Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva SR vysvetľujú, ako vzniká odolnosť voči antibiotikám a ako každý z nás dokáže prispieť k tomu, aby antibiotiká účinkovali a zachraňovali životy čo najdlhšie.
„Odolnosť voči antibiotikám je vážny problém. Zvykli sme si na ich ľahkú dostupnosť a účinnosť, ktorou liečia mnohé bežné, ale i závažné a aj život ohrozujúce bakteriálne infekcie. Ak však o ich účinnosť prídeme, infekcie sa u pacientov stávajú dlhotrvajúce alebo neliečiteľné,“ upozorňuje MUDr. Tatiana Červeňová, hlavná hygienička SR. Základným pravidlom je podľa nej užívať antibiotiká len v odôvodnených prípadoch a správnym spôsobom.
Ako vzniká rezistencia?
Antimikrobiálna rezistencia nastáva, keď sa baktérie, vírusy, plesne či parazity stávajú rezistentnými, teda si vyvinú odolnosť proti liečivám, ktoré ich majú zničiť alebo zastaviť ich množenie v ľudskom organizme. V tejto súvislosti hovoríme najčastejšie o rezistencii (odolnosti) baktérií voči antibakteriálnym liečivám – antibiotikám. „Dôsledkom takto získanej odolnosti voči antibiotikám je, že baktérie sa v tele množia aj napriek liečbe, infekcie sú ťažšie liečiteľné, niekedy s výraznejšími príznakmi, a aj pacient ich môže v niektorých prípadoch ľahšie šíriť,“ vysvetľuje MUDr. Červeňová.
Zvýšená úmrtnosť
Odolné baktérie už dnes celosvetovo spôsobujú zvýšenú úmrtnosť, zaťažujú zdravotnícky systém jednotlivých krajín a majú nepríjemné dosahy na život pacientov a ich rodín.
Nemožno sa pritom spoliehať na to, že včas prídu nové, účinné lieky. Vývoj nových antibiotík totiž nie je taký rýchly ako tempo, ktorým baktérie nadobúdajú odolnosť voči používaným liekom. Výsledkom môže byť, že aj úplne bežné infekcie budú už čoskoro opäť neliečiteľné a rizikom sa môžu stať aj bežné chirurgické zákroky, poranenia či úrazy.
Spotreba antibiotík narastá
Spotreba antibiotík sa v rokoch 2019 až 2023 v členských krajinách Európskej únie zvýšila o jedno percento. Uvádza to Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb. Únia sa pritom snaží ich spotrebu znižovať, no nedarí sa jej to. Cieľom bolo zníženie o 20 percent.
Podľa údajov o dennej spotrebe antibiotík na tisíc obyvateľov je na tom najlepšie Holandsko (pod 10 dávok denne), v siedmich členských krajinách to je 10 – 15 dávok denne a Česko spolu s Dánskom, Litvou a Portugalskom patrí do tretej skupiny s 15 až 20 dávkami antibiotík denne.
Slovensko a deväť ďalších krajín EÚ je v štvrtej skupine (20 až 25 dávok denne) a najhoršie sú na tom Bulharsko, Grécko a Rumunsko s dennou spotrebou nad 25 dávok.
Európske centrum s cieľom zvrátiť trend v boji proti antimikrobiálnej rezistencii vyzýva členské štáty EÚ na prevenciu a kontrolu infekcií, obozretné používanie antibiotík a vývoj a prístup k novým antibiotikám.
Nemocnice, v ktorých sa vyskytuje 70 percent infekcií, by mali podľa centra zaviesť jednoduché, ale nevyhnutné opatrenia, ako je zlepšenie umývania rúk a skríning baktérií rezistentných na antibiotiká a posilniť kapacity na izoláciu infikovaných pacientov.