Zdravá a primeraná strava je súčasťou života každého človeka. U diabetika zohráva významnú úlohu na dosahovanie dobrých glykémií a môže byť pre neho cestou k plnohodnotnému životu. Keď jeho strava má primeranú energetickú a výživovú hodnotu, predíde diabetickým komplikáciám. V prípade, že je na inzulínovej liečbe, nemal by podceniť význam počítania SJ (sacharidových jednotiek) v jedle. Samozrejmosťou by mala byť aj konzumácia zdravých potravín a výber sacharidových potravín s nižším a nízkym glykemickým indexom (GI). Týmito potravinami sa telu dodá okrem vitamínov a potrebných minerálnych látok aj vláknina, ktorá prispeje k dlhšiemu pocitu zasýtenia, glykémie môžu byť vyrovnané a zdravie diabetika nemusí byť ohrozené komplikáciami. Jednou z týchto komplikácií je aj začínajúca sa diabetická nefropatia, pod ktorú sa podpísali opakované vysoké glykémie zaznamenané v priebehu predchádzajúcich desiatich rokov. Je to komplikácia, ktorá súvisí s funkciou obličiek. Pri liečbe je potrebná diéta, ktorá môže pomôcť obličkám, a tým výrazne spomaliť priebeh ochorenia.
Funkcia obličiek
Obličky sú párový orgán a patria do vylučovacej sústavy v našom tele. Filtrujú krv a odstraňujú z tela splodiny metabolizmu. Podieľajú sa na regulácii množstva vody a soli v organizme.
Odpadové látky a škodliviny sa vylučujú z tela močom. Moč sa hromadí v močovom mechúre a pritom odchádzajú z tela aj odpadové látky. Svojou činnosťou udržujú zdravé prostredie v tele človeka. Zúčastňujú sa aj na regulácii krvného tlaku, krvotvorbe a acidobazálnej rovnováhe.
V prípade, že už bola diagnostikovaná poškodená funkčnosť obličiek, sme sa už oneskorili hovoriť o prevencii ochorenia, ale aj napriek tomu môžeme vhodnou stravou zabrániť, aby sa stav ešte ďalej zhoršoval. Aj tu platí pravidlo, že primeraná strava a pravidelný monitoring základných ukazovateľov, ako sú glykémia, krvný tlak a podobne, môže ovplyvniť, ako sa ochorenie bude ďalej rozvíjať.
Ako ďalej postupovať?
Keďže vznik a tiež priebeh ochorenia súvisí s glykémiami, to bude prvoradé pri ďalšom stravovaní. Musíme sa snažiť dosahovať trvale dobré glykémie pred a po jedle. Treba sa zamerať na kvalitu skladby stravy a zastúpenie živinami, ako sú bielkoviny, tuky a sacharidy.
V prípade bielkovín sa pre zdravého diabetika považuje za optimálne množstvo 1 – 1,5 g na kilogram hmotnosti, čo je 15 – 30 % potreby celodennej energie. Pri poškodenej funkcii obličiek sa odporúča len 0,8 až 0,6 g na kg váhy.
Nadmerný príjem bielkovín zvyšuje záťaž na obličky. Okrem toho je potrebné zamerať sa na kuchynskú soľ a z minerálnych látok tiež na draslík a fosfor. Naďalej ostáva prioritou príjem sacharidov a uprednostníme v strave zdravé tuky. Potrebné je denne dodržať primeraný pitný režim, a tým preplachovať obličky. Kontrolovať priebežne telesnú hmotnosť diabetikovi prospeje.
Zdroje bielkovín by mali byť kvalitné, napríklad z rýb, hydiny, vajec a nízkotučných mliečnych výrobkov. Keď si chceme vypočítať alebo odhadnúť denný príjem bielkovín, môžu nám pomôcť tieto bielkovinové ekvivalenty. Každá z uvedených potravín v danom množstve zodpovedá 10 g bielkovín. Napríklad surové mäso hovädzie, teľacie 47 – 50 g, varené 35 – 40 g, bravčové mäso 65 g a po upečení 40 g, mäso z hydiny cca 55 g a z rýb 62 g. Mäsové výrobky v priemere 50 g obsahujú 10 g bielkovín. Tieto potraviny sa nepočítajú do počtu SJ v jedle a priamo neovplyvňujú glykémiu.
Ďalšie potraviny s obsahom 10 g bielkovín a počet SJ v uvedenom množstve: 10 g bielkovín zodpovedá 300 ml mlieka, čo je 1,5 SJ, 160 g bieleho jogurtu, čo je tiež cca 1 SJ, 55 g chudého tvarohu alebo 90 g tučného je tiež 10 g bielkovín. 50 g topeného syra alebo 37 g tvrdého či 130 g tofu sa nepočíta do počtu SJ a zodpovedá 10 g bielkovín. Jeden a pol vajca tiež obsahuje 10 g bielkovín a nachádza sa tak v bielku, ako aj v žĺtku. Z rastlinných potravín sú to najmä strukoviny, ale aj semienka, orechy a oriešky, ako aj huby a niektoré druhy zeleniny. Táto zelenina má síce viac bielkovín oproti ostatným druhom, ale na 10 g bielkovín je potrebné skonzumovať až 200 či 400 g a sú to bielkoviny menej kvalitné ako zo živočíšnych zdrojov.
Na prípravu hlavného jedla a polievok používame múku alebo inú škrobovinu. Tým sa zvýši obsah SJ, ale len zanedbateľne obsah bielkovín. Pri chlebovinách je vhodné zamerať sa na druhy s nižším obsahom bielkovín. Pri balených výrobkoch je preto potrebné čítať etiketu. Nielen pre obsah sacharidov, ale v tomto prípade aj pre obsah bielkovín.
Pri bežných chlebovinách pripadá na 1 SJ 1,6 až 2 g bielkovín. Obsah bielkovín je rozdielny aj pri prílohách, ktoré sa bežne konzumujú ako súčasť hlavného jedla. Pre zjednodušený prehľad uvediem prílohy v bežnom množstve, ktoré zodpovedá 3 SJ, a oboznámime sa o obsahu bielkovín v uvedenom množstve. Napríklad porcia varených zemiakov za 3 SJ zodpovedá cca 2,8 g bielkovín, v porcii varených celozrnných cestovín je 6,4 g bielkovín a v porcii varených nevaječných cestovín len 4,8 g bielkovín. V porcii varenej naturálnej ryže prijmeme 3 g bielkovín a v porcii dusenej bielej ryže za 3 SJ je 2,7 g bielkovín.
Sacharidové jednotky či bielkoviny
Čo je dôležitejšie? Počítať SJ v jedle alebo sledovať príjem bielkovín? V tomto prípade nemôžeme jedno od druhého oddeliť. Je rovnako dôležité mať dobré glykémie, čo sa bez počítania SJ v jedle zvládne ťažko a poškodené obličky potrebujú primeraný príjem bielkovín, a to je potrebné sa tiež naučiť. Diabetik si opakovane pripomína svoje vedomosti o primeranej strave. Snaží sa byť disciplinovaný a každý materiál eviduje ako orientáciu a pre neho usmernenie, aby mohol zvládnuť každú situáciu.
Prečo máme obmedziť soľ? Vysoký príjem soli môže zaťažiť obličky a zvýšiť krvný tlak. Je správne stravu konzumovať neslanú a obmedziť tiež potraviny, kde bola soľ použitá ako konzervačná látka. Patria sem údeniny, sterilizované potraviny a aj niektoré druhy zeleniny. Mimo sezóny je preto vhodnejšia zelenina mrazená, a nie sterilizovaná. Pri varení nepoužívame vegetu, bujóny a ďalšie dochucovadlá s vysokým obsahom soli. Trh ponúka v špecializovaných predajniach tieto dochucovadlá aj bez soli a glutamanu sodného. Sú však známe aj v čerstvom stave, ako bylinky zo záhrad. V takejto podobe sú aromatickými dochucovadlami, bez konzervačných látok a soli. Dodajú jedlu požadovanú chuť a vôňu a zatušujú neslanú chuť pokrmu. Vysoký obsah sodíka môže aj zvýšiť hladinu draslíka v tele a ten sa pri tejto komplikácii má obmedziť tiež, rovnako ako fosfor.
Draslík môžeme v jedle znížiť pri varení a pri konzumovaní zeleniny opakovaným namáčaním. Vodu počas varenia dvakrát zlejeme a v tretej dovaríme. Tento postup môže znížiť obsah draslíka až o 50 % nielen v zelenine, ale aj v zemiakoch. Vhodné je obmedziť konzumáciu potravín s vysokým obsahom draslíka, kam patria nielen zemiaky, ale aj paradajky, špenát, brokolica, hrach, huby či cuketa. Z ovocia banány, pomaranče, nektárinky, kivi, mango, avokádo a sušené ovocie, papája, granátové jablko alebo hrozno. Miesto toho je vhodné jesť jablká, bobuľovité ovocie, kapustu a miesto zemiakov ryžu. Z mliečnych výrobkov má vyšší obsah draslíka nízkotučné mlieko a mliečne výrobky. Z rýb treba obmedziť tresku, tuniaka a pstruha.
Kontrola príjmu fosforu je tiež pri nefropatii potrebná, lebo vysoký príjem fosforu môže ešte viac zhoršiť funkciu obličiek. Pri nefropatii majú obličky zníženú schopnosť odstraňovať fosfor z tela. Nachádza sa hlavne v mliečnych výrobkoch, strukovinách, orechoch a celozrnných výrobkoch.
Pitný režim je dôležitý, ale príjem tekutín by mal byť primeraný k funkčnému stavu obličiek. Keď sa podarí zvládnuť dodržiavanie týchto zásad, môže sa spomaliť progresia diabetickej nefropatie a zlepšiť kvalita života diabetika.
Prečo je stravovanie dôležité?
K stravovaciemu režimu patrí zdravá strava a jedenie pravidelne v čase, podľa účinku inzulínu, ktorý si diabetik pred jedlom aplikuje, a k dávke inzulínu je potrebné prispôsobiť množstvo jedla, t. j. počet SJ. Do stravy je potrebné zaradiť potraviny, aby sa zabezpečil primeraný príjem bielkovín. Treba sa naučiť jesť mäso len raz denne, zvoliť kvalitné bielkovinové druhy a počítať SJ aj v bezmäsitých jedlách. Mäso glykémiu síce priamo neovplyvňuje, ale aminokyseliny z bielkovín dokáže organizmus využiť aj na novotvorbu glukózy v pečeni a v obličkách. Deje sa to v noci, keď neprijímame sacharidy z jedla.
Potrebné je obmedziť príjem živočíšnych tukov. Prispievajú k nadváhe, zvyšujú hladinu cholesterolu a tukov v krvi.
Riadiť sa zásadou: žiť zdravo, pohybovať sa – to bráni nadváhe a predchádza obezite. Pri pohybovej aktivite sa spaľuje energia prijatá jedlom, ale diabetikovi sa aj znižuje glykémia. Preto je vhodné pohyb si naplánovať a podľa jeho intenzity sa vopred pripraviť a upraviť si obvyklú dávku inzulínu, aby nebolo potrebné sa dojesť sacharidovou potravinou. Predídeme hypoglykémii. Hovorí sa tomu: plánovaný pohyb.
Pacient so začínajúcou diabetickou nefropatiou patrí do starostlivosti odborného lekára, nielen diabetológa, ale aj nefrológa.
Ako upraviť stravovací režim?
Pri začínajúcej sa diabetickej nefropatii je potrebné upraviť stravovanie s prihliadnutím na rozsah poškodenia obličiek. Jednoduchá charakteristika tejto diéty je strava diabetická, neslaná s primeraným počtom SJ a obmedzením bielkovín. Diabetik príjem bielkovín kontroluje rovnako, ako počíta SJ v jedle. Mäso konzumuje raz denne a do jedálneho lístka zaraďuje bezmäsité jedlá a počíta SJ aj v nich. Závisí od diabetika, aké stanovisko zaujme a či sa na svojich chybách z minulosti poučí, či bude s obličkami spolupracovať alebo nie. Zdravie, to je sebadisciplína založená na vedomostiach. Je smutné, že si často uvedomíme, aké cenné je pre nás zdravie, žiaľ, až vtedy, keď nám zdravie odchádza.