Od nepamäti patrí skorocel kopijovitý medzi hlavné liečivé rastliny juhoeurópskych národov a Germánov. Na začiatku 11. storočia istý Macer, znalec rastlín, popisuje vo významnej stredovekej knihe v latinských veršoch jeho mnohostranné použitie, okrem iného aj prikladanie čerstvých rozdrvených lisov na zastavenie krvácania a hojenie rán. V stredoveku sa používal proti zimnici a kašľu, na znižovanie horúčky a čistenie krvi.
Ide o trvalú bylinu
Úzke kopijovité listy tvoria prízemnú ružicu pritisnutú k zemi, z ktorej vyrastá os na vrchole s drobnými kvietkami. Nájdeme ho na trávnatých miestach, lúkach, medziach, stráňach či lesoch až do nadmorskej výšky 1 800 metrov. Existuje niekoľko druhov, napr. skorocel väčší, pravý, vždyzelený, prímorský, ale najviac je známy a aj používaný skorocel kopijovitý. Všetky obsahujú rovnako účinné látky ako kopijovitý, ale v nižších koncentráciách.
Liečivé účinky potvrdzujú aj vedci
Liečivé účinky skorocelu potvrdzujú aj súčasné vedecké analýzy. Rastlina obsahuje glykozid aukubín, saponíny, horčiny, flavonoidy, fytoncidy, veľa enzýmov, pektínových látok, kyselinu kremičitú, ale aj vitamín C, soli vápnika a draslíka a veľa dôležitých minerálnych látok.
Má široký rozsah účinnosti, pretože chráni sliznice, zmierňuje dráždenie na kašeľ a rozpúšťa hlieny, účinkuje aj pri astme (záduchu). Dobre pôsobí na trávenie a upravuje stolicu.
Od klasického staroveku je zaužívané prikladanie lístkov skorocelu na zapálené sliznice, zle sa hojace kožné poranenia či očné kúpele. Aj dnešná fytoterapia využíva skorocel pre jeho významné antibakteriálne vlastnosti pri pomocnej liečbe vredovej choroby žalúdka a dvanástnika, podpore chuti do jedla i pri zápaloch horných dýchacích ciest.
Vhodný na kúpele, obklady, výplachy...
Jeho terapeutický účinok sa využíva aj na sedacie kúpele a obklady či výplachy pri infikovaných hemoroidoch, zápaloch ženských orgánov a zápaloch sliznice konečníka. V liečivých čajoch sa pre zvýraznenie účinku často kombinuje s podbeľom, prvosienkou jarnou, feniklom, tymianom a inými rastlinnými drogami.
V homeopatii sa predpisuje skorocelová tinktúra špeciálne pri zápaloch uší. Na liečebné účely sa využívajú aj semená rastliny, ktoré dobre pôsobia proti zápche, ale tiež pri všetkých už uvedených indikáciách. Na liečivý čaj sa používa jedna kávová lyžička (1,5 g) na šálku vody. Pri správnom dávkovaní sa nepopisujú žiadne vedľajšie ani toxické účinky.
Zbierame mladé lístky
Na zber mladých lístkov skorocelu je najvhodnejšie obdobie jún až august ešte pred kvitnutím. Lístky sušíme riedko rozložené pri teplote do 40 stupňov Celzia, treba dbať na to, aby nezhnedli. Pri uskladnení ich treba chrániť pred svetlom a vlhkom. Sušené sa bežne pridávajú do rôznych čajových zmesí. Čerstvé rozdrvené listy môžeme posypať cukrom a vzniknutý sirup pridávať do čaju pri chronickom zápale priedušiek. Mladé lístky skorocelu môžeme pridávať do bylinkovej polievky, rôznych šalátov, omáčok, pridať ich posekané do slaných palaciniek alebo ich vysmažiť na sladko v palacinkovom cestíčku.
Zaujímavosť o skoroceli:
- Keď Európania obsadili Ameriku, nazvali severoamerickí Indiáni všetky druhy skorocelu „stopou bieleho muža“, pretože tieto rastliny vraj všade nasledovali kolonistov. Skorocel má totiž lepkavé semená, ktoré pravdepodobne preniesli dobyvatelia na kolesách vozov, podkovách koní alebo podrážkach do všetkých častí Ameriky a tak sa stal ich „sprievodcom“.
- Podľa tvaru listu pripomínajúceho podošvu vkladali ľudia skorocelové listy do obuvi a verili, že sa im uľaví od bolesti pri dlhej ceste.
- Od pradávna je známe, že rozdrvené listy skorocelu pomôžu okamžite pri popálení pŕhľavou. Začervenanie kože a drobné pľuzgieriky do dvoch minút ustúpia. Koľko sĺz a bolesti môžu tak ušetriť našim deťom v prírode.
- Skorocel má schopnosť preniknúť svojimi koreňmi aj do značne utlačenej pôdy na veľmi frekventovaných miestach, listy sa nedajú rozdupať a je schopný prežiť aj v trhlinách asfaltovej alebo betónovej plochy.
- Skorocel má veľa zaujímavých krajových názvov, napr. ranocel, kolocier, baraní jazyk, psí jazyk, jazýček, babie ucho, myšie uško, volove ucho a iné.
TIP: Domáci odhlienovací nápoj
Pripravíme odvar z 30 - 60 g čerstvých skorocelových listov (na 1 liter vody). Podľa chuti osladíme medom. Pijeme ho predovšetkým ráno, možno ho však užívať aj počas dňa.
Skorocelová omáčka
Hrsť listov skorocelu umyjeme, usušíme a stiahneme vlákna zo spodnej časti listov. Potom ich nasekáme nadrobno. Polovicu nasekaných listov podusíme na oleji alebo masle s malou nadrobno nakrájanou cibuľou. Za stáleho miešania pridáme 2 lyžice hladkej múky a zalejeme 1/4 l vývarom a 1/4 l mliekom.
Omáčku ešte niekoľko minút povaríme, osolíme, okoreníme, pridáme citrónovú šťavu a vmiešame surový žĺtok. Nakoniec vmiešame druhú polovicu surových jemne posekaných listov. Omáčka sa môže podávať s varenými zemiakmi ako príloha k hlavnému jedlu, alebo s natvrdo uvarenými vajcami.