Pritom podľa nej pomôže aj prechádzka do prírody, chôdza po schodoch namiesto výťahu, práca v záhrade. Dôležité je, aby sa záujem o šport vštepoval už deťom v ranom detstve a v školách a aby sa im pohyb stal prirodzenou súčasťou života.
Bolesť, zápcha, osteoporóza...
Podľa doktorky Štefankovej sedavý spôsob života je najčastejšou príčinou bolesti chrbta a hlavy. „Nesprávne a dlhotrvajúce sedenie vedie k jednostrannému preťaženiu svalov a vzniku svalových dysbalancií – tzv. statické svaly, ktoré sú zodpovedné za držanie tela, napríklad v sede, sú preťažené, stuhnú a skracujú sa, naopak, dynamické svaly, ktoré sú zodpovedné za pohyb, ochabujú,“ vysvetľuje.
Tak podľa nej vzniká svalová nerovnováha, chybné držanie tela s nesprávnymi pohybovými stereotypmi. To vedie k bolestiam kĺbov, chrbtice, k vzniku blokád. Pri nedostatku pohybu nám ochabuje svalstvo, znižuje sa kondícia a výkonnosť, cítime sa viac unavení. Rýchlejšie vzniká osteoporóza. „Pri sedavom spôsobe života netrpí len naša chrbtica a kostrové svaly, ale aj vnútorné orgány. Zhoršuje sa trávenie, spomaľuje sa metabolizmus, čo vedie k vzniku obezity, rozvoju metabolického syndrómu, cukrovky. Spomaľuje sa črevná peristaltika, vzniká zápcha či hemoroidy,“ vymenúva lekárka negatíva s tým, že častejšie vznikajú obehové problémy, ako sú opuchy nôh, kŕčové žily a trombóza. Zvyšuje sa krvný tlak. Pri dlhodobom sedení máme nedostatočné, plytké dýchanie, čo vedie k horšiemu okysličovaniu nielen mozgu, ale aj iných častí tela. Trpíme častejšie nespavosťou, depresiou a úzkosťou...
Koľko sa treba hýbať?
Podľa doktorky Štefankovej by mal mať každý človek pravidelnú pohybovú aktivitu a nepreťažovať telo nárazovo. „Rozdiel je, či väčšinu dňa sedíme, alebo ťažko fyzicky pracujeme. Po celodennom sedení v práci sú vhodné aeróbne aktivity miernej až strednej intenzity,“ poznamenáva lekárka s tým, že dôležitá je pravidelnosť, aspoň 4- až 5-krát týždenne po tridsať minút, alebo tri dni v týždni dvadsať minút aeróbne aktivity vyššej intenzity.
Dvakrát týždenne je vhodné pridať posilňovacie cvičenia. U ľudí ťažko fyzicky pracujúcich je dôležitá technika, akou napríklad zdvíhajú bremená, či z predklonu alebo z podrepu, správne pracovné návyky predchádzajú preťaženiu a zraneniam. „Celý deň manuálne pracujúci človek potrebuje skôr relaxačné cvičenia, na uvoľnenie preťažených svalov strečing,“ radí lekárka.
Ideálna je chôdza
„Medzi najprirodzenejšie druhy pohybu patrí chôdza. Pomocou intenzívnej chôdze sa dá dosiahnuť pomerne vysoký energetický výdaj. Je ideálna pre všetky vekové kategórie, aj pre ľudí, ktorí nešportovali,“ prízvukuje odborníčka.
Taktiež podľa nej nadmerne nezaťažuje kĺby, vhodná je aj pre ľudí s nadváhou. Prechádzka v prírode znižuje stres a psychické napätie. Nordic walking vám umožní kráčať vyššou rýchlosťou, odľahčuje váhonosné kĺby, zvyšuje stabilitu pri chôdzi, okrem pohybového systému pôsobí priaznivo na srdcovocievny a dýchací systém, mobilizuje celú chrbticu. „Kardio cvičenia urýchľujú spaľovanie kalórií, podporujú činnosť srdca a pľúc, zlepšujú fyzickú kondíciu. K obľúbeným aeróbnym cvičeniam patria beh, bicykel a plávanie,“ uvádza. Na regeneráciu organizmu je podľa nej dobrá joga, psychicky sa pri nej uvoľníme, zmierňuje bolesti chrbtice a má pozitívny vplyv na mozog.