Diabetes mellitus u mladších školákov (6 – 8 rokov) a starších školákov (8 – 12 rokov) znamená celkovú zmenu životného štýlu pre rodinu. Školáci sa dostávajú na dlhší čas mimo rodiny. Dostávajú sa tým do konkurenčného prostredia vrstovníkov. Školáci potrebujú 9 – 11 hodín spánku.
Prvá samostatná aplikácia inzulínu
V tomto vývojovom období stále pretrváva závislosť od rodičov alebo opatrovníkov. U diabetických detí ďalej rastie uvedomovanie si problematiky DM a realizácie mnohých nutností potrebných pre život s diabetom.
Postupne si začínajú samostatne injekčne aplikovať inzulín inzulínovým perom alebo manipulovať s inzulínovou pumpou pod dozorom a počítať sacharidové jednotky v potravinách.
Zvládajú aj selfmonitoring
Vzhľadom na rozvoj myslenia postupne dokážu realizovať selfmonitoring glykémie glukometrom po odbere krvi z prsta, prečítať hodnotu glykémie na glukometri a hodnotiť ju v zmysle dobrá alebo zlá glykémia.
Taktiež mnohí veľmi dobre vedia pracovať s modernými technológiami a prečítať a hodnotiť údaje z glukózového senzora. Možnosť mať pri sebe počas vyučovania mobilný telefón a v prípade potreby ho použiť záleží na zvyklostiach školy a dohody s rodičmi alebo opatrovníkmi. Školáci už dokážu pochopiť aj skutočnosť, že reguláciu glykémie môžu významne ovplyvniť jedlom alebo nejakou fyzickou aktivitou.
Začiatok vyvoláva obavy
Každý začiatok školského roka vyvoláva obavy nielen u rodičov, ale aj mladších a starších školákov. Nie je to inak ani u diabetických detí. Ešte pred začiatkom školského roka je vhodné navštíviť školu, stretnúť sa s triednym učiteľom a výchovným poradcom a oznámiť im, že školák má DM 1. typu.
Aj napriek osvete je aj dnes vhodné zdôrazniť, že ide o celoživotnú nevyliečiteľnú chorobu, ktorej základným prejavom je hyperglykémia, ktorá môže spôsobovať zhoršenie prospechu, nepozornosť, spavosť alebo podráždenosť.
Keby hyperglykémie pretrvávali a nebudú správne liečené, môžu postupovať a spôsobiť vracanie, hlboké dýchanie až bezvedomie. U diabetických detí sa takýto stav môže vyvinúť veľmi rýchlo, aj pri bežnom infekte, strese alebo poruche inzulínovej pumpy. Každé diabetické dieťa v takomto stave patrí do nemocnice.
Inzulín sa aplikuje viackrát za deň
Dobré je upozorniť aj na to, že DM 1. typu sa lieči injekciami inzulínu inzulínovým perom alebo inzulínovou pumpou. Zvyčajne sa aplikuje 4- až 5-krát denne.
Každé školopovinné diabetické dieťa by si malo vedieť správne aplikovať inzulín, ale pomôže, ak tomu rozumie aj učiteľ a vychovávateľ. Inzulínové pero, pomôcky na aplikáciu inzulínu a dezinfekčné tampóny si školák nosí so sebou zvyčajne v samostatnej kapsičke v školskej taške.
Počas vyučovania nie je potrebné uchovávať ho v chladničke. V triede je však potrebné vytvoriť vhodný priestor na aplikáciu inzulínu a hygienické požiadavky. Zakazuje sa využívať na tento účel sociálne zariadenie a neodporúča sa kabinet z dôvodu náhodného zamknutia. Túto situáciu v súčasnosti pravdepodobne vyrieši prítomnosť školskej zdravotnej sestry v škole.
Dieťa by malo mať svoj priestor
Diabetické dieťa má mať možnosť kedykoľvek, keď sa necíti dobre, zmerať si glykémiu alebo ju skontrolovať na glukózovom senzore a ďalej postupovať na základe zisteného výsledku.
Vhodné je konzultovať výsledok s učiteľom alebo vychovávateľom, prípadne so školskou zdravotnou sestrou.
Keďže zvyčajne ide pre diabetické deti o bežné problémové situácie, ktoré dokážu efektívne a včas zvládnuť s pomocou učiteľa alebo vychovávateľa, až pri nezvládaní situácie je vhodné, aby boli kontaktovaní aj rodičia. Vzhľadom na moderné technológie je možné, že rodičia online sledujú glykémie školáka počas vyučovania. Preto je vhodné dohodnúť si s učiteľom a vychovávateľom spôsob kontaktovania počas vyučovania, keďže často zbytočné telefonáty rodičov významne narúšajú výchovno-vzdelávací proces.
Prehnane starostlivé matky
Aj v tomto vývojovom období situáciu v škole a školských zariadeniach často komplikujú hlavne overprotektívne (prehnane starostlivé – pozn. redakcie) matky. Neprimerane zasahujú do výchovno-vzdelávacieho procesu školy a školského zariadenia častým telefonovaním počas vyučovania nielen s diabetickými deťmi, ale aj s učiteľmi a vychovávateľmi, lebo sa aktívne snažia nielen preveriť aktuálnu glykémiu, ale aj ovplyvňovať dáta získané z glukózového senzora, ktoré vidia na svojom mobilnom telefóne.
Spôsobuje to často napätie a zbytočný stres diabetických detí, ale aj vyrušovanie učiteľov a vychovávateľov pri výchovno-vzdelávacom procese. Prítomnosť asistenta učiteľa u školákov je potrebné zvážiť citlivo, keďže diabetické deti ju môžu vnímať ako svoju odlišnosť od rovesníkov. Hlavným cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu je totiž naučiť diabetické deti vedieť žiť plnohodnotne aj v spoločnosti vrstovníkov.
Kedy môže nastať problém
Niekedy, po športovom výkone, pri vynechaní jedla, po konzumácii menšieho počtu sacharidových jednotiek alebo pri aplikácii nesprávnej dávky inzulínu v nesprávnom čase, sa môže stať, že glykémia poklesne natoľko, že mozgové bunky nemajú dostatok glukózy, a vznikne hypoglykémia, pri ktorej môže byť diabetické dieťa ohrozené na živote.
Ľahšia forma sa prejavuje trasom, nervozitou, potením, bolesťou hlavy, nesústredenosťou, hladom, roztraseným písmom alebo poruchou reči. Ťažšiu formu si diabetické dieťa nemusí uvedomiť, a tak nemá možnosť včas ju riešiť. Prejavuje sa spavosťou, neprimeraným správaním a reakciami podobnými stavu opilosti, agresivitou, bezdôvodným smiechom alebo plačom, odmietaním prvej pomoci, sladkých nápojov a potravín.
Ťažká forma sa prejavuje bezvedomím často spojeným s kŕčmi a vtedy sa pre nebezpečenstvo vdýchnutia nesmie podať žiadny nápoj, ale aplikovať do svalu injekcia glukagónu GlucaGen HypoKit (oranžová krabička) alebo glukagónový nosový prášok Baqsimi (žltá krabička), volať záchranku (155) a informovať rodičov. Ak je dieťa pri vedomí, je potrebné ihneď vypiť sladký nápoj (džús, cola, čaj s cukrom, voda so sirupom). Pozor, aby neboli dia alebo light, lebo tie sú bez cukru! Potom je nutné ešte zjesť piškóty, keksy, chlieb alebo pečivo.
Len so sprievodom
Diabetické dieťa by nemalo dochádzať do školy a zo školy samo, ale vždy v sprievode rodiča, opatrovníka alebo spolužiaka, ktorý pozná príznaky hypoglykémie a vie podať prvú pomoc. Každý diabetik nosí pri sebe Preukaz diabetika a Denník diabetika, v ktorom sú uvedené osobné údaje, kontakty na rodičov a informácie o liečbe a selfmonitoringu.
Tieto informácie by mali byť uvedené aj v žiackej knižke (elektronickej alebo papierovej) a o diabetickom dieťati by mali byť informovaní všetci pracovníci školy.
Diabetik sa musí stravovať pravidelne s prihliadnutím na jeho liečbu a nemôže čakať v dlhom rade v jedálni. Pri krátkodobom inzulíne (Actrapid, Humulin R, Insuman Rapid) je nutné jesť v požadovanom čase desiatu, olovrant a druhú večeru.
Pri krátkodobom analógu inzulínu (Apidra, Fiasp, Humalog, Lyumjev, NovoRapid) je možné medzijedlá vynechať, ale aj toto závisí od konkrétnej liečby, lebo nie je psychologicky správne, aby diabetické dieťa nejedlo v čase, keď všetky ostatné deti.
Čas medzi raňajkami a desiatou by nemal byť dlhší ako tri hodiny, čas medzi raňajkami a obedom by nemal byť dlhší ako šesť hodín.
Dieťa sa môže stravovať v školskej jedálni za predpokladu, že vie počítať sacharidové jednotky a aplikovať si k nim správnu dávku inzulínu.
Rodičia diabetických detí, ktoré to ešte nevedia, by mali poznať jedálny lístok a spolu s pracovníkmi školskej jedálne naplánovať druh a množstvo jedla.
Neodporúčajú sa potraviny a nápoje sladené cukrom, voda so sirupom, med, sladkosti a kompóty.
Diadieťa môže cvičiť aj plávať
Ak to zdravotný stav dovolí, aj diabetické dieťa môže na hodinách telesnej výchovy cvičiť, ale nie až do úplného vyčerpania. Na plavárni nemôže byť bez individuálneho dozoru. Pred hodinou telesnej výchovy je nutné vykonať selfmonitoring glykémie. Ak je nižšia ako 5 mmol/l, je potrebné zjesť sacharidy, ak je vyššia ako 15 mmol/l, nie je vhodné cvičiť, aby sa nerozvinula diabetická ketoacidóza.
Pri hypoglykémii po športe nie je účinný GlucaGen HypoKit, preto je nutné podať len sladké nápoje a potraviny alebo injekciu glukózy priamo do žily. Takejto hypoglykémii je vhodnejšie účinne predchádzať. Vrcholový šport je pre diabetické dieťa nevhodný z dôvodu jednostranného prepínania síl.
Dieťa s diabetom nie je iné
Najväčší problém u školákov predstavujú prejavy odporu k odlišnostiam, ktoré majú priamy súvis so sebauvedomením si choroby. U diabetických detí sa v tomto vývojovom období objavuje depresia, hnev alebo zneužívanie diabetu na dosiahnutie svojich cieľov terorizovaním rodiny.
Pretože každá psychická záťaž môže u senzitívnych typov výrazne zhoršiť kompenzáciu, treba takýmto situáciám efektívne predchádzať.
Pre diabetické deti je veľmi dôležité, aby navštevovali školy a školské zariadenia so štandardným režimom v triedach so zdravými deťmi, ktoré ich emocionálne, fyzicky, intelektuálne, psychicky a sociálne pripravia na život v spoločnosti zdravých jedincov.
V tomto vývojovom období sa objavujú prvé známky vzniku sociálno-patologických javov, ktorých terčom môžu byť aj diabetické deti, keďže cukrovka je odlišnosť, ktorá môže byť podnetom k nepriateľskému správaniu ostatných detí alebo šikanovaniu.
Rodičia, učitelia a vychovávatelia by mali vedieť, kedy sú diabetické deti šikanované. K známkam šikanovania, ktoré sa často dejú aj v prítomnosti učiteľa a vychovávateľa, patria posmech, poznámky na adresu šikanovaného, nadávky, nemiestna kritika, strkanie a bitky, keď jeden z účastníkov je značne silnejší.
Učitelia a vychovávatelia musia v záujme vývoja diabetických detí vždy zasiahnuť a problémy účinne riešiť. Preto je vhodné zapájať ich do mimoškolských, športových a záujmových aktivít.
Vzdelávanie o cukrovke je dôležité
Diabetické deti nesmú pociťovať diskrimináciu alebo izoláciu v škole a školskom zariadení. Významnú úlohu tu zohrávajú edukácia, komunikácia s rodinou, so školou a školskými zariadeniami, ktoré predstavujú pre diabetické deti významný zdroj sociálnej opory.
Aby nielen učitelia a vychovávatelia, ale aj vrstovníci poznali problémy diabetických detí, je vhodné zaradiť informácie o cukrovke na vyučovacie hodiny prvouky, prírodovedy, prírodopisu alebo biológie.
Osvedčil sa systém, že priamo diabetické deti informujú o diabete, spôsobe života, demonštrujú zdravotnícke pomôcky a manipuláciu s nimi. V rámci sociálnej prevencie sa tak predchádza nedorozumeniam, posmeškom a odstraňujú sa nielen bariéry medzi vrstovníkmi, ale aj zbytočné problémy, ktoré zaťažujú nielen psychiku diabetických detí, ale aj rodinu, školu a školské zariadenia.
Na diabetické deti by učitelia a vychovávatelia mali pozerať a pristupovať k nim rovnako ako k ostatným vrstovníkom. S rovnakými požiadavkami na plnenie povinností a s rovnakým meradlom klasifikácie. Pri dekompenzácii sa môžu prospech a sústredenosť zhoršiť a práve učiteľ a vychovávateľ môžu včas zasiahnuť a poskytnúť účinnú sociálnu oporu. Chápavý postoj môže zohrať významnú úlohu pri formovaní diabetického dieťaťa ako človeka.
Je potrebné si uvedomiť, že je to dieťa ako každé iné, s rovnakou úrovňou inteligencie a schopností, ale s podstatne vyššími nárokmi na zabezpečenie kvalitného života.