Samoliečba je prirodzenou súčasťou starostlivosti o zdravie. Ide o riešenie miernych, krátkodobých a dobre známych ťažkostí, ktoré sa objavia náhle a väčšinou samy odznejú. Správne zvolená samoliečba dokáže uľaviť od nepríjemných príznakov, skrátiť trvanie ochorenia a zároveň odľahčiť ambulancie lekárov.
„Samoliečba je liečba ľahkých zdravotných ťažkostí, najčastejšie pomocou voľnopredajných liekov, ktoré pacient užíva na vlastnú zodpovednosť. Vhodná je pri komplikáciách, s ktorými má pacient predchádzajúcu skúsenosť a pozná účinnú liečbu,“ ozrejmil Štátny úrad pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
Naopak, samoliečba podľa odborníkov nie je vhodná, ak príznaky ochorenia pretrvávajú alebo sa zhoršujú, ak sa objavia nežiaduce účinky liekov alebo ak si pacient nie je istý diagnózou. „V takýchto prípadoch sa obráťte na lekára alebo lekárnika. Pomôžu vám zvoliť liečbu, ktorá je bezpečná, účinná a vhodná presne pre vás,“ doplnil ŠÚKL.
Pozor na lieky bez receptu
Voľnopredajné lieky sú dostupné a účinné, no ani ony nie sú úplne bez rizika. Kombinovanie viacerých prípravkov s rovnakou účinnou látkou, dlhodobé užívanie liekov proti bolesti či „liečenie sa do zásoby“ môžu viesť k problémom so žalúdkom, pečeňou alebo obličkami.
Ak užívate lieky na chronické ochorenie, ste tehotná alebo liečite dieťa, je vhodné poradiť sa s lekárom alebo lekárnikom aj pri banálnych ťažkostiach.
Kedy samoliečba zvyčajne stačí
Samoliečba je vhodná najmä pri bežných a nekomplikovaných ťažkostiach, ako sú:
• nádcha a prechladnutie bez vysokej horúčky,
• bolesť hrdla bez problémov s prehĺtaním,
• kašeľ pri viróze,
• bolesť hlavy zo stresu, únavy či dehydratácie,
• mierne tráviace ťažkosti – nadúvanie, pálenie záhy, krátkodobá hnačka,
• svalová a kĺbová bolesť po fyzickej námahe,
• drobná kožná vyrážka, odreniny či uštipnutie hmyzom.
V týchto prípadoch pomôže pokojový režim, dostatok tekutín, ľahká strava, vitamíny, prípadne voľnopredajné lieky proti bolesti, horúčke či zápalu. Často platí, že telo potrebuje najmä čas.
(tasr, red)
