Stáva sa vám, že si v momente nemôžete spomenúť na meno herca či bývalého kolegu? Alebo večne niečo hľadáte? Nemusíte ešte panikáriť. Zabúdanie nemusí znamenať nič vážne. Pamäť totiž môže ovplyvniť aj nedostatok spánku, lieky či stres. Prečítajte si, čo všetko môže mať vplyv na činnosť mozgu.
• Chýba vám spánok
Úrad verejného zdravotníctva upozorňuje, že spánkový deficit, obzvlášť dlhodobý, je príčinou celého radu zdravotných problémov. „Ovplyvňuje nielen telo, ale aj myseľ. Deficit spánku je príčinou mnohých chronických ochorení, z ktorých niektoré majú závažný charakter,“ uvádza úrad s tým, že dospelý človek by mal spať aspoň 6 až 8 hodín. Málo spánku podľa úradu nahradiť cez víkend nemožno. „Fyzické aj psychické zdravie je tak ohrozené v mnohých ohľadoch,“ dodáva úrad.
• Užívate niektoré lieky
Mnoho liekov, ktoré užívate, môže spôsobiť zábudlivosť. Napríklad, lieky na úzkosť, takzvané benzodiazepíny či antidepresíva, lieky na srdce, vrátane statínov a betablokátorov boli tiež spojené s problémami s pamäťou, rovnako ako aj lieky na bolesť, lieky na inkontinenciu, na spanie a dokonca antihistaminiká (lieky tlmiace alergické reakcie). Neprestávajte však preto svoje lieky užívať, ale ak zaznamenáte problémy s pamäťou, poraďte sa s lekárom.
• Jete príliš veľa nezdravého jedla
Mastné jedlá, hamburgery, hranolčeky či nezdravá strava neprispievajú len k obezite a poškodeniu srdca a ciev, ale môžu spôsobovať problémy s pamäťou. Potvrdzujú to aj rôzne štúdie. Napríklad, keď vedci kŕmili dospievajúce myši tučnou stravou osem týždňov, myši predviedli horšie pamäťové schopnosti. Iná štúdia na myšiach zase ukázala, že mastná strava má čiastočný vplyv na hipokampus, časť mozgu zodpovednú za krátkodobú pamäť.
• Máte priveľa stresu
Stalo sa vám, že v stresovej situácii ste si nevedeli spomenúť ani na adresu či PIN k bankovej karte? Štúdie na potkanoch ukázali, že stresové hormóny ovplyvňujú oblasť v mozgu, ktorá kontroluje pamäť. Opakovaný stres podľa vedcov znižuje receptory v časti mozgu, ktorá je spojená s myšlienkovými procesmi. Hoci išlo o štúdie na zvieratách, vedci vysvetlili, že ľudský mozog funguje podobne a opakovaný alebo chronický stres môže byť škodlivý.
• Trápia vás opakujúce sa vírusové infekcie
Časté vírusové infekcie, prechladnutia či nepekné opary môžu poriadne nahlodať pocit dobrej kondície. Podľa štúdie z roku 2013 publikovanej v časopise Neurology sa tiež môžu pohrávať aj s našou pamäťou. Vedci zistili, že ľudia, ktorí mali v krvi vyššie hodnoty oparového vírusu, mali väčšiu pravdepodobnosť problémov s pamäťou než ľudia, ktorí mali nižšie hodnoty tohto vírusu.
• Chýba vám dostatok vitamínu B12
Tehotné ženy, vegetariáni, vegáni, seniori a ľudia trpiaci anémiou, celiakiou či Crohnovou chorobou majú zvýšené riziko nedostatku vitamínu B12. Ten hrá dôležitú úlohu v krvotvorbe a je tiež nevyhnutný na správnu funkciu nervového systému. Okrem únavy, straty chuti do jedla, zápchy a ubúdania na váhe môže nedostatok vitamínu B12 viesť aj k strate pamäti.
• Nehýbete sa dosť
Čím dlhšie budete bez pravidelného cvičenia, tým je pravdepodobnejšie, že vás môže postihnúť demencia. Mozog je pri fyzickej námahe viac prekrvovaný a okysličovaný, to vedie k zvýšeniu bystrosti a pozornosti. Pohyb totiž produkuje látky, ktoré stimulujú nové bunky. Aby k tomu došlo, je potrebné venovať sa fyzickej aktivite aspoň 30 minút denne.
• Neustále fajčíte
Jedným z hlavných nežiaducich účinkov fajčenia na mozog je zníženie poznávacích schopnosti, čo vo vyššom veku vyvoláva väčšiu náchylnosť k zábudlivosti. Vedci zistili, že u fajčiarov je až o 30 % vyššie riziko rozvinutia demencie vo vyššom veku ako u nefajčiarov.
• Prejedáte sa
Mnoho ľudí hľadá útechu v jedle, keď sa cítia pod tlakom alebo v strese. Toto správanie je známe ako emočné stravovanie. Jedlo často plné cukru, tuku a soli môže na chvíľu priniesť pocit pohody a uspokojenia. Tento pocit je však krátkodobý a často vedie k pocitom viny a ľútosti, čo môže cyklus stresu a prejedania sa ešte zhoršiť. Okrem zdravotných problémov (obezita, cukrovka, vysoký tlak) môže prejedanie sa viesť aj k psychickým problémom, ako sú depresia a úzkosť, čím sa vytvára začarovaný kruh.
• Zostávate príliš veľa v tme
Netreba vedecké štúdie na to, aby sa vedelo, že existuje priame spojenie medzi svetlom a mozgom. Prostredníctvom svetla možno dokonca priamo ovplyvňovať fyziologické pochody v mozgu a v celom tele. Dostatok denného svetla prispieva k zlepšeniu sústredenia, zvýšeniu výkonnosti, rastu produktivity a zníženiu úrazovosti. Ak nemáte dostatok prirodzeného svetla, môžete upadnúť do depresie a to môže spomaliť váš mozog. Výskum tiež ukazuje, že slnečné svetlo pomáha udržiavať váš mozog v dobrej funkcii.
• Trávite príliš veľa času osamote
Potreba vzťahu s inými ľuďmi je podľa Úradu verejného zdravotníctva jednou zo základných potrieb človeka. „Kvalitné medziľudské vzťahy vplývajú na duševné aj fyzické zdravie. Ľudia, ktorí majú silné a kvalitné vzťahy, bývajú menej náchylní na úzkosť či na riziko rozvoja depresie a lepšie sa vyrovnávajú so stresom,“ uvádza úrad. Okrem toho, dobré vzťahy môžu podľa úradu pomôcť pri zvládaní zdravotných problémov a zlepšiť celkovú kvalitu života.
(red)