Oslava trvala, ako v správnej rozprávke, tri dni a tri noci. V živote sa hovorí, že rodinu si nevyberáš. Vyberieš si kamarátov, z ktorých sa môže stať tvoja druhá rodina. Ja mám druhú rodinu, ktorú som si však nevybrala. Prišla mi do života sama. Všetkých nás však niečo spája, a to ochorenie diabetes mellitus 1. typu. Spojilo nás teda niečo smutné a náročné, ale paradoxne to priviedlo dokopy tých najveselších, najmilujúcejších a najsilnejších ľudí, akých poznám. Naše privítania či rozlúčky trvajú zvyčajne dlhé desiatky minút, kým každý z každého vystíska tak za kilo vzájomnej lásky a podpory. Z mamičiek detských diabetikov sa mi stali „tety“, ktoré dávajú tie najlepšie rady do života, z ocinov dia detí najlepší kamoši a z nás diabetikov „bratranci a sesternice“, ktorí si vždy ako prví navzájom gratulujú pod fotkami na sieťach, držia si palce pri skúškach, posielajú si nové dia recepty a všetci navzájom, malí aj veľkí, sa radi stretávajú pri káve či pive aj mimo našich dia akcií.
Stretnutie aj plné zážitkov a edukácie
Presne v takomto rodinnom duchu prebiehalo aj naše stretnutie v septembri na „konci sveta“ v Poráčskej doline. Stretnutie bolo plné edukácie, a to aj zážitkovej, keď nás prišla z Nitry pozrieť aj naša KlauDIA, zážitkov, športu, spomienok a zábavy. Malí aj veľkí, spolu v jednej vírivke, na ľadovej ploche na korčuliach, pri baskete v telocvični, súťaži v bowlingu i na parkete vo víre tanca. Mali sme sa skvele. Veľmi ma teší, že sa k nám pridali a toľko sa toho dozvedeli aj naši noví členovia. Aj keď mi určite nerobí radosť, že detí s diabetom stále pribúda, teší ma, že im dokážeme pomôcť zvládať začiatky s touto chorobou o niečo ľahšie.
Noví členovia
A keď sme pri tej rodine, ktorú si nevyberáme, nedá mi nespomenúť našu novú členku Mariannku, ktorej mamička bola mojou profesorkou angličtiny na strednej škole a ktorá založila školský časopis, ktorého som bola redaktorkou. Ktovie, možno by som bez jej vedenia nikdy nenašla svoju vášeň – zhmotňovať svoje myšlienky do článkov. Teraz sme sa po rokoch stretli znova a sme súčasťou našej novej dia rodiny. A mne robí radosť, že všetky ostatné mamičky a najmä KlauDIA zase pomohli vysvetliť ďalšie a ďalšie zákutia diabetu. A ak sa aj na chvíľu Mariannke stalo, že bola z tohto ochorenia smutná, hneď to napravila radosť a šťastie v hre v našej tombole „diabole“.
Dvadsať rokov aktívnej práce
Naša sladká rodina oslávila počas troch dní spoločné jubileum. Dvadsať rokov aktívnej práce, vzdelávania, zážitkov, spomienok – to je už niečo! Pospomínali sme na všetky naše dia letá, ako sme nazvali naše dia „tábory“ na Spiši i v zahraničí, chytali sa za bruchá pri spomienkach na všetky tie úsmevné situácie, či už pri čistení Slovenského raja, stavaní Symbolického cintorína, opravovaní studničiek a lavičiek, alebo čo všetko sme pozažívali a videli počas víkendových výletov v Prahe, Budapešti, vo Viedni, v Bratislave, Ostrave a ďalších mestách pri príležitosti Svetového dňa diabetu. Je skvelé mať toľko zážitkov s týmito ľuďmi, a je aj celkom zvláštne zamyslieť sa nad tým, o koľko by sme prišli, keby sme pred niekoľkými rokmi neochoreli a nedali sa dokopy. Som za túto rodinu vďačná a všetkým posielam milión pusiniek. Najviac však tomu jedinému, ktorý to celé ťahá a organizuje s podporou mamičky už 20 rokov. Ďakujem, oci!
Vaša Zuzka