Diabetes mellitus (DM) u predškolákov (3 – 6 rokov) ovplyvňuje aj skutočnosť, že životný štýl detí je oveľa dynamickejší a variabilnejší vo všetkých časových úsekoch, a to v dennom, týždennom, mesačnom a sezónnom.
V tomto vývojovom období, označovanom aj ako obdobie iniciatívy, predškoláci prijímajú názory dospelých na seba nekriticky, ale začínajú o sebe rozmýšľať. Stále sú závislí od rodičov alebo opatrovníkov – tí slúžia aj ako modely rôznych rolí a ako vzory správania, s ktorými sa zvyčajne plne identifikujú.
Deti obľubujú farebné potraviny
V predškolskom veku sa postupne uvoľňuje viazanosť detí na rodinu a na dospelých. Začína sa prejavovať prvá snaha o pochopenie problematiky DM a spolupráca pri rozhodovaní, z ktorého prsta sa odoberie glykémia, do ktorého miesta sa injekčne aplikuje inzulín, na ktoré miesto sa umiestni inzulínová pumpa s príslušnou farebnou nálepkou, glukózový senzor s kohéznou páskou určitej farby alebo čo budú jesť.
Pri prijímaní nových potravín zohrávajú úlohu farby, pretože predškoláci obľubujú červenú, oranžovú a žltú farbu aj na tanieri a potraviny rôznej veľkosti a tvaru.
Radi sa zapájajú do prípravy jedla a tvorby jedálnička a tak nemajú pocit, že sú do niečoho nútení. Preferujú možnosť výberu, kde je vhodné umožniť im to, ale iba z rovnakej potravinovej skupiny, čiže ovocie za ovocie, a nie za pečivo alebo keks.
Školské zariadenie so štandardným režimom
Objavuje sa aj schopnosť povedať alebo upozorniť na hypoglykémiu, čo je pre liečbu DM a kvalitu života celej rodiny veľmi prínosné. Diabetické deti si uvedomujú prítomnosť techniky a potrebu dávať na ňu pozor aj pri sociálnej interakcii s vrstovníkmi. Práve vo vrstovníckej skupine sa diferencujú a začínajú nielen spolupracovať, ale aj súperiť. Preto je veľmi dôležité, aby diabetické deti navštevovali predškolské zariadenia so štandardným režimom, ktoré v tomto prípade mimoriadne dopĺňajú výchovu v rodine o výchovno-vzdelávaciu činnosť zameranú nielen na všestranný rozvoj osobnosti, ale aj na emocionálny, fyzický, intelektuálny a sociálny rozvoj v súlade s osobitosťami veku. Predškoláci potrebujú 10 – 13 hodín spánku, čo je potrebné dodržiavať aj v dnešných časoch plných techniky.
Negatívny postoj predškolákov
Najväčší problém diabetických detí v tomto vývojovom období predstavuje negatívny postoj k všetkému, čo súvisí s DM, a začínajúce uvedomovanie si odlišností, ktoré vyplývajú z DM. Nezastupiteľnú úlohu tu zohráva nielen vhodná edukácia a komplexná zdravotná starostlivosť v diabetologických ambulanciách a centrách, ale najmä funkčná rodina, ktorá často veľmi ťažko prijíma DM.
Nedostatočná kompenzácia situáciu ešte viac zhoršuje, spôsobuje sociálnu izoláciu rodiny a overprotektivitu matky. Matka sa zvyčajne sústreďuje len na DM a zabúda na ostatných členov domácnosti, čo často vedie k rozvratu rodiny. Predškoláci o všetkých problémoch v rodine rozmýšľajú egocentricky a hľadajú konkrétne vysvetlenie. Nie sú totiž schopní pochopiť príčiny prípadného rozvratu rodiny, lebo všetky problémy v rodine pripisujú tomu, že sú iní a sú to práve oni, kto zapríčinil nezhody v rodine.
Dosahy na celú rodinu
Vzhľadom na nedostatok kognitívnych schopností a motorických zručností je potrebná láska a sociálna opora nielen zo strany rodiny, ale aj predškolských zariadení a diabetických organizácií. DM u predškolákov má vážne ekonomické, psychické a sociálne dosahy na rodinu aj preto, lebo sa vyskytujú časté problémy s prijímaním diabetických detí do predškolských zariadení.
Súvisí to s problémami pri zabezpečovaní dozoru pri akútnych komplikáciách, injekčnej aplikácii inzulínu, manipulácii s inzulínovou pumpou, selfmonitoringu glykémie glukometrom alebo glukózovým senzorom a pri zabezpečovaní jedla počas dňa.
Predškolské zariadenia majú často obavy, že situáciu s diabetickými deťmi nezvládnu, a preto požadujú od rodiny ich preradenie do predškolského zariadenia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Situáciu často komplikujú aj overprotektívne matky, ktoré zvyčajne neprimerane zasahujú do výchovno-vzdelávacej činnosti a denného režimu predškolského zariadenia. Neuvedomujú si, že tým nepomáhajú, ale škodia, lebo aj diabetické deti sa musia naučiť žiť v spoločnosti zdravých ľudí.
Prítomnosť asistenta učiteľa však zohráva úlohu pri integrácii diabetických detí a zabezpečení pokoja overprotektívnej matky iba v niektorých prípadoch. Vzhľadom na tieto problémy sa v ostatnom období z iniciatívy rodiny a diabetických organizácií zriaďujú zberné dia triedy v predškolských zariadeniach.
Dia deti by nemali zaostávať
Budúci školáci, a týka sa to aj diabetických detí, by sa mali vedieť slušne správať, pozdraviť, odzdraviť, orientovať sa v priestore a vedieť, kde je vpredu, vzadu, hore, dole, vpravo a vľavo. Taktiež by sa mali vedieť samostatne obliecť, obuť, pozapínať si gombíky a zaviazať si šnúrky na obuvi. Mali by sa vedieť aj samostatne najesť, umyť, obslúžiť sa na toalete včítane správneho umytia rúk.
Mali by sa vedieť plynule vyjadrovať aj v rozvitých vetách, správne vyslovovať všetky hlásky, vyhláskovať krátke slová, interpretovať obsah rozprávky a poznať naspamäť básničku alebo pesničku. Takisto by mali vedieť počítať do päť a poznať základné odtiene farebného spektra.
Z motorických zručností by mali vedieť nakresliť pevné a neroztrasené línie, správne anatomicky rozloženú postavu a vystrihnúť jednoduchý tvar podľa predkreslenej čiary. Pri hre alebo inej aktivite by mali vydržať minimálne 15 – 20 minút so schopnosťou dokončiť ju. Rovnako by si mali zvykať na nové prostredie a nemali by sa strániť spoločnosti ďalších detí a dospelých.
Pri komunikácii by nemali byť agresívne a v ich správaní by sa nemali prejavovať žiadne zlozvyky (cmúľanie prstov, obhrýzanie nechtov, pokašliavanie, zajakávanie, žmurkanie alebo pomočovanie). Tieto problémy je potrebné intenzívne riešiť ešte v predškolskom veku. Významným sociálnym medzníkom pre predškolákov je nástup do školy ako prejav vyspelosti a zrelosti centrálnej nervovej sústavy.