Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno pripísať rizikovým faktorom správania vrátane dietetických rizík (zlého stravovania), fajčenia, alkoholu a nízkej fyzickej aktivity.
Slováci sa stravujú zle
Diétne riziká majú na svedomí 26 % všetkých úmrtí na Slovensku, čo je o 9 % viac ako priemer Európskej únie (EÚ). Vyplýva to zo štúdie Nevyužitý potenciál stravy, fajčenia a konzumácie alkoholu na Slovensku, za ktorou stoja slovenskí analytici na čele s Martinom Smatanom.
„Ak sa pýtate na to, či je slovenská strava dostatočne zdravá, odpoveď je, žiaľ, nie. V porovnaní 47 európskych krajín, čo sa úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia týka, z dôvodu zlého stravovania alebo inak povedané z dôvodu diétnych rizík, je Slovensko na siedmom najhoršom mieste,“ vysvetľuje Smatana.
V spotrebe cukru sme predbehli USA
Úmrtnosť na Slovensku je z tohto dôvodu o 140 % väčšia ako priemer EÚ a o 30 % vyššia ako v susednej Českej republike. O nezdravom životnom štýle Slovákov vypovedá aj spotreba cukru, ktorá sa v rokoch 2000 – 2018 viac ako zdvojnásobila a v roku 2016 sme v spotrebe tejto komodity prekonali aj USA. Z 38 krajín OECD sme v spotrebe cukru na 5. mieste, a to najmä z dôvodu konzumácie veľkého množstva sladených nápojov, sirupov a džúsov. „Ako problém sa javí najmä konzumácia cukru u mladistvých. Na Slovensku 15-roční mladiství konzumujú o dve tretiny viac sladených nápojov, ako je priemer EÚ,“ hovorí Martin Smatana.
Viac priberáme
Konzumácia sladkých nápojov má za následok aj rastúcu mieru obezity, ktorá sa za ostatné roky v kategórii mladistvých a dospievajúcich takmer zdvojnásobila. Každý šiesty dospievajúci je v súčasnosti obézny, pričom práve nadváha a obezita spôsobuje okrem kardiovaskulárnych rizík aj sociálne a psychické problémy mladých ľudí. „To, čo spája zlé štatistiky väčšiny postkomunistických krajín, je podľa môjho názoru strata pocitu zodpovednosti za vlastné zdravie. To sa objavuje aj u mileniálov,“ zdôrazňuje prof. MUDr. Róbert Hatala, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre kardiológiu. Celé generácie postkomunistických krajín boli podľa neho udržiavané v tom, že štát je zodpovedný a ten sa má starať, žiaľ, je to mylná predstava.
Regulačné opatrenia v záujme zdravia
Zvrátiť tento nelichotivý stav sa dá len efektívnou politikou a zásahom štátu formou prísnej regulácie. Ide o pomerne ľahko realizovateľné opatrenia, ktoré však môžu pôsobiť preventívne. Hovoríme o zákaze trans-tukov, povinnej regulácii soli v potravinách, dani zo sladených nápojov a dotácii na ovocie a zeleninu, zhodujú sa autori štúdie.
„Prísne zníženie trans-mastných kyselín sa osvedčilo v Dánsku, ale aj v USA. Povinné limity na trans-tuky majú aj Rakúsko, Maďarsko, Slovinsko a iné krajiny, a k rovnakému opatreniu by malo pristúpiť aj Slovensko, vzhľadom na presvedčivé dôkazy o tom, že práve tieto tuky sú spojené s kardiovaskulárnymi úmrtiami,“ hovorí analytik Smatana. Nemenej dôležitým opatrením je aj nevyhnutná politická intervencia na zníženie príjmu soli v potravinách, zavedením legislatívy, ktorá by uložila výrobcom cielené zníženie soli v ich produktoch.
Daň zo sladených nápojov
Daň zo sladených nápojov je najbežnejšou intervenciou štátu na zmenu stravy obyvateľov s veľkým prínosom na zdravie ľudí. Poľsko či Maďarsko len nedávno zaviedli dane z cukru a rovnaké opatrenie vo výške 10 alebo 30 % zdanenia odporúčajú autori štúdie aj na Slovensku. Pozitívny účinok na zníženie zbytočných úmrtí, zníženie výdavkov na zdravotnú starostlivosť a stratu produktivity môže vyvolať aj dotácia na ovocie a zeleninu.