú hmotu u obéznych diabetikov počas redukcie hmotnosti.

Diabetikom 2. typu znižuje ranné chute na sladké a predlžuje pocit sýtosti.

Nutričné odporúčania:

Dajte prednosť: chudému mäsu jatočných zvierat, hydine, rybám, vajciam, jogurtom s nižším obsahom sacharidov, tofu, tempehu, strukovinám, orechom a semienkam.

Obmedzte: údeniny, lacné párky, mastné druhy mäsa, vysmážané jedlá.

Dlhodobo vysoký príjem bielkovín môže prispieť k progresii diabetickej nefropatie (poškodenie obličiek) – preto je potrebná individualizácia podľa renálnych funkcií.

►Tuky

Tuky by mali tvoriť do 30 % energetického príjmu, pričom dôležitá je kvalita, nie kvantita.

Vhodné tuky

• mononenasýtené (olivový olej, avokádo),

• omega-3 mastné kyseliny (losos, makrela, sardinky, ľanové semienko).

Nevhodné tuky

• transmastné kyseliny,

• nasýtené tuky,

• lacné údeniny a vyprážané potraviny.

Zníženie príjmu nevhodných tukov zlepšuje lipidový profil a znižuje inzulínovú rezistenciu.

►Zelenina

Zelenina má minimálny dopad na glykémiu a mal by ju pacient prijímať pri každom jedle. Listová zelenina sa do SJ nezapočítava, ak neprekročí objem do 200 g. Zelenina s vyšším obsahom sacharidov (mrkva, cvikla, kukurica, hrášok) vyžaduje započítať do počtu SJ v jedle.

►Ovocie

Z pohľadu fyziológie je vhodnejšie konzumovať ovocie:

• v prvej polovici dňa,

• s bielkovinou alebo tukom,

• po hlavnom jedle (zníženie postprandiálnej glykémie).

Vláknina (ideálne 25–35 g/deň) spomaľuje absorpciu glukózy a redukuje inzulínovú rezistenciu.

Postprandiálnu hyperglykémiu môžeme ovplyvniť:

• konzumáciou potravín s nízkym GI,

• správnym poradím jedla (zelenina → bielkoviny → sacharidy),

• primeranou porciou,

• pomalým jedením,

• zvýšením fyzickej aktivity po jedle (10–15 minút chôdze).

Pohyb je kontraindikovaný pri glykémii ≥ 13–15 mmol/l a prítomnosti ketolátok, najmä u DM1 – vtedy môže viesť k ďalšiemu vzostupu glykémie v dôsledku uvoľnenia stresových hormónov.

Stravovanie – súčasť liečby

Nutričný manažment diabetu musí byť individualizovaný, kontinuálny a interdisciplinárny. Zdravé stravovanie je rovnocennou súčasťou liečby spolu s medikáciou a fyzickou aktivitou. Pravidelná edukácia, správny výber potravín, kontrola porcií a úprava stravovania na základe glykémií predstavujú najefektívnejšie nástroje na prevenciu akútnych aj chronických komplikácií.

Pacient, ktorý sa aktívne učí a pochopí súvislosti medzi stravou a glykémiou, dokáže dlhodobo žiť s diabetom plnohodnotným životom a minimalizovať jeho zdravotné následky.

Pacient, ktorý aktívne spolupracuje, rozumie princípom stravovania a opakovane sa edukuje, dosahuje:

• lepšiu glykemickú kontrolu (nižšie HbA1c),

• nižšiu variabilitu glykémií,

• pomalšiu progresiu komplikácií,

• efektívnejšie chudnutie a udržanie hmotnosti,

• lepší lipidový profil,

• nižšie riziko hospitalizácií.

Edukácia a opakovanie odporúčaní sú preto neoddeliteľnou súčasťou liečby diabetu a významne ovplyvňujú dlhodobú prognózu.

Praktické odporúčania pre udržanie stabilnej glykémie počas dňa:

• rovnomerný príjem sacharidov s nízkym a stredným GI,

• pravidelné meranie glykémie (najmä pri inzulínovej liečbe),

• eliminovať dlhé pauzy medzi jedlami,