„Mechanizmus je dobre známy – chrípkový vírus spúšťa v tele silnú imunitnú reakciu, ktorá vedie k zápalu v celom organizme. Tento zápal zasahuje aj cievy a srdce, pôsobí na výstelku ciev, destabilizuje aterosklerotické pláty a môže vyústiť do akútnej kardiovaskulárnej príhody,“ hovorí MUDr. Milan Luknár, PhD., prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Chrípka podľa neho môže mať závažné dôsledky nielen pre seniorov a chronicky chorých pacientov, ale aj pre ľudí bez predchádzajúcich zdravotných ťažkostí.
MUDr. Ivana Šoóšová z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb dodáva, že chrípka môže významne zhoršiť stav pacientom, ktorí už majú srdcové problémy. „Pacienti s poruchami srdcového rytmu, ischemickou chorobou srdca, po prekonanom infarkte alebo cievnej mozgovej príhode či so srdcovým zlyhávaním si nesú vysoké riziko ďalších komplikácií. Chrípka môže výrazne zvýšiť riziko hospitalizácie či úmrtia,“ konštatuje lekárka.
Odkiaľ sa vírusy berú?
Vírusy sú mikroskopické častice, ktoré sa nedokážu rozmnožovať samy – potrebujú bunky hostiteľa. Väčšina z nich je stará ako život sám. Počas evolúcie preskakovali medzi živočíšnymi druhmi – aj chrípkové vírusy typu A majú svoj pôvod u vtákov a ošípaných.
To, že vírusy neustále mutujú, znamená, že náš imunitný systém sa musí stále „učiť nanovo“. Práve preto sa chrípková vakcína každý rok aktualizuje podľa najnovších kmeňov.
Aká bude chrípková sezóna?
Austrália je tradične „predskokanom“ Európy. Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že epidemiológovia každoročne sledujú vývoj chrípky na južnej pologuli, kde prebieha chrípková sezóna o pol roka skôr ako u nás. „Vírusy, ktoré tam cirkulujú od mája do októbra, sú veľmi podrobne monitorované a hlásené. Preto je Austrália pre severnú pologuľu skorým ukazovateľom, ako môže veľmi pravdepodobne vyzerať naša chrípková sezóna,“ hovorí prof. Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.
Tohtoročná chrípková sezóna, ktorá sa na južnej pologuli skončila, patrila podľa prof. Krištúfkovej k najzávažnejším za posledných päť rokov. „Mala nezvyčajne skorý nástup, rýchlo sa šírila a zaznamenala rozsiahly prenos v komunite,“ konštatuje.
MUDr. Ivan Bakoss z Odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva SR uvádza, že Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) zakladá svoje prognózy na podobných faktoroch ako americké CDC vrátane chrípkovej aktivity na južnej pologuli. „Oficiálne je za chrípkovú sezónu označované obdobie od 40. kalendárneho týždňa do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka,“ dodáva.
Ako sa vírusy šíria?
Prameňom pôvodcu chrípky, prechladnutia či covidu je chorý človek v akútnom štádiu ochorenia. „Vírusy sa rýchlo šíria vzduchom (kvapôčkovou infekciou) a infekčným aerosólom vznikajúcim pri kašli a kýchaní,“ uvádza MUDr. Bakoss. Nakaziť sa môžete aj nepriamo, dotykom infikovaných povrchov a následným dotykom slizníc (očí, nosa, úst).
„Obdobie, keď sa od chorého na chrípku môžu nakaziť ľudia v jeho okolí, je 3 – 5 dní od vzniku príznakov u dospelých a do 7 dní u malých detí. Najvyššia nákazlivosť je na začiatku ochorenia,“ dodáva.
MUDr. Bakoss pripomína, že chrípka môže postihnúť kohokoľvek a závažné problémy súvisiace s chrípkou sa môžu vyskytnúť v akomkoľvek veku. Na imunitu voči chrípke vplýva vek a zdravotný stav.
Očkovanie: Najúčinnejšia ochrana
Každoročne je sezónna chrípka zodpovedná až za 50 miliónov ochorení na chrípku v Európe a 15-tisíc až 70-tisíc európskych občanov zomiera na príčiny spojené s chrípkou. Napriek zvyčajne krátkemu trvaniu ochorenia je každoročná ekonomická a zdravotná záťaž pre chrípku vysoká.
Napriek dôkazom o účinnosti očkovania je alarmujúco málo Slovákov chránených proti chrípke očkovaním. V sezóne 2024/2025 to bolo len 5,2 % v celkovej populácii a 11 – 13 % u seniorov. Podľa najnovšej analýzy IZA (Inštitút zdravotníckych analýz MZ SR) dosiahla zaočkovanosť u pacientov s chronickými ochoreniami len 11,84 %. „Alarmujúce sú aj čísla zaočkovanosti pacientov po infarkte myokardu, ktorá dosahuje iba 8,5 %, a u pacientov so srdcovým zlyhávaním len 8,7 %“, hovorí Mgr. Petra Ištokovičová, analytička z IZA. Pritom práve títo pacienti patria medzi najohrozenejšie skupiny.
Chrípka môže pritom spôsobiť zápal pľúc, môže zhoršiť astmu alebo chronickú obštrukčnú chorobu pľúc (CHOCHP), cukrovku, spôsobiť upchatie ciev krvnou zrazeninou či akútne poškodenie obličiek. Narastajúci objem údajov z mnohých štúdií potvrdzuje, že chrípka môže spustiť závažné kardiovaskulárne komplikácie alebo príhody ako infarkt myokardu, zlyhanie srdca alebo mozgovú príhodu. „Úmrtia následkom chrípky sa na Slovensku stále podceňujú, pritom sú to zbytočné úmrtia, ktorým sa dalo predísť,“ dodáva.
Keď vírus rozkolíše hladinu cukru
Respiračné infekcie môžu byť pre diabetikov nebezpečnejšie, než sa zdá
Chrípka, covid či iné vírusové infekcie dýchacích ciest môžu mať u diabetikov oveľa vážnejšie následky. Ak totiž vírus napadne organizmus, telo reaguje stresom – a ten sa prejaví aj na hladine cukru v krvi.
Chrípka ho skoro stála život
Šesťdesiatosemročný pán Ján má cukrovku 2. typu už viac ako desať rokov. Cukor má väčšinou pod kontrolou – berie lieky, stráži si jedálniček a chodí na pravidelné kontroly. V zime sa mu však nevyhlo nachladnutie, ktoré sa rýchlo zmenilo na silnú chrípku. „Najskôr som mal len teplotu a kašeľ, no o dva dni som prestal jesť, bolo mi zle a cukor mi vyskočil,“ spomína.
Napriek vysokým glykémiám sa snažil chorobu zvládnuť doma. Po pár dňoch sa však začal dusiť a rodina zavolala záchranku. V nemocnici mu diagnostikovali zápal pľúc a diabetickú ketoacidózu – život ohrozujúci stav, ktorý vzniká pri extrémne vysokej hladine cukru.
Po niekoľkých dňoch na jednotke intenzívnej starostlivosti sa jeho stav našťastie stabilizoval. Dnes Ján hovorí, že by už nikdy nepodcenil chrípku. „Myslel som si, že to prejde ako vždy, lenže pri cukrovke to tak nefunguje. Lekári mi vysvetlili, že vírus mi rozhádzal glykémiu a telo sa s tým nedokázalo vyrovnať,“ dodáva.
Rozhodené glykémie, čo to znamená?
Pri infekcii sa do tela vyplavujú stresové hormóny ako adrenalín a kortizol, ktoré zvyšujú hladinu glukózy. Telo zároveň môže hnačkami, vracaním či nechutenstvom prichádzať o tekutiny a výživu. Výsledkom je kolísanie glykémie, ktoré môže viesť až k hyperglykémii alebo ketoacidóze – stavu, keď sa v krvi hromadia kyslé látky a hrozí kolaps.
Zhoršené glykémie tiež oslabujú imunitu, takže organizmus sa infekcii bráni pomalšie a vírus má „otvorené dvere“. To vytvára bludný kruh: čím vyšší cukor, tým ťažší priebeh infekcie – a naopak.
Spúšťače komplikácií
Najväčšie nebezpečenstvo hrozí pri chrípke a ochorení covid-19. Obe infekcie môžu u diabetikov rýchlo prerásť do zápalu pľúc, zlyhania viacerých orgánov alebo do diabetickej ketoacidózy. Lekári upozorňujú, že diabetici majú niekoľkonásobne vyššie riziko hospitalizácie aj úmrtia na chrípku či covid než zdravá populácia.
Vírusové infekcie môžu spustiť aj zhoršenie chronických ochorení, napríklad srdcovo-cievnych či obličkových, ktoré sa u diabetikov často vyskytujú. Pri ťažkých priebehoch môže dôjsť k poškodeniu pľúcneho tkaniva, srdcového svalu alebo k zlyhaniu obličiek.