Shutterstock
StoryEditor

Dekubity patria medzi podceňované komplikácie. Ako im predchádzať a ako ich liečiť?

01.04.2026, 00:00

Preležaniny patria medzi najvážnejšie, no často podceňované komplikácie u pacientov odkázaných na lôžko. Hoci ich liečba býva zdĺhavá a bolestivá, odborníci upozorňujú, že väčšine z nich sa dá predísť. Kľúčom je včasná prevencia, dostupná starostlivosť a lepšia podpora zo zdravotného poistenia.

Preležaniny, odborne nazývané dekubity, nevznikajú zo dňa na deň. Ide o poškodenie kože a hlbších tkanív, ktoré vzniká dlhodobým tlakom na určité časti tela – najčastejšie u ľudí, ktorí sa nemôžu hýbať alebo sú dlhodobo odkázaní na lôžko. Liečba týchto rán je náročná, bolestivá a finančne zaťažujúca, no podľa odborníkov až 90 percent dekubitov je možné odvrátiť správnou prevenciou.

Práve na túto skutočnosť upozornili odborníci pri príležitosti Svetového dňa prevencie preležanín, ktorý si každoročne pripomíname 18. novembra. Zhodujú sa, že situáciu na Slovensku by výrazne zlepšilo, keby bola preventívna starostlivosť – vrátane moderných materiálov – hradená z verejného zdravotného poistenia.

Keď bolesť nepríde včas

Zradnosť dekubitov spočíva aj v tom, že v počiatočných štádiách nemusia bolieť. Najskôr sa objaví len začervenanie kože, ktoré si pacient alebo jeho blízki nemusia všimnúť.

„Preležaniny sa v začiatočnom štádiu prejavujú začervenaním. V pokročilých štádiách sa už objavujú aj otvorené rany s odumretým tkanivom. Väčšinou vznikajú u ľudí v staršom veku, vyskytnúť sa však môžu aj u mladších vekových skupín,“ upozorňuje doc. MUDr. Marek Čambal, prezident Slovenskej spoločnosti pre liečenie rán.

Za vysokorizikových pacientov považujú odborníci ľudí s oslabenou imunitou, chronickými ochoreniami, napríklad aj cukrovkou či po vážnych operáciách. Málokto si pritom uvedomuje, že dekubity môžu vzniknúť aj počas niekoľkohodinového operačného zákroku.

„Pacient predtým nemusel mať žiadne obmedzenie pohyblivosti, no dlhý čas v jednej polohe môže viesť k vzniku preležanín,“ dodáva docent Čambal.

Rizikové miesta a vážne následky

Preležaniny najčastejšie vznikajú na miestach, kde je kosť blízko kože – na pätách, lopatkách, v oblasti bedier či sedacích kostí. Dlhodobý tlak, trenie, strižný efekt či nevhodná mikroklíma pokožky výrazne zvyšujú riziko ich vzniku.

„V najťažších štádiách preležanina postihuje svaly, kĺby, dokonca aj kosti, kedy môže dôjsť k otrave krvi,“ vysvetľuje MUDr. Barbara Mrázová z Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Ťažké dekubity môžu viesť až k úmrtiu – u pacientov s preležaninami je zaznamenaná až štvornásobne vyššia úmrtnosť v porovnaní s pacientmi bez poškodenia kože.

Čísla, ktoré neukazujú celú pravdu

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa výskyt dekubitov na Slovensku pohybuje na úrovni 0,12 až 0,19 percenta hospitalizácií. Analýza dát poisťovní však hovorí o výskyte okolo 1,5 percenta. Odborníci upozorňujú, že skutočný výskyt môže byť až 20-krát vyšší, než uvádzajú oficiálne štatistiky.

Dôvodom je aj nedostatok presných údajov – zo súčasných dát totiž nie je možné presne určiť, kde a u koho preležaniny vznikli, najmä u pacientov v domácej starostlivosti.

 

Zväčšiť fotografiu
Shutterstock

 

Prevencia ako základ starostlivosti

Ak dekubit vznikne, prvým krokom by mal byť kontakt s praktickým lekárom, ktorý zabezpečí ďalší postup liečby v spolupráci so sestrami z ADOS alebo špecialistami. Odborníci však zdôrazňujú, že najdôležitejšia je prevencia a edukácia pacientov aj ich rodín.

„Prevencia dekubitov je univerzálnym ľudským právom. Sestry zohrávajú kľúčovú úlohu v edukácii pacientov a príbuzných – učia ich, ako sa o kožu starať, ako polohovať pacienta, dbať na výživu, hydratáciu a celkový komfort,“ hovorí PhDr. Beáta Grešš Halász zo Slovenskej spoločnosti pre ošetrovanie otvorených rán.

Moderné antidekubitárne matrace, podložky, vankúše či preventívne silikónové krytia dokážu výrazne znížiť riziko vzniku preležanín. Paradoxom však je, že mnohé z týchto pomôcok nie sú pri prevencii hradené zo zdravotného poistenia. „Prevencia lieči. Ak chceme predchádzať vzniku dekubitov, musíme venovať pozornosť zmene polohy tela, starostlivosti o kožu, správnym textíliám a vhodným pomôckam,“ zdôrazňuje MUDr. Mrázová.

Výkonná riaditeľka Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK+MED Ing. Katarína Danková uvádza, že zdravotnícke pomôcky zohrávajú v prevencii a liečbe dekubitov kľúčovú úlohu. „Prevencia je nielen lacnejšia, ale aj výrazne šetrnejšia pre pacienta aj jeho rodinu. Liečba už vzniknutých dekubitov býva komplikovaná a predstavuje veľkú záťaž,“ uzatvára

 

Ako predchádzať preležaninám doma

• Pravidelne meňte polohu – ležiaceho pacienta polohujte aspoň každé 2 hodiny, pri sedení dbajte na časté zmeny polohy.

• Kontrolujte kožu každý deň – sledujte najmä päty, lopatky, kríže, boky a oblasť sedacích kostí. Začervenanie je prvý varovný signál.

• Používajte vhodné pomôcky – antidekubitárny matrac, podložky či vankúše znižujú tlak na rizikové miesta.

• Udržiavajte pokožku čistú a suchú – kožu jemne umývajte, dôkladne osušte a hydratujte krémami určenými pre citlivú pokožku.

• Dbajte na správnu výživu a pitný režim – dostatok bielkovín, vitamínov a tekutín pomáha pokožke regenerovať.

• Vyhnite sa treniu a vlhku – používajte priedušné oblečenie a posteľnú bielizeň z prírodných materiálov.

• Nebojte sa požiadať o pomoc – sestry z ADOS môžu poradiť s polohovaním, pomôckami aj starostlivosťou o kožu.

.

(red)
menuLevel = 2, menuRoute = dia/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = dia, homepage = false
13. júl 2026 13:39