Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP) uvádza, že minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) od svojho nástupu do funkcie prestal podpisovať zmluvy s výrobcami liekov a plánuje zverejniť vyhlášku, ktorá zastavenie inovácií zakotví ako nový štandard.
„Na základe verejne publikovaných rozhodnutí Ministerstva zdravotníctva SR o zaradení liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia je potvrdeným faktom, že od nástupu nového ministra zdravotníctva v októbri 2024 až do konca roka 2024 nebolo vydané rozhodnutie o zaradení do systému úhrad z verejného poistenia ani pre jeden nový inovatívny liek,“ uvádzajú výrobcovia liekov.
Za prvé tri mesiace roka 2025 bolo podľa asociácie vydané rozhodnutie o kategorizácii na dva lieky, aj to na základe zmlúv, ktoré boli podpísané ešte ministerkou Dolinkovou.
Pritom v roku 2022 a 2023 vstúpilo do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia 33 a 35 nových inovatívnych liekov. V roku 2024 celkovo už len 17 liekov.
AIFP uvádza, že Slovensko už tento pozitívny trend nedoženie.
„V praxi to však znamená, že pacienti budú odkázaní na rozhodnutie zdravotných poisťovní, či liečbu, ktorú im stanoví ich lekár, uhradí na základe výnimiek. Rozpočet na túto liečbu je však limitovaný a zdravotné poisťovne už teraz uvádzajú, že na túto liečbu neexistuje dostatok finančných prostriedkov,“ vysvetľuje Iveta Pálešová, výkonná riaditeľka asociácie.
Pacientské združenia majú obavu
Závažne chorí pacienti na Slovensku, ktorí už dnes majú preukázateľne horší prístup k štandardnej modernej liečbe ako priemer EÚ, sa tak k liečbe už s pomocou štátu možno vôbec nedostanú.
Občianske združenie, ktoré zastrešuje pacientov z nevyliečiteľným ochorením pľúcnou hypertenziou, má obavu, že na Slovensku sa nedostanú lieky, ktoré im pomáhajú prežiť. „Vzniesli sme požiadavky predstaviteľom ministerstva zdravotníctva aj poslancom parlamentu v súvislosti s liekovou politikou,“ uvádza predsednícka združenia Iveta Makovníková.
Pľúcna artériová hypertenzia je zriedkavé, progresívne a život ohrozujúce ochorenie, ktoré postihuje ľudí v akomkoľvek veku a vyznačuje sa vysokou úmrtnosťou. Preto je pre pacientov s týmto ochorením podľa Makovníkov nevyhnutné, aby mali moderné lieky dostupné. „Pomáhajú zmierňovať príznaky, zlepšujú život pacientov a predlžujú ho,“ hovorí Makovníková s tým, že jej pomohli lieky prežiť dovtedy, kým sa nedostala na transplantáciu pľúc.
Chceme chorých liečiť, tvrdia lekári
MUDr. Milan Luknár, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti uvádza, že ešte pred niekoľkými rokmi účinná liečba prakticky neexistovala. „V súčasnosti sa však vyvíjajú a do klinickej praxe dostávajú nové liečebné postupy, ktoré zlepšujú stav i prognózu pacientov,“ uviedol MUDr. Luknár s tým, že poslednou možnosťou liečby u niektorých pacientov je transplantácia pľúc.
Doterajšie lieky sú podľa neho istým spôsobom dostupné a hradené zdravotnými poisťovňami, ale tiež sa ako lekári obávajú, že sa prístup nových liekov a preplácanie zdravotnými poisťovňami spomalí, zhorší alebo znemožní.
Pacient v centre záujmu?
Docentka MUDr. Eva Goncalvesová, primárka Oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb Bratislava hovorí, že ak tu máme pacienta, ktorý jasne formuluje svoje potreby, tak je tu komunita zdravotníckych a nezdravotníckych zoskupení na to, aby týmto potrebám vyhoveli alebo aby spravili všetko to, čo je v ich silách.
„My ako lekári, ktorí sme konfrontovaní s ťažkým osudom týchto pacientov v prvej línií, častokrát vieme, čo máme urobiť, ale máme do určite miery zviazané ruky,“ poznamenala na margo prístupu nových liekov. Na trh podľa jej slov prichádzajú nové molekuly liekov, ktoré menia celú diagnosticko-terapeutickú oblasť, pretože sú oveľa účinnejšie.
„A teraz vám povedia, veď vy už máte lieky, vám už nič netreba? To je veľmi smutné. Štyridsať rokov na tom niekto pracoval, vymýšľal, vymyslel, niekto to skúšal, niekto dokázal, že to funguje, a teraz mi túto investíciu, ktorá je na svete máme pustiť pomimo? Budeme bojovať s našimi pacientmi za to, aby sa tento proces prístupu nových molekúl nezastavil,“ povedala doc. Goncalvesová.
Zriedkavé choroby
Hoci sa pozornosť verejnosti často zameriava najmä na časté diagnózy, odborníci pripomínajú, že existujú aj raritné ochorenia. Pacientov nie je veľa, aj tí chcú byť liečení. Ide napríklad o rôzne hormonálne poruchy (hypofosfázia, hypoparatyreóza, rachitída...).
„V klinickej praxi zostáva najväčším problémom liečba týchto ochorení, ktorá je často nedostupná a mimoriadne finančne náročná, často bez možnosti úhrady zo zdravotného poistenia,“ upozorňuje doc. Martin Kužma, člen výboru Slovenskej endokrinologickej spoločnosti.