Pohľad sklopený k ošúchanému linoleu, v hlave zmätok, slzy na krajíčku a horúčkovito sme sa snažili vyrovnať s rastúcou panikou v Dominikinom pohľade. Týždeň hospitalizácie, ktorý nasledoval, sa popisuje veľmi ťažko. Slzy, odmietanie všetkého, otázky, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede. Prečo ja? Prečo? Stále dokola. Prešli sme si všetkými fázami od
odmietania cez hnev, obviňovanie až po rezignáciu... Až napokon ostala len jedna otázka: „Ako ďalej?“ Ďalšie obdobie v živote našej rodiny by som nazval obdobím vzdelávania.
Zbierali sme informácie zo všetkých strán, vedecké publikácie, odporúčania odborníkov, internetové fóra. Naučili sme sa vážiť potraviny a prepočítavať ich na sacharidové jednotky. Postupne sme všetci ovládli trasúce sa ruky a podávanie inzulínu perom
už nepôsobilo dojmom popravy. Pre Dominiku bolo toto obdobie akýmsi prerodom. Dieťa nám v priebehu pár mesiacov zrazu akosi dospelo. Muselo. Nemalo na výber. Zvládli sme aj edukáciu učiteľov a spolužiakov. Život sa nám pomaly vracal do normálnych koľají. Dominika zvládla výpadok v škole bez zhoršenia prospechu. Nevzdala sa ani svojho koníčka, spoločenských tancov. Zapojila sa opäť do prípravy na blížiace sa majstrovstvá SR a spolu so svojím tanečným partnerom dosiahli fantastický
výsledok – 3. miesto v kategórii Junior I.
Odvtedy uplynuli 4 roky. Za toto obdobie zažila Dominika mnoho tanečných víťazstiev i prehier, ale majstrovstvá SR 2011 budú mať pre ňu vždy tú zvláštnu príchuť – príchuť víťazstva nad sebou. Netvrdím, že počas tanečnej prípravy aj počas samotných súťaží bolo všetko ideálne. Z každej „hypo“ aj „hyper“ skúsenosti sme sa však snažili poučiť, aby sme podobným kolísaniam glykémií v budúcnosti zabránili, napríklad vhodným výberom stravy či rozdelením dávok inzulínu. Stále to však boli len inzulínové perá a bolusový systém.
Kvalitatívny skok nastal až po zavedení inzulínovej pumpy. Zníženie spotreby inzulínu skoro o tretinu a pokles hladín glykozylovaného hemoglobínu na úroveň 5 - 6 percent hovoria samy za seba. Samotná pumpa však problémy nevyrieši. Za
všetkým je jej majiteľ a jeho životný režim, strava, tekutiny a pohyb. Dominika je príkladom toho, že aj diabetik môže žiť plnohodnotný život. Byť dobrým študentom, ale venovať sa aj svojim koníčkom, vrátane športových, a to dokonca aj na
súťažnej vrcholovej úrovni. Vyžaduje si to však veľkú mieru vnútornej disciplíny, vytrvalosť, húževnatosť a ,samozrejme, podporu najbližších.
Miroslav Refka, otec