Vývoj všetkých jedincov predstavuje množstvo zákonitých zmien, ktoré prebiehajú v určitom časovom poradí a u väčšiny približne rovnako. Ide o biologický a psychický vývoj, ktoré veľmi úzko súvisia. Charakteristické zmeny, ktorými počas vývoja prechádzajú, určujú tri základné vývojové obdobia. Je to detstvo, dospelosť a staroba. Rozdelené sú na kratšie časové úseky.
V určovaní vekových hraníc vývojových období detstva, dospelosti a staroby sa jednotliví odborníci odlišujú, keďže každý prihliada na vplyvy prostredia, ktoré majú nielen sociálny, ale aj citový význam. Je to najmä rodina ako prvá a základná formujúca jednotka.
Škola a školské zariadenia zabezpečujú všestranný vývoj a ich funkciu v dospelosti preberá zamestnávateľ. Výchova usmerňuje aktivity jedincov v priebehu celého života. Geografické a urbanistické podmienky vplývajú nielen na tempo dozrievania, ale aj na formovanie postojov a potrieb. Významný vplyv zohrávajú kultúrne pamiatky, príroda a produkty umenia, ktorých absencia významne ovplyvňuje ďalšie konanie a postoje všetkých jedincov.
Dnes hovoríme o epidémii
Celospoločenské dôsledky zvyčajne zvyšujú záujem o nejakú skupinu jedincov alebo nejakú chorobu. Nie je to inak ani v prípade diabetes mellitus (cukrovka, DM), ktorá je v ostatnom čase v centre pozornosti mnohých oblastí života. Ešte v prvej polovici 20. storočia bol DM relatívne zriedkavou chorobou. Vzhľadom k civilizačnému pokroku v druhej polovici 20. storočia nastal taký zlom, že od začiatku 21. storočia hovoríme o epidémii až pandémii DM.
Nárast civilizačných ochorení
V dôsledku civilizačných vymožeností žijeme nielen bezpečnejšie, ale aj dlhšie. Využívame moderné dopravné prostriedky a pracujeme s inteligentnou výpočtovou technikou, čo vytvára predpoklady pre fyzickú inaktivitu a sedavý spôsob života. Vo väčšine krajín sveta nebojujeme s podvýživou, ale, naopak, s vážnymi dôsledkami nadhmotnosti, ktorú spôsobuje neprimerane veľká konzumácia potravín. A práve tá, v kombinácii s genetickou predispozíciou a nedostatkom pohybu potrebného na zachovanie života, spôsobuje obrovský nárast civilizačných chorôb, ku ktorým okrem DM 2 a obezity zaraďujeme aj alergie, artériovú hypertenziu, chronické respiračné a kardiovaskulárne choroby, choroby pohybového aparátu, onkologické a psychické choroby a mnohé iné.
DM je stále veľký problém
Podľa niektorých mediálnych informácií by sa mohlo zdať, že v súčasnosti už nie je veľký problém mať DM. Diabetici sú vďaka úsiliu personalizovanej diabetológie a aplikovanej sociálnej práce liečení podľa najnovších vedeckých poznatkov v súlade s medicínou a so sociálnou prácou založenou na dôkazoch. Ale opak je pravda, lebo DM je stále veľký problém.
Ovplyvňuje nielen diabetikov, ale aj rodinu, skupinu, komunitu a celú spoločnosť. Vyžaduje si rešpektovanie určitých podmienok, ktoré sa v teoretickej rovine nezdajú až také náročné, ale prax je, samozrejme, úplne iná. Zaradenie mnohých príkazov, zákazov, obmedzení a nutností do každodenného života diabetikov v každom veku a vyrovnanie sa s rôznymi prejavmi diskriminácie a nepochopenia nie je až také jednoduché. Aj preto niekedy znižuje celkovú kvalitu života a pocit spokojnosti.
Deti a mladiství s diabetes mellitus
DM u detí a mladistvých predstavuje špecifickú situáciu, ktorej závažnosť je priamo úmerná klinickému a sociálnemu stavu a vývojovému obdobiu detí a mladistvých. Lebo, ako povedali Barnard a Stander už v roku 1980, deti by nemali poznať bolesť. Patrí do sveta dospelých. Deti by ju nemali zakúsiť, lebo keď ju raz zažijú, vytratí sa z nich detstvo.
U detí prevláda DM 1
DM u detí a mladistvých je takmer vždy DM 1. Na prežitie vyžaduje celoživotnú injekčnú liečbu inzulínom aplikovaným trikrát, štyrikrát alebo päťkrát denne alebo kontinuálnou subkutánnou infúziou inzulínu pomocou inzulínovej pumpy. Okrem toho vyžaduje aj dodržiavanie diabetickej diéty ako racionálnej výživy bez cukru, s počítaním sacharidových jednotiek v potravinách a výberom potravín s nízkym glykemickým indexom.
Regulovanie fyzickej aktivity a realizácia selfmonitoringu glykémie a ketonémie glukometrom po odbere krvi z prsta niekoľkokrát denne a meraním glykozúrie a ketonúrie pomocou testovacích prúžkov na moč tvorí neoddeliteľnú súčasť režimu dňa rodiny.
Edukácia a poradenstvo
Veľký význam pri zabezpečovaní kvalitnejšieho života zohráva dostupnosť glukózových senzorov a pravidelné absolvovanie edukácie a sociálneho poradenstva.
Rekondično-rehabilitačné pobyty organizované diabetickými organizáciami a peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) tvoria významnú súčasť modernej liečby a sociálnej opory rodiny diabetických detí.
V ostatnom čase sa v tomto vývojovom období častejšie objavuje aj DM 2 a vďaka molekulárnej genetike včas diagnostikujú iné špecifické typy DM ako MODY a neonatálny DM s manifestáciou do šiesteho mesiaca života.
PhDr. Andrea Bukovská, MHA, MPH