Kedy vám diabetes diagnostikovali?
Ja som si vlastne cukrovku diagnostikoval sám, a to v dvadsiatich a pol rokoch.
To je zvláštna situácia. Aké ste mali príznaky?
Asi mesiac som nemohol spať, pretože som sa niekoľkokrát za noc budil, aby som sa napil a došiel si na záchod. Pil som snáď 6 litrov vody denne, ale stále som mal smäd. Hľadal som na internete, čím by to asi mohlo byť, a všetky tieto príznaky ukazovali na diabetes. Išiel som za obvodným lekárom s podozrením, že mám cukrovku. Zo začiatku mi neveril, ale akonáhle mi zmeral cukor v krvi, tak to potvrdil.
A ako ste sa vtedy cítili?
Bol to pre mňa samozrejme najskôr šok... Ale potom som tiež cítil istú úľavu, pretože som konečne mohol zase normálne spať.
Stačila vám edukácia v nemocnici, alebo ste informácie dohľadával sám?
Absolvoval som pár edukačných sedení, ale osobne mi to príliš nedalo. Prišlo mi to zbytočne zložité. Skôr som informácie získaval na internete priamo od ľudí s diabetom, a keďže som sa už skôr kvôli posilňovaniu zaujímal o stravu a nutričné hodnoty potravín, tak som sa naučil cukrovku relatívne rýchlo kompenzovať.
Otužovanie začína byť stále populárnejšie. Ako ste sa k nemu dostali vy?
Myšlienka začať sa otužovať mi napadla už minulú zimu, ale usúdil som, že nie je vhodné začať s otužovaním v decembri. Tak som to nechal na budúci rok. V otužovaní vidím možnosť, ako si zlepšiť svoj zdravotný stav aj imunitu. Rád by som do budúcna nejako kompenzoval prípadné zdravotné komplikácie spôsobené cukrovkou a otužovanie mi prišlo ako skvelá možnosť, ako sa udržiavať vo forme. Dočítal som sa totiž, že sa diabetikom môže zhoršovať kvalita ciev, ktoré potom majú horšie prekrvovanie. A presne týmto problémom môžeme vďaka otužovaniu predchádzať. S prípravou som teda začal už v lete, keď som si dával pravidelne studené sprchy.
Akým spôsobom sa otužujete?
S kamarátmi sa chodíme pravidelne kúpať do lomov alebo rybníkov. Robíme to raz až trikrát týždenne, podľa času. Skúšam aj otužovanie za pomoci chladného vzduchu, kedy sa napríklad v mínus päť stupňov Celzia prejdem na 20 minút vonku v kraťasoch a tričku.
Ste diabetik 1. typu – ako na tieto extrémy reagovala vaša glykémia? A ako situáciu zvládal senzor, pokiaľ ho používate?
Pamätám sa, že pri prvých testovacích studených sprchách, kedy som sa meral pred sprchovaním aj po ňom, sa mi znížila glykémia cca o 3 mmol/l. Neviem, či to bola náhoda alebo si moje telo zvyklo na chlad, ale teraz, aj keď vleziem do zamrznutého lomu, tak sa mi glykémia nijak zásadne nemení. Senzor ani pumpu nemám a neuvažujem nad nimi. Používam perá. Inzulín si aplikujem štyri až päťkrát denne.
Ako na vašu myšlienku otužovania reagoval váš diabetológ?
Môj diabetológ mi povedal, že nepozná žiadneho diabetika, ktorý by sa venoval otužovaniu. Že mi to neodporúča, pretože z toho aj tak nebudem mať kvôli neprodukovaniu inzulínu v tele pôžitok. To ma však neodradilo a naopak som si povedal, že budem teda prvý diabetik, ktorého bude pán doktor poznať.
Venujete sa aj nejakej ďalšej športovej aktivite? Ako riešite prípadné hypoglykémie počas športu?
Navštevujem pravidelne posilňovňu a tam sa objavuje opačný problém – glykémia mi skôr stúpa, takže po tréningu dopichujem inzulín. Chodím aj plávať a tam som žiadne komplikácie nemal. Každý rok jazdím aj do Rakúska na vodu. Keď som tam bol prvýkrát a šli sme na túru do hôr, musel som počas cesty postupne prijať 100 g cukru, aby som netrpel hypoglykémiou. Našťastie som s hypoglykémiou počítal a bol vybavený. To pre mňa znamenalo taký prvý experiment, vďaka ktorému som mal zistiť, aký vplyv na glykémiu má horská turistika.
Snažíte sa hypoglykémiu aj nejako predchádzať?
Teraz už mám odskúšané, že pred celodenným pochodom je lepšie znížiť dávku dlhodobého inzulínu a poriadne sa pred túrou najesť pomalými sacharidmi, ktoré mi budú lepšie udržovať glykémiu ako iba samotný cukor.
Dodržujete nejaký špeciálny jedálniček?
Prakticky som svoj obvyklý jedálniček nijako zvlášť neupravoval. Iba som vysadil gainer, čo je doplnok stravy, ktorý pomáha s naberaním svalovej hmoty. Pokiaľ človek s diabetom nie je vášnivý milovník čokolády a nemá problém s nadváhou, môže podľa mňa jesť úplne normálne porcie jedla. Môj jedálniček sa skladá prevažne z ovsených vločiek, ryže, cestovín, tvarohu, pečiva, a keď si chcem urobiť radosť, tak kebabu alebo pizze.
Aký je váš názor na zapojenie moderných technológií do liečby cukrovky?
Som veľmi rád, že sa aktívne pracuje na zlepšovaní kvality života diabetikov, ale veci ako senzory alebo pumpy nie sú pre mňa. Radšej používam perá, pretože mám pocit, že sa nijako na prvý pohľad od ostatných nelíšim, a pripadám si tak ako zdravý človek.
Patrik (24 rokov): Patrik pochádza z Pardubíc a pracuje ako inžinier výstupnej kontroly v automobilovej výrobe. Jeho koníčkom je posilňovanie, plávanie, turistika a najnovšie aj otužovanie.
Komentár diabetológa MUDr. Jana Broža: Telo si na otužovanie musí navykať postupne
O otužovaní sa dnes viac hovorí, najmä v súvislosti s niektorými celebritami vstupujúcimi do chladných vôd našich riek. Avšak otužovanie je dlhodobo odporúčané s tým, že slúži na posilnenie imunitného systému, pomáha pri prevencii prechladnutia, bežných chorôb, ale aj zápalov dýchacích ciest. Autori (Máčik, Radvanský) knihy Fyziológia a klinické aspekty pohybovej aktivity odporúčajú postupovať takto:
Obvykle sa začína s omývaním tváre, predlaktia, hornej polovice tela a nôh studenou vodou najlepšie ráno. Začíname s teplotou vody, ktorá je človeku príjemná a postupne ju znižujeme. Keď si telo zvykne na omývanie, môžeme prejsť na sprchovanie studenou vodou. Zo začiatku sa stačí sprchovať 10 sekúnd, v ďalších dňoch čas predlžujeme. Vždy musí nasledovať rýchle osušenie a masáž kože uterákom až do obnovenia pocitu tepelnej pohody. Sprchovanie teplou vodou naopak ruší účinok otužovania, preto by po teplej sprche malo ešte nasledovať opláchnutie studenou vodou.
Dôležité je na chlad navykať si postupne
To, čo opisuje Patrik, je trochu iný typ otužovania, ale nič proti tomu, nikto zatiaľ neskúmal, aký dlhodobý vplyv na organizmus diabetika takéto postupy môžu mať. Dôležité je navykať si postupne. Avšak je dobré mať na pamäti niekoľko faktov. Z hľadiska termogenézy má telo dve časti - jadro, ktoré tvoria svaly a orgány, jeho teplota kolíše medzi 35 až 37,3 °C a je zodpovedné za produkciu tepla. Druhou časťou je koža, podkožie a telesný tuk, v ktorom prebieha regulácia toku tepla najmä vďaka uzatváraniu či otváraniu ciev.
Pri poklese teploty jadra do nižších hodnôt (okolo 35 °C a menej) dochádza k produkcii tepla pomocou svalového trasu, zvýšenej hladiny adrenalínu (ktorá vedie k zrýchleniu srdcovej činnosti). Svalový tras je teda signálom, že telo sa dostalo na dolné hranice svojho tepelného rozpätia, a každý „otužujúci sa“ by to mal brať ako upozornenie, že otužovacia seansa by mala čoskoro skončiť.
Čo sa týka spomínaného odporúčania lekára, žiadny lekár z princípu nemôže odporučiť niečo, čo nebolo „vedecky“ preverené a čo sa navyše výrazne vymyká zo skúsenostnej normy. Že chlad môže zabiť, dokladajú každoročne osudy minimálne niekoľkých bezdomovcov. Ale aby sme nekončili pesimisticky, Patrikovi to funguje, nech sa riadi zdravým rozumom a dáva pozor na signály tela.
(Zdroj: časopis DIAstyl, autorizovaný text použitý so súhlasom Patrika a MUDr. Jána Broža)