Základné informácie:
Oficiálny názov: Freistaat Bayern
Hlavné mesto: Mníchov
Rozloha: 70 550 km²
Počet obyvateľov: 12,6 milióna
Hustota: 179 obyv./km²
Bavorsko má zo všetkých spolkových krajín Nemecka asi najviac „naj“. Je rozlohou najväčšie, ekonomicky najbohatšie, technologicky najvyspelejšie, prírodou najzelenšie, má najvyššie pohoria, najväčšie jazerá, najoriginálnejšie pamiatky, ale aj najväčší pivný festival na svete či momentálne najlepší svetový futbalový klub. Niet sa čo čudovať, že Bavori patria medzi najšťastnejšie národy na svete. A preto, ak hľadáte cestu za úspechom či šťastím, mali by ste sa tam ísť pozrieť, ako na to.
Oplatí sa vidieť!
Najvyšší vrch nemeckých Álp – Zugspitze
Najkrajší zámok na svete – Neuschwanstein
Hitlerové letné sídlo – Orlie hniezdo
Nečakané kolóny
Prvýkrát sme sa do Bavorska a do jeho hlavného mesta Mníchov vybrali na legendárny Októberfest. Zážitok bola už cesta tam, keďže sme po nemeckých diaľniciach s neobmedzenou rýchlosťou išli starou 25-ročnou škodovkou a naša maximálna rýchlosť 80 km/h zjavne spôsobovala za nami nečakané kolóny. Mníchov je centrom výroby známej automobilky BMW a v Ingolstadte sa zas vyrábajú luxusné autá značky Audi, takže naša pojazdná konzerva vyvolávala v uliciach mesta početné úsmevy.
Pre milovníkov piva
Aj keď je už Októberfest za nami, nedá mi nespomenúť ho. Ide o ohromnú udalosť, pretože v uliciach mesta sa vtedy zídu státisíce milovníkov piva z celej Európy, ale aj z rôznych iných častí sveta. Každý pivovar má svoj obrovský stan, kde pivo roznášajú sporo odeté Bavorky. Doteraz mi je záhadou, ako dokážu tieto krásne a zväčša krehké ženy odniesť naraz až 12 litrových pohárov piva. Mimochodom, viete o tom, že takýto litrový pohár piva obsahuje podľa druhu a zloženia od 20 do 40 gramov sacharidov? Jeho cena sa tu pohybuje okolo 10 eur za liter! Takže žiadne bezbrehé pitie by som pre nás diabetikov neodporúčal. Pre tých, ktorí pivo nemusia, alebo prídu do Mníchova v inom období, tak je tu tiež čo vidieť. Nádherné staré mesto, pekný Olympijsky areál s vyhliadkovou vežou poskytujúcou pohľad na celý Mníchov a počas pekného počasia výhľad až na neďaleké alpské končiare.
Zámok Neuschwanstein
Určite si každý z vás pamätá rozprávky od Walta Disneyho, ktoré sa začínali vždy pohľadom na zámok s množstvom vežičiek. Tento zámok naozaj existuje. Nachádza sa v oblasti Schwangau, pri Fússene, cca 120 km juhozápadne od Mníchova, na podhorí Álp. No dostať sa do neho nie je práve najjednoduchšie. Najprv ho treba objaviť, keďže sa k nemu ide cez spleť vedľajších cestičiek a vidieckych mestečiek. Ak sa k zámku vyberiete, odporúčam prísť tam ráno a hneď si kúpiť časenku. O návštevu zámku je tak veľký záujem, že ak si kúpite lístok o 10. hodine ráno, ujde sa vám pri troche šťastia vstup o 15. hodine poobede. Dovtedy si môžete vyplniť čas návštevou vedľajšieho menšieho neogotického zámku Hohenschwangau, prípadne sa môžete ísť prejsť po krásnej prírode v okolí, poskytujúcej pekné výhľady. Za zmienku stojí najmä most Mariabrucke s výhľadom na romantické údolie s menším vodopádom.
Ako v rozprávke
Obidva zámky boli postavené v 19. storočí bavorskou kráľovskou rodinou. A čím je Neuschwanstein tak výnimočný? Je postavený na skalnatom kopci s nádherným výhľadom na Alpy. Postavený je v slohu zvanom romantický historizmus a eklekticizmus, ktorý vyniká najmä v interiéri. Pochodil som už rôzne zámky, ale tak prepychové, vyčačkané a elegantné izby som nikde inde zatiaľ nevidel. Človek len chodí s otvorenými ústami a nestíha sa čudovať. Naozaj sa tu cítite ako v rozprávke.
Trojtisícovka Zugspitze
Vzhľadom k tomu, že vyššie spomínané približovadlo Škoda 120 skončilo doslovne ako „šrotovné“, do Álp sme sa vybrali na novšom vozidle – na iba 16-ročnej Felícii. Po 550 km dlhej nočnej jazde cez Rakúsko nás očaril východ slnka nad majestátnymi alpskými končiarmi. Naším cieľom bol najvyšší vrch Nemecka – 2962-metrový Zugspitze, nachádzajúci sa v pohorí Wettersteingebirge. Mimochodom, nachádza sa neďaleko od zámku Neuschwanstein. Auto sme zaparkovali v známom Olympijskom mestečku Garmisch-Partenkirchen, ktoré je aj lyžiarskym centrom nielen Bavorska, ale aj Nemecka.
S nižšími dávkami inzulínu
Čakal nás dvojdňový náročný výstup po strmých svahoch, predieranie sa lesom, brodenie sa potokmi, nečakané alpské počasie, takže bolo treba sa dôkladne pripraviť. Ruksaky sme naplnili jedlom, pitím, oblečením do každého počasia a nesmela chýbať ani výbava na núdzové prežitie: nôž, baterka, májka, tatranky, medovina. Z hľadiska diabetu nesmiete pred takýmto výstupom podceniť vplyv intenzívneho pohybu na inzulín a pokojne si znížte jeho dávky aj o polovicu. Samozrejmosťou by malo byť informovanie vašich spolucestujúcich o cukrovke, nech vám vedia v prípade potreby poskytnúť správnu formu pomoci.
Výstup od 2 hodín po 2 dni
Po raňajkách a prehliadke olympijského areálu sme sa dali na výstup. Na Zugspitze sa dá dostať viacerými trasami i formami dopravy. Z rakúskej strany tam ide lanovka, z nemeckej strany najprv zubačka tunelom krížom popod kopec a následne lanovka. Čiže do 2 hodín od zaparkovania auta sme boli na vrchole (cena zubačky a lanovky vás bude stáť okolo 50 eur). Ak máte horolezeckú výbavu, po severných stenách sa môžete dostať aj po skale, prípadne istými formami zaistených ciest. A pre tých, čo si chcú vychutnať peknú prírodu, ideálny je dvojdňový výstup cez údolie Reintal. Trasa začína cez zaujímavý prírodný úkaz – cez tiesňavu Partnachklamm. Je to 800 metrov dlhá a 80 metrov vysoká úzka roklina, kde sa ide cez tunely vysekané do skaly. Popod vami tečie divoká rieka a okolo vás zhora padajú menšie či väčšie vodopády. Naozaj nádherné miesto! Následne sa po zvytok dňa ide údolím Reintal.
Skalnaté hrebene
Cestou sa vám tu vystriedajú všetky typy alpskej fauny a flóry, takže milovníkom prírody nebudú stíhať fotoaparáty od množstva pekných výhľadov. Do večera sa všetka príroda postupne vytratí a obkolesia vás mohutné skalnaté hrebene. Vtedy sa nad vami objaví chata Knorhutte, ktorá slúži na prespatie pre tých, ktorí idú na vrchol pešo tak, ako my. Chata je výborne vybavená, poskytuje lacné ubytovanie vo veľkokapacitných spoločných izbách, výbornú stravu a nádherné výhľady. Odporúčam vopred si telefonicky rezervovať ubytovanie, lebo v lete či cez sviatky býva značne preplnená.
Nemecký ľadovec
Na druhý deň vám stačia dve až tri hodinky a ste na samotnom vrchole. Cestou si v údolí tesne pod vrcholom všimnite po ľavej strane jediný nemecký ľadovec Schneeferner, na ktorom sa dá lyžovať aj v lete. Vrchol Zugspitze nás prekvapil. Čakali sme stanicu lanovky a bufet, no na naše prekvapenie je celý vrchol kopca zastavaný a nájdete tu i reštaurácie, hotel a množstvo ďalších služieb. Zatiaľ čo pri začiatku výstupu bolo letných 25 stupňov, na vrchole bolo iba 7 stupňov, takže zimná výbava sa nám zišla. Po chutnom obede, ktorý slúžil aj na doplnenie už značne chýbajúcich sacharidových jednotiek (odporúčam miestnu špecialitu – plnené buchty) a nafotení výhľadov sme sa vybrali naspäť.
Na krásnej lúke
Tak, ako to už býva v horách zvykom, nás chytila pravá alpská búrka. Našťastie sme si vypočítali jej rýchlosť a smer pohybu, a to najhoršie sme prečkali už v údolí Reintal na jednej z chát. K autu sme prišli ešte za svetla, a tak sme v pohode stihli nájsť romantické miesto na zakempovanie – krásnu lúku mimo civilizácie obklopenú voňavým lesom. Potom už len chystanie voňavej večere, okúpanie sa v priľahlom horskom jazierku, zalezenie do spacáku a zaspávanie v nádhernom alpskom prostredí. Čo viac si priať ku šťastiu?
Hitlerové letné sídlo
Pre fanúšikov histórie, ale aj vysokohorskej turistiky odporúčam ešte oblasť Obersalzberg - Berchtesgaden. Na skalnatom hrebeni vo výške 1834 m.n.m. sa tu hrdo týči preslávené sídlo Adolfa Hitlera - Kehlsteinhaus, tiež známe aj ako Hitlerovo "Orlie hniezdo" alebo „Eagle's Nest". História tohto sídla sa začala písať v roku 1937, keď Martina Bormanna (osobného tajomníka Adolfa Hitlera a súčasne vedúceho hlavnej kancelárie NSDAP) napadlo dať postaviť toto veľkolepé horské sídlo ako dar vodcovi Adolfovi Hitlerovi k jeho päťdesiatym narodeninám. Stavba okázalého sídla na vrchole hory Kehlstein za pomoci najlepších architektov, inžinierov a 2500 robotníkov (10 z nich zomrelo na stavebné nehody a úrazy) trvala iba 13 mesiacov a bola tak symbolom nemeckého umu, vytrvalosti a vôle prekonávať prekážky. Toto zaujímavé miesto sa nachádza na východe Bavorska, kúsok od rakúskeho Salzburgu, iba 415 km od Bratislavy.
Dobrá voľba
Najprv musíte prejsť autom po krásnych alpských dedinkách a serpentínkach, no napokon ho musíte aj tak zaparkovať. Hore sa dostanete dvoma spôsobmi. Buď si to vyšliapete pešo (kopec je porovnateľný s našou Malou Fatrou) za poplatok cca 4 eurá. Výstup vám zaberie približne 4 hodiny. Alebo sa za 16 eur vyveziete autobusom. My sme sa rozhodli pre autobus. Bola to dobrá voľba, pretože okrem nádherného výhľadu nám jazda poskytovala aj mierny adrenalín. Ide sa úzkou a strmou cestou, zväčša na druhom prevodovom stupni. Autobus prechádza cez päť tunelov, ponad rôzne rokliny a strmé zrázy, takže výhľad stojí za to. Na hornom parkovisku vojdete do vnútra hory cez dlhý tunel. Na konci tunela vás čaká pozlátený luxusný výťah a ten vás cez stred hory vyvezie priamo do Kehlsteinhausu – do Orlieho hniezda. Ak vám vyjde počasie, Bavorsko, ale aj rakúske Soľnohradsko budete mať ako na dlani.
Známe z dobových filmov
Samotná chata sa navonok nevymyká bežnej architektúre. Pripomína bežné vysokohorské chaty, no pri pohľade na detaily nájdete naozaj historicky významné miesta, ako napríklad krb, ktorý bol darčekom od Mussollíniho, ale aj mnohé ďalšie miestnosti, známe z dobových filmov o Hitlerovi. Väčšina interiérov v chate je tiež pôvodných, no hákové kríže boli, samozrejme, odstránené. Paradoxom je, že Hitler sem nechodil často, keďže mal časté závraty z výšok. Momentálne sa tu nachádza reštaurácia, bufet, suveníry a múzeum. A nekonečné výhľady. Takže nielen milovníci histórie, ale aj tí, čo máte radi turistiku, vrelo toto miesto odporúčam.
Juraj Dedinský