Ministerstvo zdravotníctva upozorňuje, že ľudia by v žiadnom prípade nemali zabúdať na prevenciu, majú ju k dispozícii bezplatne, v rámci verejného zdravotného poistenia.
„Človek nevníma žiadne subjektívne ťažkosti, ale už v tomto období môžu, napr. vysoký tlak alebo zvýšené hodnoty cukru, napáchať nezvratné zmeny v cievach a spôsobiť infarkt srdca alebo porážku,“ upozorňuje rezort na svojej webovej stránke.
Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne preventívnu prehliadku u všeobecného lekára absolvuje len necelých 40 percent dospelej populácie. Toto číslo nestačí na to, aby sa na Slovensku znížil výskyt tzv. odvrátiteľných úmrtí.
Ženy sú disciplinovanejšie
„Zo štatistík vyplýva, že pri preventívnych prehliadkach sú disciplinovanejšie ženy. Preventívnu prehliadku v ambulancii všeobecných lekárov absolvuje ročne približne tretina poistencov na Slovensku, pričom ženy sa prevencie zúčastňujú vo vyššej miere ako muži,“ uvádza rezort zdravotníctva. Najčastejšie navštevujú preventívne prehliadky u všeobecných lekárov ľudia nad 60 rokov.
Preventívnymi prehliadkami sa pritom podarilo odhaliť približne 40 – 50 % všetkých ochorení, teda kardiovaskulárnych, onkologických alebo iných odvrátiteľných ochorení.
Ochorenie zistené v skorých štádiách je podľa lekárov ľahšie a lepšie liečiteľné, ako keď príde pacient v pokročilom štádiu ochorenia. Niektoré formy rakoviny sú v počiatkoch úplne vyliečiteľné.
„Prevencia je jednoznačne najefektívnejšou a najlacnejšou cestou za zdravím,“ uvádzajú zdravotné poisťovne. Kým napríklad preventívna prehliadka 50-ročného pacienta stojí maximálne 50 eur, liečba onkologického pacienta s nádorom pľúc v počiatočnom štádiu stojí už 1 500 eur, v pokročilých štádiách aj viac ako 30-tisíc eur.
Civilizačné ochorenia narastajú
Ako ich môže prevencia u všeobecného lekára odhaliť? Medzi civilizačné ochorenia podľa všeobecných lekárov zaraďujeme napríklad kardiovaskulárne ochorenia, hypertenziu – vysoký krvný tlak, diabetes mellitus – cukrovku, obezitu, nádorové ochorenia, psychické poruchy a respiračné poruchy. Tieto ochorenia sú veľmi časté a zapríčiňujú zvýšenú chorobnosť a smrtnosť. Veľa z týchto ochorení má pomalú progresiu, pacienta nebolia a často o nich ani nevie. Na to je tu všeobecný lekár, aby mu vysvetlil a sprevádzal ho počas jeho života s cieľom predchádzať vzniku chorôb.
Pacient má nárok na preventívnu prehliadku u všeobecného lekára každé dva roky, darca krvi má nárok na prevenciu každý rok. Prevencia pozostáva z anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia, laboratórnych vyšetrení. Pacienti sú v poslednom čase motivovaní rôznymi benefitmi, ak majú absolvované preventívne prehliadky u všeobecného lekára, stomatológa, urológa či gynekológa. Sledovať dátum preventívnej prehliadky pomáhajú aplikácie od zdravotných poisťovní.
Ako prebieha preventívka?
MUDr. Júlia Zahnašová zo všeobecnej ambulancie pre dospelých fakultnej nemocnice v Skalici vysvetľuje, že anamnestické údaje sa získavajú priamo rozhovorom s pacientom. „Lekár sa ho pýta na rodinnú anamnézu – výskyt ochorení v rodine u pokrvných príbuzných, najmä na cukrovku, vysoký krvný tlak, onkologické ochorenia v rodine. Ak rodičia už zomreli, pýtam sa pacientov, v akom veku a aká bola príčina úmrtia, pozor si dávam najmä pri diagnózach infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda v skorom veku,“ hovorí.
Osobná anamnéza podľa nej pozostáva z ochorení, na ktoré sa človek lieči alebo liečil v minulosti, či prekonal nejaké operácie. Potom sa lekár pýta na pravidelné užívanie liekov a či sú prítomné alergie na lieky. „Zameriavam sa aj na sociálnu anamnézu, s kým pacient býva a aké povolanie vykonáva, z čoho môžu vyplývať buď psychická alebo fyzická pracovná záťaž a k tomu pridružené civilizačné ochorenia. U žien sa pýtam na gynekologickú anamnézu, či je menštruácia pravidelná alebo už majú menopauzu, či žena užíva hormonálnu antikoncepciu, koľko prekonali pôrodov, potratov a umelých prerušení tehotenstva,“ dodáva MUDr. Zahnašová.
Očkovanie aj nadváha
Všeobecný lekár sa zameriava na fyziologické funkcie, pýta sa na problémy s močením, problémy so stolicou, úbytky, prírastky na hmotnosti a na spánok. Všeobecný lekár pri prevencii dôkladne zaznamenáva aj údaj o očkovaní proti tetanu, ktoré sa vykonáva každých 15 rokov, s najdlhším omeškaním 20 rokov, inak, ak sa na to pozabudne, musí sa pacient preočkovať kompletne 3 dávkami. Pre ľahšie zapamätanie, dospelí sa očkujú v 30. roku života, potom v 45. roku, neskôr v 60. roku. Pacient sa preočkuje aj po poraneniach a úrazoch, ak bolo posledné očkovanie viac ako pred 10 rokmi.
„Pacientovi pri preventívnej prehliadke odmeriam výšku a váhu, vypočítam BMI – body mass index, ktorý mi hovorí o možnej obezite. Norma je medzi 20 – 25, menej ako 20 je podvýživa, 25 – 30 znamená nadváhu a hodnota nad 30 je obezita,“ vysvetľuje lekárka.
Ak je podľa jej slov prítomná obezita, meria aj obvod pása, ktorý má byť u mužov do 90 cm u žien do 80 cm. „Na preventívnej prehliadke dávam pacientovi priestor, aby mi povedal svoje ťažkosti, ak nejaké má, čo by sa chcel spýtať. Zaujímam sa, či pacient športuje a zvláda vykonávať namáhavé činnosti,“ poznamenáva s tým, že samotné fyzikálne vyšetrenie pozostáva z vyšetrenia od hlavy po päty, dôraz kladie na pohmat štítnej žľazy, vyšetrenie fonendoskopom pľúca a srdce, pohmat brucha, skontrolovanie končatín. „Pacientovi meriame krvný tlak a pulz. EKG nám pomáha vylúčiť arytmie a iné poruchy srdca,“ dodáva.
Testy odhalia rakovinu
Po 40. roku života sa robí aj test na skryté krvácanie zo stolice, ktoré je užitočné v odhalení karcinómu hrubého čreva. V roku 2020 bol karcinóm hrubého čreva najčastejším diagnostikovaným nádorovým ochorením u mužov, u žien bol na druhom mieste na Slovensku. Stolica nesmie spadnúť do vody, odoberie sa na sucho, pacient dostane aj návod k odberu, ak je vzorka pozitívna, nasleduje kolonoskopické vyšetrenie u pacienta.
„Meranie ABI indexu je špeciálne vyšetrenie, ktoré majú niektoré ambulancie, vykonáva sa po 60. roku života a ukazuje nám priechodnosť ciev na rukách a nohách. Vďaka prevencii vieme zachytiť cukrovku, vysoký krvný tlak, obezitu, nádorové ochorenia, čiže celú škálu civilizačných ochorení,“ poznamenáva MUDr. Zahnašová.
Ako lekári vedia pacienta včas poučiť o životnom štýle, indikovať včasnú liečbu. „Zdravie nie je iba neprítomnosť choroby, o zdravie je potrebné sa aktívne starať. Viac sa usmievajte, viac choďte do prírody, pravidelne sa hýbte, pite veľa vody, racionálne sa stravujte,“ dodáva lekárka.
Vyšetrenie krvi a moču
Správna preventívna prehliadka u všeobecného (praktického) lekára pre dospelých zvyčajne trvá do 30 minút, niekedy aj dlhšie. Dôvodom je dôkladné posúdenie zdravotného stavu.
Súčasťou preventívnej prehliadky je odber krvi a moču. Z krvi lekár zistí krvný obraz, sedimentáciu, hladinu kreatinínu... Moč vám vyšetria chemicky aj pod mikroskopom.
Vyšetrenie laboratórnych parametrov ukáže vysoké kardiovaskulárne riziko, ochorenie pečene či obličiek. „Príkladov z dennej praxe je skutočne veľa a je smutné konštatovať, že málokedy sa stane, ak po preventívnej prehliadke nie je potrebná následná zdravotná starostlivosť,“ hovorí hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecné lekárstvo MUDr. Etela Janeková.
Pred preventívkou nepite alkohol
„Keďže súčasťou vyšetrenia krvi u pacientov vo veku 17 alebo 18 rokov a nad 40 rokov je aj zisťovanie hladiny cholesterolu a tukov, nemali by ste jesť 12 – 14 hodín pred odberom a dva dni predtým nepiť alkohol,“ vysvetľuje MUDr. Peter Makara, praktický lekár a prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.