Každá krajina dostala do vienka istý štýl stravovania. Ovplyvňuje ho prostredie, klimatické a ekonomické možnosti. Strava zabezpečuje naše prežitie. Dodáva pre telo energiu z prijatých makroživín, ako sú bielkoviny, tuky a sacharidy. Každá z týchto živín je zdrojom energie. Jeden gram bielkovín a sacharidov zodpovedá 4 kcal a 9 kcal získame z 1 g tukov. Diétne usmernenia majú minimalizovať civilizačné choroby a podporovať celkové zdravie jedinca. Uprednostňujú ovocie pred sladkosťami, odporúča sa pravidelná konzumácia zeleniny a celozrnných potravín pre obsah vlákniny, strukovín pre obsah rastlinných bielkovín bez cholesterolu, semien, orechov a rastlinných olejov pre zdravé tuky. Strava s nižším obsahom nasýtených tukov má perspektívu pre mladých, dospelých, ale aj seniorov. Môže byť chutná, pestrá, pripravená z uvedených odporúčaných celozrnných potravín a zároveň je zdraviu prospešná.
Nejde o diétu
Stravovanie pre diabetika sleduje cieľ: dobré glykémie a život bez komplikácií. Dodržiavanie zásad zdravého stravovania je predpoklad, ako zabezpečiť výborné alebo aspoň uspokojivé glykémie a snažiť sa pristupovať k vlastnému zdraviu zodpovedne. Keď sú rozhádzané glykémie, svoje teoretické vedomosti musíme dopĺňať a pružne prenášať do každodenného života. Glykémie má diabetik vo vlastných rukách.
Diabetická strava, to ani nie je diéta, ako bolo neraz napísané, len zdravé stravovanie s istými pravidlami. Všetci by sme sa mali zdravo stravovať, či sme diabetici alebo nie. Primeraná strava, to je aj potrebná energetická hodnota stravy na metabolizmus a pracovnú činnosť človeka. Keď sa k zdravej strave priradí aj pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu, a to v každom ročnom období, za každého počasia, môžeme tým prispieť k úprave hladiny cholesterolu a tukov v krvi. Pohyb podporuje látkovú výmenu a zabraňuje kôrnateniu ciev a tepien. Vhodné je piť zelený čaj, pravidelne jesť zeleninu, sacharidové potraviny s nižším a nízkym glykemickým indexom (GI) a s obsahom potravinovej vlákniny, čo pomáha znížiť hladinu („zlého“) LDL cholesterolu v krvi. Vhodné je zaradiť do jedálneho lístka napr. strukoviny, ovsené vločky, hlivu ustricovú, zeleninu, ovocie, orechy, semienka, mandle, lebo aj to je tiež spôsob, ako pomôcť zdraviu. Stravou sa dá veľa napraviť, ale aj pokaziť.
Niečo na zahriatie
Letné mesiace sme zvládli, tak sa teraz pripravujeme na sychravé a chladné dni. Strava v tomto období má telo zahriať, a nie ochladiť. Viac sme náchylní na prechladnutie a je len logické, že k počasiu prispôsobíme oblečenie, siahneme po šáloch, teplom ošatení, teplých ponožkách, vhodnej obuvi, čím si chránime nohy, a nosením rukavíc si chránime ruky. Poznať vhodné potraviny je tiež potrebné. Vedieť, ktoré potraviny telo ochladzujú, preto ich konzumáciu je vhodné obmedziť, a zaradiť tie, ktoré zahrejú. Keď sme prechladnutí, varíme si obvykle čaj s citrónom a ani si neuvedomujeme, že citrón telo ochladzuje, preto nám v tejto situácii nerobí službu, ale protislužbu.
Do čaju môžeme pridať za lyžičku pravého včelieho medu, čo je 0,5 SJ, lebo si nechceme čaj len osladiť, ale aby nám bol pri prechladnutí osožný. Včelári radia, že nie je vhodné pridať med do horúceho čaju, ale do mierne ochladeného, s teplotou cca 40 °C, čo je teplota, keď šálku s čajom udržíme v rukách bez toho, aby sme sa popálili.
Pri prechladnutí je vhodný na zahriatie aj zázvorový čaj. V čínskom lekárstve sa odporúča použiť zázvor nakrájaný na plátky, krátko povariť a po odstátí piť, ale bez medu a citrónu.
Domácim liekom je odnepamäti slepačí alebo hovädzí vývar, ktorým telo zahrejeme. Keď sme diabetici, môžeme ho konzumovať ráno, kedykoľvek počas dňa, lebo ho nemusíme započítať do počtu SJ v jedle.
Pri každej nemoci je dôležitý pokoj, oddych a pohoda bez stresu. Mali by sme sa menej namáhať, viac oddychovať a chrípku vyležať. Nebrániť sa poteniu, lebo pri potení sa z tela odplavujú škodliviny a reguluje sa prehriatie organizmu.
Tuk potrebujeme
Telesnú reguláciu udržiava telesný tuk. Tuková vrstva v tele má mnoho prospešných poslaní. Poskytuje ochranu pre ľudské orgány, chráni ich pred otrasmi. Množstvo tuku je u každého človeka iné. Závisí to od veku, pohlavia, genetiky, životného štýlu a celkového zdravia. Potrebné je kontrolovať, aby sa tuk v tele nadmerne neukladal, aby sme si nespôsobili vážne zdravotné problémy. S nadváhou a obezitou súvisí aj DM 2. typu a znižuje sa citlivosť na inzulín.
Celodenný energetický príjem stravy pre človeka má byť priamo úmerný jeho potrebe. Energiu zabezpečujú základné živiny v správnom pomere. Bielkoviny majú tvoriť 15 – 30 % z celodenného energetického príjmu, sacharidy 50 – 60 % a tuky do 30 %, z ktorých nasýtené tuky by nemali presiahnuť 7 – 10 %. Treba maximálne obmedziť stužené a prepálené tuky, mastné údeniny, slaninu, masť, kožu z hydiny, vnútornosti, t. j. živočíšne tuky, ale aj z rastlinných zdrojov palmový a kokosový olej.
Naproti tomu medzi zdravé tuky patrí olivový olej a tuk v morských rybách (losos, makrela, tuniak a tiež jazerný pstruh). Tieto potraviny by sme mohli zaradiť do jedálneho plánu pravidelne, 2- až 3-krát do týždňa. Pozitívne pre organizmus sú aj rastlinné potravinové zdroje, ako je slnečnicový olej, ľanové semienka, arašidy, sója alebo mak.
Pre mnohých je tuk pri stravovaní do istej miery hrozbou, aj keď je potrebný a má, ako sme uviedli, aj pozitívne poslanie. Je kľúčovou zložkou našej potravy, bez ktorej sa naše telo nezaobíde. Okrem toho, že je zdrojom energie, napomáha vstrebávaniu niektorým vitamínov rozpustných v tukoch, ako sú vitamíny A, D, E a K. Tuky prijímame stravou, ale koľko a v akej forme ich prijmeme, od toho závisí, ako sa zodpovedne o svoje zdravie staráme a koľko o tukoch vieme.
Máme jesť v zime viac tuku?
V zime sa mnohí domnievajú, že je potrebné jesť viac tuku a mastných jedál, aby sme sa zahriali. Je síce pravda, že tuk dodá telu najviac energie pri porovnaní s ostatnými živinami, ale keď jesť tuky, tak neprekročiť denný odporúčaný limit, čo je do 30 % z celodenného energetického príjmu, a pri ich výbere sa orientovať na zdroje zdravých tukov a tie nás zahrejú tiež. Okrem toho telo v chladných mesiacoch zahrejeme aj vhodne upravenou zeleninou alebo vhodným teplým nápojom v podobe bylinkového čaju, alebo vypijeme čaj z lipového kvetu, zo šípok alebo zázvoru. Zahreje nás aj jemné hydinové mäso alebo príjemná kyslá kapustnica a nemusí v nej byť ani mastný bôčik alebo klobása. Pripraviť si ju môžeme kedykoľvek, keď pocítime potrebu zahriať telo a cítime, že na nás niečo „lezie“. Stačí aj horúci vývar z hovädzieho mäsa, hydiny alebo z riedkych hovädzích kostí so zeleninou. Šálkou kvalitného vývaru získame povzbudenie ako po šálke dobrej kávy.
Kedy je potrebné tuk v strave obmedziť?
Aj diabetik môže mať tráviace problémy alebo problémy so žlčníkom. Môže mať žlčové kamene alebo zápal žlčníka. V takom prípade je nevyhnutné v strave tuky obmedziť a je potrebná žlčníková diéta a dodržiavanie jej zásad. Obmedzenie tukov v strave môže pomôcť znížiť zaťaženie žlčníka a zmierniť príznaky.
Hlavnou úlohou žlčníka je skladovanie a uvoľňovanie žlče. Žlč je kľúčová tekutina na trávenie tukov v našom tele. Keď prijímame stravu, žlčník sa sťahuje a vypúšťa žlč do tenkého čreva, kde pomáha tuky rozkladať na menšie častice, ktoré môžu byť ďalej trávené. Okrem trávenia tukov má žlč ďalšie funkcie. Napríklad neutralizuje kyseliny a pomáha pri vstrebávaní už spomenutých vitamínov rozpustných v tukoch. V diéte je výber potravín obmedzený, zameraný na tuk, ale tiež často sa odporúča individuálne obmedziť aj mlieko a mliečne výrobky. Z mäsa je vhodné biele mäso rýb a hydiny, mäso králika a morky, chudé mäso hovädzie, teľacie a mäso z chudého bravčového stehna. Z mliečnych bielkovinových zdrojov je vhodné ich nahradiť kyslomliečnymi, ako je nízkotučný jogurt, kefír, acidofilné mlieko alebo aj tvaroh s nízkym obsahom tuku. Vhodný je vaječný bielok, ale žĺtok použiť len obmedzene. Prílohou k hlavnému jedlu sú vhodné varené zemiaky, alebo po uvarení ich popučiť, dusená ryža, varené cestoviny, suchárová knedľa. Aj keď nám glykémiu rýchlejšie zvýši biele pečivo, pri tejto diéte je staršie biele pečivo vhodné.
Strava ako prevencia
Z ovocia je vhodné dozreté jablko, broskyňa a tiež banán. Nie sú vhodné druhy ovocia so zrniečkami a s tvrdou šupou. Aj zeleninu je potrebné pravidelne zaradiť do jedálneho lístka, ale nie druhy, ktoré nafukujú. Vhodná je varená koreňová zelenina bez drevnatých častí aj paradajka bez šupky alebo paradajkový pretlak.
Do pitného režimu je vhodná pitná voda, bylinkový čaj, ovocné šťavy riedené neperlivou minerálnou vodou, napr. Baldovskou, ktorá je vhodná pri žlčníkových ochoreniach.
Rozhoduje aj technologická úprava potravín. Vhodné je varenie, dusenie alebo príprava v pare. Z niektorých druhov zeleniny je vhodnejšie použiť len vývar z nich. Pri diéte je potrebné rozlíšiť, či ide o úpravu stravy v akútnom štádiu liečby alebo je určená pre pacientov s chronickými žlčníkovými ťažkosťami. Pre akútne štádium je určená diéta prísnejšia. Následne sa odporúča žlčníková diéta v šetriacej úprave, ktorú je možné konzumovať dlhodobo.
Zároveň je to strava, ktorá je prevenciou pred ďalším záchvatom. Z tukov môžeme použiť len malé množstvo čerstvého masla s nižším obsahom tukov alebo olivový či repkový olej, ktorý pridáme do hotového pokrmu. Nie je vhodné potraviny vysmážať, fritovať a piecť na tuku.
Ľahko stráviteľné pokrmy
Základom žlčníkovej diéty je strava ľahko stráviteľná, chudobná na tuky a ostré koreniny. Šťavu pri pokrmoch zahusťujeme zátrepkou, keď škrobovinu (múku, maizenu...) rozmiešame v studenej vode a vlejeme cez sitko do polievky alebo omáčky počas varenia a za stáleho miešania, aby sa nevytvorili hrudky.
Na zahustenie pokrmu môžeme použiť aj rozmixovanú varenú zeleninu alebo zemiak. Porcie majú byť menšie a stravu treba rozdeliť na 5 – 6 porcii počas dňa, jedlo do mäkka upraviť a konzumovať ho v primeranej teplote. Dôležité je dodržiavať časovú pravidelnosť rozdelenia jedál. Prospeje to nielen žlčníku, ale aj glykémiám.
Zásadou ostáva vyhýbať sa tučným jedlám s obsahom cholesterolu, dodržiavať pitný režim a príjem vlákniny. Primeraná pohybová aktivita prospeje. Je dôležité pripomenúť, že stravovanie je u všetkých ľudí, ktorí majú ťažkosti so žlčníkom, veľmi individuálne. Niekomu robia ťažkosti aj odporúčané „vhodné“ potraviny. Je teda potrebné sledovať sa a podľa toho sa riadiť. Zdravo žiť, mať pestrú, chutnú a vyváženú stravu, potom sa môžeme dopracovať aj k primeranej hmotnosti. Každý organizmus je individuálny a jedinečný. Spojiť diabetické stravovanie so zásadami žlčníkovej diéty si vyžaduje trpezlivosť a vedomosti.
K zimným mesiacom patrí aj vianočné hodovanie, a práve to je skúška sebapoznávania a ovládania. Potom si môžeme pod vianočný stromček dať darček v podobe dobrej glykémie a mať pohodu bez zdravotných problémov. Prajem všetkým šťastné a veselé vianočné sviatky.