Bez ohľadu na to, či inzulín pacient užíva, komplikácie spojené s týmto ochorením sa stále môžu dostaviť. K liečbe inzulínom sa pristupuje aj v prípade diabetes mellitus 2. typu, ak zlyhala liečba perorálnymi antidiabetikami, keď ani pomocou ich maximálnej dávky nie je docielená uspokojivá kompenzácia cukrovky.
Neliečená vedie ku komplikáciám
Ak cukrovka nie je dostatočne a správne liečená, môže výrazne skrátiť očakávanú dĺžku života. Okrem akútnych komplikácii, ako napríklad diabetická kóma, patrí cukrovka medzi hlavné rizikové faktory srdcovo-cievnych ochorení. Môže spôsobiť stratu zraku, zlyhania obličiek ba až amputáciu dolných končatín. Výnimkou nie sú ani poškodenia nervov či postihnutia ciev. A platí to pri oboch typoch diabetu mellitu.
Riziká pri ochoreniach srdca a ciev
Pri cukrovke dochádza k ateroskleróze, teda ochoreniu tepien, pri ktorom sa do poškodenej cievnej steny ukladajú tukové látky, najmä cholesterol. Priesvit cievy sa tým zužuje, čo obmedzuje prietok krvi. Ateroskleróza je mimoriadne nebezpečná, ak postihuje tepny srdca, mozgu, dolných končatín či aortu. Cievy sa postupne zužujú, uzatvárajú a jednotlivé orgány nie sú dostatočne prekrvené. Najčastejšie býva postihnuté srdce.
Ak dôjde k uzavretiu srdcových ciev, hovoríme o infarkte myokardu, ktorý predstavuje život ohrozujúci stav. Ischémia (nedokrvenie) srdca sa prejavuje bolesťami, pocitom tlaku na hrudníku. Zvlášť u diabetikov nie sú tieto bolesti vždy prítomné, a tak môže pacient prekonať infarkt bez toho, aby o tom vedel. Postupne sa môžu zužovať aj cievy v dolných končatinách. Ischemická choroba dolných končatín sa prejavuje bolesťou v lýtkach pri rýchlej chôdzi alebo v noci. Ateroskleróza sa rýchlo rozvíja v prítomnosti rizikových faktorov, medzi ktoré patrí cukrovka, vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, obezita, fajčenie, nadmerný stres, sedavý životný štýl.
Poškodenie malých ciev
Pôsobenie dlhodobo zvýšenej glykémie sa prejavuje predovšetkým v bunkách, kde je prenos glukózy zabezpečený nezávisle od vplyvu inzulínu. Priamou príčinou cukrovky tak vzniká ochorenie, ktoré sa nazýva diabetická nefropatia. Postihuje 30 až 40 % všetkých pacientov. Poškodenie obličiek nevzniká náhle, ale rozvíja sa postupne v rozmedzí 10 – 15 rokov od prvého diagnostikovania cukrovky po prejavy ochorenia obličiek. Najčastejším dôvodom nefropatie je nedostatočne kontrolovaný diabetes mellitus.
Dôležitá je pravidelná kontrola
V rámci prevencie je dôležitá pravidelná kontrola mikroalbuminúrie, malých častíc proteínov v moči, ktoré telo vylučuje vo zvýšenom množstve pri vysokej hladine krvnej glukózy. Tá spôsobuje vápenatenie ciev v obličkách, ktoré poškodzuje aj malé cievy. Ďalším dôležitým faktorom prevencie nefropatie je optimalizácia krvného tlaku.
Cukrovka býva aj častou príčinou slepoty. Zmeny sa opäť vytvárajú postupne, bez zjavných príznakov. Postihovaných je viacero súčastí oka (diabetická retinopatia), veľmi citlivé sú bunky nachádzajúce sa v sietnici oka a očnej šošovke. U pacientov s diabetom sa tiež omnoho častejšie vyskytuje sivý zákal.
Diabetická neuropatia
Hyperglykémia spôsobuje ochorenie nervov až u 65 % diabetikov. Diabetická neuropatia postihuje predovšetkým nervy dolných a horných končatín, no zasiahnuté bývajú aj nervy tráviacej sústavy, nervy ovplyvňujúce srdce, ale aj pohlavné orgány. Diabetická neuropatia môže prebiehať bez príznakov alebo sa prejavuje poruchou citlivosti. Prítomné býva pálenie či tŕpnutie prstov na nohách, predovšetkým v noci, tie potom prechádzajú až do bolesti v pokoji a do kŕčov v lýtkach. Postupom času sa môže rozvinúť strata citlivosti na tlak, teplo a bolesť.
Liečba aj úprava životného štýlu
Hlavný patologický mechanizmus rozvoja chronických komplikácií diabetu je hyperglykémia, preto základom liečby diabetu mellitu je snaha udržať hladinu cukru v krvi pod kontrolou. Čo možno najviac stabilnú a najbližšiu normálnym hodnotám. Úpravou jedálnička a zvýšením telesnej aktivity je možné v niektorých prípadoch zlepšiť využívanie inzulínu, ktorý sa v tele vytvára. Ak nie sú tieto opatrenia dostatočne účinné, zvolí sa liečba podľa typu cukrovky a reakcie (odozvy) pacienta na liečbu buď perorálnymi antidiabetikami, alebo inzulínom, v niektorých prípadoch aj oboma formami.
Selfmonitoring
Súčasťou úspešného manažmentu diabetu mellitu je pravidelné monitorovanie hladiny glukózy v krvi, meranie krvného tlaku, lipidov (tukov) v krvi, kontrola telesnej hmotnosti (hodnoty BMI) a kontrola stavu dolných končatín.
Je vhodné, aby si pacient všetky získané dáta prehľadne zaznamenával a pod dohľadom diabetológa aj dáta vyhodnocoval a prispôsoboval im zdravotnú starostlivosť.
Na čo nezabúdať
• Vznik a vývoj komplikácií nemusí byť vždy len následkom diabetu. Pri optimálnej metabolickej kompenzácii a vhodnej starostlivosti sa vôbec nemusia rozvinúť.
• Ak už vznikli chronické komplikácie, pri správnej liečbe a pravidelných kontrolách ich následky a prípadný rozvoj nemusia byť závažné.
• Najdôležitejšie je odstrániť vplyv rizikových faktorov – úprava hodnôt krvných lipidov, optimalizácia krvného tlaku, zníženie telesnej hmotnosti, zdravá výživa, adekvátna fyzická aktivita, život bez fajčenia.