Predstavte si, že máte len 34 rokov, tešíte sa z ročného bábätka a okrem mierne vyššieho tlaku vás nič netrápi. Až do momentu, keď vám jedného dňa príde nevoľno a lekár vám oznámi, že máte cukrovku.
Náš príbeh sa začal jedno leto na konci prázdnin, keď sme boli na dovolenke v Chorvátsku. Netušili sme, že z podozrenia na infekciu močových ciest sa vykľuje nevyliečiteľné ochorenie...
Ochorenie diabetes mellitus zastihlo Katku krátko po oslave narodenín. Mala iba 17. Prechádzala si hroznými stavmi, nechýbali ani tie na hranici života a smrti. Jej oporou sa neskôr stal manžel a najsilnejšou motiváciou, keď sa mohla tešiť z bábätka.
Cukrovku 2. typu zistili pánovi Jozefovi zhruba pred piatimi rokmi pri odberoch krvi. Vedel, že má na diabetes predispozície, keďže jeho otec si pichal inzulín, svojej chorobe však nevenoval pozornosť. Až prišli problémy.
Má o desať kíl menej a oveľa viac energie ako kedysi. Kým sa naučila žiť s cukrovkou, vyskúšala všeličo. Neúspešne. Pomohli jej až edukácie. Pani Jana Malatínová patrí k tým diabetikom, u ktorých sa cukrovka objavila ešte pred štyridsiatkou.
Môj život patrí výzvam. Baví ma ich prekonávanie, o to viac, ak sú súčasne aj mojimi dosiaľ nesplnenými snami. Jedným z tých snov bol aj triatlon.
Pred dvomi rokmi vážila 98 kíl, dnes je jej váha 66. Zbavenie sa kilogramov pravdepodobne pomohlo pani Helene Králikovej zachrániť nohu, na ktorú si už brúsila zuby cukrovka.
Bavorsko sa nachádza neďaleko. Autom je to po rýchlych diaľniciach z Bratislavy do Mníchova iba 500 km, čiže 4,5 až 5 hodín jazdy.
Dostala som od jedného mladého študenta otázku o vzťahoch. Poznamenal, že vie o mojom diabete. Asi bol zvedavý čo ja, vzťahy a diabetes.
V januári 2011 sme boli pripravení na lyžovačku, ale namiesto zasneženého kopca sme zrazu sedeli na nemocničnej chodbe.
Pán Pavol zo Senice (64) mal šťastie na obyčajný život. Hoci priemernosť nie vždy doceňujeme ako dobrú vec, v skutočnosti o nej mnohí snívame.