Ako informoval portál Nature, pacientka začala produkovať vlastný inzulín za necelé tri mesiace po transplantácii preprogramovaných kmeňových buniek. Stala sa tak prvou osobou s cukrovkou 1. typu, ktorá bola liečená pomocou buniek extrahovaných z jej vlastného tela.
„Teraz môžem jesť cukor,“ povedala žena z Tiencine v Číne, ktorá si želala zostať v anonymite. Od transplantácie uplynul už viac ako rok. „Baví ma jesť všetko,“ uviedla.
Ohromujúce výsledky
Transplantačný chirurg a výskumník James Shapiro z Albertskej univerzity (University of Alberta) v Edmontone v Kanade sa vyjadril, že výsledky operácie sú ohromujúce. U pacientky, ktorá predtým vyžadovala značné množstvo inzulínu, sa úplne zvrátila cukrovka.
Endokrinológ Jay Skyler z University of Miami na Floride upozornil, že pacientku bude možné považovať za úplne vyliečenú, až keď transplantované bunky vydržia produkovať inzulín aspoň päť rokov.
Štúdia, publikovaná v časopise Cell, nadväzuje na výsledky samostatnej vedeckej skupiny v Šanghaji v Číne, ktorá v apríli tohto roka úspešne transplantovala Langerhansove ostrovčeky produkujúce inzulín do pečene 59-ročného muža s cukrovkou 2. typu. Ostrovčeky boli tiež vytvorené z preprogramovaných kmeňových buniek odobratých z vlastného tela pacienta. Muž odvtedy nepotrebuje liečbu inzulínom.
Tieto štúdie patria medzi hŕstku priekopníckych štúdií využívajúcich kmeňové bunky na liečbu cukrovky, ktorá postihuje takmer pol miliardy ľudí na celom svete. Väčšina z nich má cukrovku 2. typu, pri ktorej telo neprodukuje dostatok inzulínu alebo sa znižuje jeho schopnosť využívať hormón. Pri cukrovke 1. typu imunitný systém napáda bunky ostrovčekov v pankrease.
Nie je dostatok darcov
Transplantácie Langerhansových ostrovčekov síce dokážu liečiť cukrovku, ale nie je dostatok darcov na uspokojenie rastúceho dopytu. Príjemcovia musia navyše užívať lieky potláčajúce imunitu, aby zabránili telu odmietnuť darcovské tkanivo.
Kmeňové bunky sa dajú použiť na rast akéhokoľvek tkaniva v tele a môžu sa v laboratóriu kultivovať donekonečna, čo znamená, že potenciálne ponúkajú neobmedzený zdroj tkaniva pankreasu. Vedci tiež dúfajú, že použitím tkaniva vyrobeného z vlastných buniek človeka sa vyhnú potrebe imunosupresív.
Prvé pokusy
Prvý pokus tohto procesu uskutočnil bunkový biológ Deng Chung-kui z Pekinskej univerzity, ktorý s kolegami extrahoval bunky troch ľudí s cukrovkou 1. typu. Vrátili ich do pluripotentného stavu (schopnosť dať vznik mnohým diferencovaným typom buniek) a potom ich mohli formovať na akýkoľvek typ buniek v tele.
Túto techniku preprogramovania vyvinul prvýkrát Šin‘ja Jamanaka na Kjótskej univerzite v Japonsku takmer pred dvoma desaťročiami. Ale Teng a jeho kolegovia ju upravili a namiesto zavedenia proteínov, ktoré spúšťajú génovú expresiu, ako to urobil Jamanaka, vystavili bunky malým molekulám, čo umožnilo väčšiu kontrolu nad procesom.
Vedci následne použili chemicky indukované pluripotentné kmeňové bunky (iPS) na vytvorenie 3D zhlukov ostrovčekov určených na transplantáciu. Bezpečnosť a účinnosť buniek testovali na myšiach a primátoch.
Ostrovčeky sa bežne transplantujú do pečene. Počas operácie, ktorá trvala menej ako pol hodiny, vstrekli pacientke do brušných svalov ekvivalent približne 1,5 milióna ostrovčekov. Vedci by mohli umiestnením do brucha monitorovať bunky pomocou zobrazovania magnetickou rezonanciou a v prípade potreby ich potenciálne odstrániť.
Na to, aby sa mohli v súčasnosti transplantácie preprogramovaných buniek rozšíriť na väčšie množstvo pacientov, je potrebné vylepšiť techniku pomocou darcovských kmeňových buniek.
(red)
(Zdroj: Veda na dosah, UNLP Košice)