Aká je kvalita života detí s DM 1: Komplikácie ochorenia

Diabetes mellitus 1. typu (DM1) predstavuje chronické ochorenie, ktorého výskyt v súčasnosti je alarmujúci. Okrem skutočnosti, že DM1 je radený medzi najčastejšie diagnostikované ochorenia, zároveň patrí aj ku skupine najzávažnejších či ekonomicky najnáročnejších chronických ochorení.

Terapeutická triáda tohto ochorenia, ktorej súčasťou je inzulínová liečba, diétoterapia a fyzická aktivita, je doplnená o edukáciu, pri ktorej je dôležité rešpektovať vekové osobitosti a hierarchiu potrieb dieťaťa a jeho rodiny.

Akútne a chronické komplikácie

Akútne komplikácie predstavujú diabetická ketoacidóza, hyperglykemický hyperosmolárny syndróm, laktátová acidóza, hypoglykémia. Chronickými komplikáciami ochorenia sú diabetická mikroangiopatia, diabetická retinopatia (poruchy zraku, zdvojené videnie, strata zraku, glaukóm, katarakta), diabetická nefropatia (pyelonefritídy, glomerulonefritídy), diabetická neuropatia (najčastejšie postihuje dolné končatiny symetricky), diabetická makroangiopatia (zmeny na veľkých a stredných cievach), infekcie: močových ciest, kože, pošvy, zvýšené riziko vzniku zubného kazu, chorôb ústnej dutiny, ochorenia ďasien. Deti nemajú až tak veľa komplikácií spojených s ochorením, keďže v ranom detstve, do 8. až 9. roku života, existuje určitý ochranný faktor, ktorý chráni dieťa pred vznikom komplikácií. Prvé ťažkosti spojené s DM sa u detí väčšinou objavujú až v neskoršom pubertálnom veku – od 15 rokov vyššie a ako prvé komplikácie sa často zisťujú retinopatie.

Selfmonitoring glykémie

Pri konvenčnom type inzulínového programu si dieťa aplikuje 1 – 2 injekcie inzulínových zmesí. Okrem toho sa od dieťaťa s DM1 vyžaduje každý deň niekoľkokrát selfmonitoring glykémie. Dieťa musí ovládať jeho správny postup a predovšetkým správne zhodnotiť výsledok na displeji glukometra. U detí s labilným priebehom ochorenia sa môže používať kontinuálne sledovanie glykémie. Tento spôsob merania glykémie si vyžaduje podkožne zavedené senzory, ktoré merajú glykémiu zvyčajne v 5-minútových intervaloch. No okrem iného je táto forma merania glykémie finančne náročná. Na sebakontrolu glykémie slúžia malé prenosné prístroje – glukometre. Selfmonitoring má podobu malého alebo veľkého glykemického profilu. Postup realizácie selfmonitoringu zahŕňa umytie rúk, stlačenie končeka prstu bez dezinfekcie, vykonanie vpichu, nanesenie krvi na testovací papierik, zhodnotenie výsledku na displeji glukometra.

Prevláda autoimunitný DM1

Diabetes mellitus 1. typu je ochorenie, ktoré vzniká rozpadom beta-buniek Langerhansových ostrovčekov pankreasu. Tento proces nastane buď autoimunitným zápalom (genetická predispozícia), alebo idiopatickým procesom. V našej populácii však prevláda autoimunitný DM1. Tento zápal vedie k absolútnemu nedostatku inzulínu a jeho náhrada je nevyhnutná. Na rozdiel od DM1 je DM2 charakterizovaný kombináciou dvoch porúch a to porušením sekrécie inzulínu a inzulínovej rezistencie. K DM1 sa klasifikačne zaraďuje DM1, ktorý sa prejavuje v dospelosti, vtedy hovoríme o latentnom autoimunitnom diabete u dospelých, tzv. LADA. K DM2 sa, naopak, zaraďuje typ diabetu MODY – noninzulíndependentný diabetes mladých. Okrem týchto typov diabetu existujú aj iné špecifické typy.

(zdroj: Unilabs)

Genetické aj negenetické faktory

Vznik DM1 je podmienený genetickými a negenetickými faktormi. Z genetických faktorov má najväčší vplyv komplex génov HLA (histokompatibilitný systém človeka). Tento systém má až 50-percentný podiel na vzniku DM1. Medzi predpokladané negenetické faktory patria: infekcie, enterovírusy, toxíny, nitráty, nitrity, deficit vitamínu D, dĺžka kojenia, vyšší vek matky, obmedzený kontakt s inými deťmi, a iné. DM1 sa čoraz častejšie vyskytuje u detí v krajinách s vysokou životnou úrovňou (severské krajiny). V tomto prípade môžeme hovoriť o koncepte hygienickej hypotézy, keď sa predpokladá, že častý stret detí s bežnými infekčnými agens chráni organizmus pred vznikom autoimunitného ochorenia.

(zdroj: Unilabs)

Tento špecifický denník je pre dieťa s DM1 dôležitou pomôckou. Základné zápisy do diabetického denníka: nameraná hodnota glykémie pomocou glukometra, prítomnosť glukózy (ketolátok) v moči pomocou diagnostických prúžkov, aplikovaný počet jednotiek inzulínu s uvedením aj času aplikácie, množstvo skonzumovaného jedla (buď vo forme SJ, alebo v gramoch sacharidov), neobvyklé činnosti, zmena zdravotného stavu, vysvetlenie príčiny hypoglykémie a hyperglykémie, telesná hmotnosť. Diabetický denník má predovšetkým význam pre samotné dieťa, ktoré môže rýchlejšie a lepšie odhaliť určité nepriaznivé stavy. Samozrejme, denník má sekundárny význam aj pre lekára špecialistu – diabetológa, ktorý podľa diabetického denníka môže radiť a upozorňovať detského pacienta na chyby.

PhDr. Iveta Ondriová, PhD.

PhDr. Terézia Fertaľová, PhD.

Katedra ošetrovateľstva FZO PU v Prešove