Jeden z troch pacientov s diabetom typu 2 má nejakú formu srdcovocievneho postihnutia. Diabetes, srdcové a obličkové ochorenia sú vzájomne prepojené a spája ich tzv. CRM syndróm (kardio-reno-metabolický).
Na tento syndróm dnes už existuje efektívna liečba inhibítormi SGLT2, ale je dôležité s touto liečbou začať včas. Hlavným cieľom liečby je čo najviac zlepšiť prognózu pacientov s CRM syndrómom, predĺžiť im život a zlepšiť jeho kvalitu.
Spolupráca lekárov
Vzájomná spolupráca lekárov (všeobecní lekári, diabetológovia, kardiológovia, geriatri, internisti, ale napr. aj hepatológovia, gastroenterológovia, urológovia a zdravotné sestry...) je dôležitá, pričom v centre pozornosti má byť pacient.
„Je potrebné, aby na možnú prítomnosť diabetu myslel každý z nás – diabetológ, kardiológ, nefrológ, internista, geriater i všeobecný lekár. Cukrovka 2. typu je už pomerne časté ochorenie, a súčasne je to aj stav, ktorý významne ovplyvňuje priebeh, manažment a liečbu všetkých ostatných ochorení, predovšetkým tých, ktoré patria do kardio-reno-metabolického syndrómu,“ povedal doc. MUDr. Emil Martinka, PhD., prezident Slovenskej diabetologickej asociácie, na odbornom podujatí, ktoré bolo venované práve zlepšeniu liečby pacientov s cukrovkou 2. typu a s CRM syndrómom.
Docent Martinka uviedol, že každý lekár by mal vedieť, či jeho pacient má alebo nemá diabetes 2. typu alebo či trpí prediabetickým syndrómom, a aj to, u koho treba robiť skríning na diabetes. V odporúčaniach Americkej diabetologickej asociácie sa podľa doc. Martinku už posúva odporúčaný vek na skríning diabetes mellitus 2. typu zo 45 na 35 rokov. Veľmi dôležitý je však skríning (t. j. zistenie prítomnosti cukrovky 2. typu) u pacientov s anamnézou srdcovocievnych ochorení, s hypertenziou, dyslipidémiou, s poškodením obličiek, metabolickou nealkoholovou tukovou chorobou pečene... „Ide o ochorenia, ktoré sú zahrnuté v CRM syndróme, a ak ich pacient má, tak by sa mal robiť skríning minimálne raz za tri roky, resp. podľa posledného výsledku. Ak boli namerané hraničné hodnoty, tak sa môže interval skríningu skrátiť aj na jeden rok,“ poznamenal doc. Martinka.
Kedy poslať pacienta k diabetológovi?
Ak sa zistí prediabetický stav, pacient zostáva v starostlivosti všeobecného lekára. Ak sa potvrdí diabetes, pacient by mal byť čo najskôr odoslaný k diabetológovi, ktorý určí typ DM, navrhne potrebné vyšetrenia, zabezpečí edukáciu a začne zodpovedajúcu modernú antidiabetickú liečbu. S týmto postupom súhlasí aj MUDr. Eva Prekopová, diabetologička z ambulancie v Komárne.
„Viaceré klinické štúdie s inhibítormi SGLT2 zamerané na srdcovocievne alebo renálne benefity potvrdili, že tieto lieky znižujú aj riziko vzniku samotnej cukrovky 2. typu a spomaľujú nielen jej progresiu, ale aj progresiu týchto vzájomne prepojených ochorení. A práve to je pre pacientov prínosom,“ zdôrazňuje doktorka Prekopová.
Dýchavica, únava, opuchy členkov
Ide o príznaky, ktoré u diabetika môžu signalizovať srdcové zlyhávanie. Aj táto diagnóza je súčasť CRM syndrómu. „Srdcové zlyhávanie je spôsobené štrukturálnymi alebo funkčnými zmenami na srdci, ktoré vedú k zvýšeniu tlakov vnútri srdca alebo k neadekvátnemu srdcovému výdaju v pokoji alebo pri záťaži,“ vysvetľuje kardiológ MUDr. Peter Solík, PhD.
Podozrenie na srdcové zlyhávanie podľa neho môže vzniknúť v ambulancii všeobecného lekára, diabetológa, ale aj nefrológa a vtedy sa jednoznačne odporúča odoslať pacienta ku kardiológovi či k internistovi. „Ideálne je, ak je pacient odporučený ku kardiológovi už so základnými laboratórnymi výsledkami, diagnostika je potom rýchlejšia,“ hovorí.
Po odporučení pacienta ku kardiológovi nasleduje celý rad ďalších zobrazovacích a pomocných vyšetrení. „Žiaľ, až u 80 % pacientov je diagnostikované srdcové zlyhávanie, až keď je pacient hospitalizovaný, čo je neskoro,“ poznamenáva MUDr. Solík.
Prejavy srdcového zlyhávania
* dýchavica;
* pretrvávajúci kašeľ;
* opuchy dolných končatín;
* únava a slabosť;
* znížená chuť do jedla, tlaky pod pravým rebrovým oblúkom;
* zmätenosť a poruchy myslenia;
* bolesť na hrudníku;
* búšenie srdca.
Poškodenie obličiek
Prezident Slovenskej nefrologickej spoločnosti doc. MUDr. Marián Okša, CSc., uviedol, že chronická choroba obličiek (CKD) na rozdiel od srdcového zlyhávania prebieha často bez príznakov. Preto je aj tu veľmi potrebný skríning. „Testy sú veľmi jednoduché, stanovujú sa dve hodnoty: eGF (glomerulárna filtrácia) a uACR (albuminúria). eGF meria úroveň funkcie obličiek a stanovuje sa z krvi. Albuminúria predstavuje pomer albumínu a kreatinínu v moči a je tiež ukazovateľom stavu obličiek,“ vysvetľuje doc. Okša.
Kto by mal podstupovať skríning? „Samozrejme, že žiadna krajina nie je taká bohatá, aby vyšetrovala celú populáciu, ale sú tu určité rizikové skupiny, kde by sa to malo realizovať aspoň raz ročne, resp. u ktorých by sa mal skríning zvážiť,“ uviedol doc. Okša. Ide hlavne o pacientov s:
* cukrovkou (pri cukrovke 2. typu hneď pri stanovení diagnózy);
* vysokým tlakom krvi;
* aterosklerotickými srdcovocievnymi ochoreniami;
* chronickým srdcovým zlyhávaním;
* metabolickým syndrómom.
MUDr. Prekopová dodáva, že v ich ambulancii diabetikom 2. typu vyšetrujú pravidelne nielen glykovaný hemoglobín, ale eGF a uACR, t. j. parametre, ktoré poukazujú na stav obličiek.