Spôsobilý jazdy je len ten vodič, ktorý sa pravidelne podrobuje lekárskej prehliadke zameranej na diabetes mellitus a má svoje glykémie pod kontrolou. Pri tejto diagnóze platí, že zodpovednosť musí byť na prvom mieste. Cukrovka je veľmi zradná, nepredvídateľná a neočakávaná choroba. Pri vedení auta dokáže narobiť veľké problémy. Vodič pomaly začne strácať zručnosť aj pozornosť pri ovládaní auta za nepredvídateľnej situácie, ktorá sa na ceste môže prihodiť hocikedy a hocikde.
U cukrovkára to spôsobujú prevažne hypoglykémie. Je to proces odohrávajúci sa v tele, keď dochádza k prudkému poklesu cukru v krvi pod 4 mmol/l. Diabetik začne vidieť rozmazane, začne byť nervózny, zníži sa mu schopnosť správnej reakcie a rozhodovania. Veľký vplyv na hypoglykémiu majú aj fyzická práca, šport, ale aj zabudnutý príjem jedla, niekedy aj tráviace ťažkosti, endokrinné ochorenia či konzumácia alkoholu z predošlého dňa. Každý diabetik hypoglykémie pociťuje ináč. Prejavovať sa začnú pocitom úzkosti, chvenia a trasenia sa, búšením srdca, ale aj nadmerným potením a hladom.
Pred jazdou si odmerajte hladinu cukru
Preto je dôležité, aby si diabetik vždy pred dlhšou jazdou odmeral glykémie. Ak počas jazdy pociťuje blížiacu sa nízku glykémiu, musí auto odstaviť na bezpečnom mieste. Vypiť 20 až 40 gramov rýchleho cukru, to sú asi 2 dl džúsu, sladeného nápoja alebo užiť hroznový cukor.
Na preliečenie hypoglykémie sa neodporúča konzumovať čokoládu, lebo tá okrem cukru obsahuje tuk, ktorý spomaľuje vstrebávanie cukru a jeho vzostup v krvi. Po 10 – 15 minútach treba glykémie znovu skontrolovať.
Pri ťažkej hypoglykémii vodič auta môže upadnúť až do kómy, čo pri šoférovaní ohrozuje životy nič netušiacich ľudí, a tak môže spôsobiť ťažké a vážne zranenia až s následkami nezlučiteľnými so životom. V tom momente sa jeho auto stáva nebezpečnou zbraňou.
Pacientovi, ktorý sa ocitne v kóme, treba zavolať rýchlu záchrannú službu a podať prvú pomoc. Najlepšie je podať pacientovi injekčne GlucaGen HypoKit 1 mg, ak je k dispozícii. Obsah glykogénu docieli normalizáciu krvného cukru. Keď je pacient už pri vedomí, po 20 – 30 minútach odmerať glykémie, prípadne zopakovať príjem dlho trvajúcich sacharidov, ako je chlieb a podobne. Vodič v jazde môže pokračovať najskôr po uplynutí jednej až dvoch hodín, kým sa funkcie organizmu znormalizujú.
Autom jazdím denne takmer 60 rokov
Diabetes typu LADA mi diagnostikovali v päťdesiatke. Vtedy som pracoval v Budapešti pre známu slovenskú firmu. Pôsobil som tam šesť rokov. Denne som najazdil mnoho kilometrov, ako to vo veľkomestách býva. Každý víkend som išiel domov do Košíc, čo je tam a späť vyše 500 kilometrov. Vážnosť choroby diabetes mellitus som nikdy nepodceňoval. Ešte aj dnes pred jazdou aj počas jazdy dlhšej ako dve hodiny auto odstavím na čerpacej stanici. Odmeriam si glykémie, oddýchnem, vychutnám šálku chutnej kávičky a pokračujem v jazde.
Som maratónec a vytrvalostný bežec na dlhé trate. Vždy si pred behom aj po ňom kontrolujem glykémie. Vďaka senzoru si ich môžem kontrolovať aj počas športovej aktivity. Blížiacu sa hypoglykémiu pociťujem včas. Horšie je to u diabetikov, ktorí tento pocit nemajú.
Šoférovať áno či nie?
Hypoglykémie sa prejavujú nepozornosťou a zlou orientáciu, veľkou únavou, zahmlieva sa im v očiach. Je to podobne ako po nadmernom požití alkoholu alebo iných omamných látok. Často sa natíska otázka: môže diabetik viesť auto bez obáv? Otázka je na telo a moja odpoveď znie: áno. Ale len vtedy, ak má diabetik zodpovedný prístup k chorobe. Ešte viac to platí pre vodičov z povolania. Mám 77 rokov. Každé dva roky, okrem pravidelných kontrol u diabetológa, robím testy týkajúce sa príznakov choroby na diabetes mellitus. Absolvujem vyšetrenie u ušného aj očného lekára a nakoniec u obvodného lekára.
Keď sú všetky vyšetrenia dobré, vystaví mi potvrdenie o mojej spôsobilosti na vedenie vozidla na dva roky. Po dvoch rokoch si to musím zopakovať. Podklady o absolvovaní vyšetrení a vydaní potvrdenia spôsobilosti na jazdu autom lekár zasiela na dopravný inšpektorát. Zatajovať lekárom, že som niekoľkokrát prekonal hypoglykémie, sa neoplatí. Tým si diabetik sám škodí, nehovoriac o tom, že predstavuje nebezpečenstvo na cestách a ohrozuje životy nič netušiacich ľudí. Medzi lekárom a pacientom musí byť vzájomná dôvera a otvorený dialóg. Disciplína pri úprave hodnôt glykémie a kontinuálnej liečbe je jedinou cestou k bezpečnej jazde osobným alebo nákladným autom, v ktorom za volantom sedí diabetik.
Lebo... „Život máme len jeden a vážme si ho!“