Pixabay.com
StoryEditor

Posun času nie je len formalita. Telo ju vníma citlivejšie, než si myslíme

30.03.2026, 10:09

Prechod na letný čas neznamená len kratší spánok. Odborníci upozorňujú, že aj jediná „stratená“ hodina dokáže narušiť biologické rytmy, ovplyvniť náladu, výkon aj celkové zdravie. Najviac to pociťujú seniori a chronicky chorí.


 

Prechod na letný čas, ktorý Slovensko čaká už najbližšiu nedeľu, predstavuje pre organizmus viac než len posunutie hodiniek. Aj jediná hodina spánku navyše či menej dokáže narušiť prirodzený rytmus tela a ovplyvniť fungovanie počas celého dňa.

Zmena času zasahuje do tzv. cirkadiánneho rytmu – vnútorných biologických hodín, ktoré riadia spánok, bdenie aj hormonálnu rovnováhu. Pri posune na letný čas sa tento rytmus naruší, čo sa často prejaví únavou, podráždenosťou či zhoršenou koncentráciou.

 

Skorší nástup, menej spánku

Telo si na nový režim zvyká niekoľko dní, niekedy aj celý týždeň. „Posun o hodinu dopredu znamená menej spánku a neskorší nástup tvorby melatonínu – hormónu, ktorý riadi zaspávanie. Výsledkom je, že večer zaspávame ťažšie a ráno vstávame unavení,“ vysvetľuje primárka oddelenia dlhodobo chorých a riaditeľka Nemocnice AGEL Bánovce PhDr. MUDr. Mina Bobocká.

Zmena času však neovplyvňuje len spánok. Môže zasiahnuť aj hormonálnu rovnováhu, trávenie či telesnú teplotu. V prvých dňoch sa častejšie objavujú výkyvy nálady, nižšia výkonnosť alebo vyššia miera stresu. U niektorých ľudí sa spája aj so zhoršením imunity či psychickej pohody.

 

Náhle posunutie času predstavuje stres

Podľa odborníkov ide síce o každoročnú zmenu, no organizmus ju nevníma automaticky. „Ľudské telo funguje na presne nastavených biologických hodinách. Náhle posunutie času predstavuje stres, ktorý sa môže prejaviť únavou, nesústredenosťou, ale aj zhoršením chronických ťažkostí,“ upozorňuje lekárka.

Najcitlivejšie reagujú seniori, ktorých organizmus sa prispôsobuje pomalšie. Často už trpia poruchami spánku alebo chronickými ochoreniami, ktoré môže narušený biorytmus ešte zhoršiť. „U starších pacientov pozorujeme častejšie problémy so spánkom, dezorientáciu či zhoršenie psychického stavu. Aj malá zmena denného režimu môže narušiť ich stabilitu,“ približuje Bobocká.

 

Ako zvládnuť zmenu času čo najlepšie?

„Zmena času je krátkodobá záťaž, ktorú vieme zvládnuť správnymi návykmi. Dôležité je počúvať svoje telo a dopriať mu dostatok oddychu,“ dodáva primárka.

Hoci ide o pravidelný jav, ktorý sa opakuje každý rok, jeho vplyv na zdravie by sme nemali podceňovať.


 

Lekári odporúčajú pripraviť sa na zmenu času vopred. Pomôcť môže:

• postupné posúvanie času zaspávania o 10 – 15 minút

• obmedzenie kofeínu najmä v popoludňajších hodinách

• menej modrého svetla z mobilov a televízie večer

• dostatok denného svetla a pohybu

 

menuLevel = 2, menuRoute = dia/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = dia, homepage = false
30. marec 2026 10:09