Najnovší experimentálny spôsob liečby cukrovky dokáže už po jednej dávke laboratórne vypestovaných pankreatických buniek umožniť telu pacientov vytvoriť si všetok potrebný inzulín. Vyplýva to zo štúdie publikovanej vo vedeckom časopise The New England Journal of Medicine, podľa ktorej rok od začiatku liečby už desať z 12 zúčastnených nepotrebuje injekčne suplementovať tvorbu inzulínu, píše TASR podľa správy vedeckého servera Science News.
Život zachraňujúci hormón
Cukrovka prvého typu je autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém človeka ničí bunky produkujúce inzulín v pankrease. Celosvetovo ním trpí viac ako osem miliónov ľudí. Inzulín je hormón, ktorý napomáha glukóze dostať sa z krvného obehu do buniek a premeniť ju na energiu.
„Ľudia nedokážu prežiť bez inzulínu,“ uviedla jedna z autoriek štúdie Felicia Pagliucová. Diabetici ho preto musia doplňovať injekčne. Liek sa používa už viac než sto rokov a spoločne s inzulínovými pumpami alebo so systémami nepretržitého monitorovania glukózy pomáha pacientom sledovať a upravovať hladinu inzulínu v krvi.
Potrebujeme novú liečbu
Pagliucová tvrdí, že nové druhy terapií sú skutočne naliehavo potrebné. „V roku 2023 americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválil terapiu používajúcu pankreatické bunky od zosnulých darcov, ktoré majú nahradiť stratené bunky produkujúce inzulín u ľudí s cukrovkou 1. typu,“ hovorí s tým, že liečba je obmedzená počtom darcov a kvalitou ich buniek. Pacienti často potrebujú dávky z viacerých pankreasov.
Podľa štúdie najnovší spôsob dokáže vypestovať pankreatické bunky v laboratóriu za pomoci ľudských kmeňových buniek a zmesi živín a chemikálií. Takéto zhluky buniek sa po podaní však nedostanú do pankreasu, ale usadia sa v pečeni pacientov.
Vedľajšie účinky
Vedci v rámci štúdie 14 diabetikom podali stovky miliónov takýchto buniek. Tie podľa Pagliucovej začínajú pracovať okamžite. Telá desiatich z dvanástich liečených predtým závislých od suplementácií inzulínu rok po začiatku liečby dokázali produkovať dostatok vlastného inzulínu a dvaja ďalší znížili potrebné dávky až o 70 percent.
Napriek tomu, že pacienti liečbu vo všeobecnosti znášali dobre, vedci v jej priebehu zaznamenali dve nesúvisiace úmrtia a množstvo vedľajších účinkov. Jeden pacient zomrel počas inej operácie a druhý v dôsledku predchádzajúceho poškodenia mozgu.
Vedľajšie účinky zahŕňali najmä hnačku, bolesť hlavy, nevoľnosť či väčšiu náchylnosť na ochorenia napádajúce imunitný systém. To je dôsledkom užívania imunosupresívnych liekov, ktoré telu bránia napadať nové pankreatické bunky.
Farmakologická spoločnosť stojaca za výskumom medzičasom rozšírila vzorku pacientov na 50, z ktorých všetci už dostali dávku nových buniek. Výskumníci veria, že čo najskôr získajú dostatok údajov o liečbe a v roku 2026 budú môcť požiadať o jej oficiálne schválenie.