Podľa odborníkov trpíme na nedostatok svetla v jeho najprirodzenejšej podobe. Odnášajú si to telo i duša. Svetlo je podľa nich najviac ignorovaný liek súčasnosti. O to viac, keď sme sa uväznili v moderných budovách, v ktorých trávime väčšinu nášho času.
Za zdravím hľadaj denné svetlo
Človek možno aj intuitívne cíti, no v súčasnosti zaplavenej všakovakými možnosťami a informáciami nám dobre padne, keď to exaktne potvrdí aj veda. „Nášmu psychickému a fyzickému zdraviu nič neprospeje viac než ranná prechádzka či beh. Inými slovami, spojenie pohybu, prirodzeného svetla a čerstvého vzduchu. Človek vie síce benefitovať aj z toho umelého – svetelné terapie sa využívajú čoraz intenzívnejšie – avšak dokázateľne nie tak veľmi ako z prirodzeného,“ uvádzajú odborníci.
Umelé elektrické svetlo je totiž v porovnaní s ním relatívne slabé a to, ktorým si svietime v noci, zase relatívne silné. A to môže narušiť naše cirkadiánne rytmy a viesť k nespavosti a duševným poruchám.
Konštatuje to aj štúdia medzinárodného tímu výskumníkov zameraná na súvislosti medzi naším vystavením sa svetlu a duševným zdravím, sumarizujúca zistenia zo sledovania 86-tisíc jedincov, zaznamenávaných počas siedmich dní. „Rastúce dôkazy naznačujú, že zdravé cirkadiánne rytmy zohrávajú kľúčovú úlohu v duševnom zdraví, pričom narušené spánkové cykly sa podieľajú na rôznych psychiatrických poruchách,“ píše sa v štúdii.
Menej depresívnych porúch
Poslaním centrálneho cirkadiánneho rytmu, ktorý sa nachádza v hypotalame, je modulovať správanie, kogníciu, ale aj fyziologické a základné bunkové funkcie. Tento robustný a stabilný systém sa v organizmoch vyvinul podľa predvídateľných vzorcov vystavenia svetlu počas dňa a tmy počas noci a nie je preto ťažké pochopiť, že ich narušenie nezostane bez reakcie.
„Zvýšená expozícia svetla počas dňa, nezávislá od expozície svetla v noci, je spojená s nižším rizikom sebapoškodzovania, psychózy, depresívnych porúch,“ potvrdila to aj spomínaná štúdia.
Zároveň sa ukázalo, že dostatok svetelnej expozície počas dňa dokáže zmierniť jej prebytok počas noci. Inými slovami: podstatnejšie je podľa vedcov tráviť dostatok času na dennom svetle než sa obmedzovať v svietení po zotmení.
Viac vitamínu D na imunitu
Benefity, ktoré vieme získať z pobytu na dennom svetle, sú spojené aj s vitamínom D.
V súčasnosti však až tri štvrtiny ľudí nespĺňajú normu na jeho optimálne množstvo. Imunoalergiológ Radovan Košturiak sa pre HN magazín v minulosti vyjadril, že väčšina ich pacientov ledva prelieza dolné hranice normy v júli, auguste a v septembri. A nekoledujú si tým len o vyššie riziko vzniku cukrovky. V takom prípade totiž trpí aj naša imunita, naše kosti, vitamín D preventívne pôsobí proti vzniku osteoporózy, no vysoko pravdepodobne aj celé telo.
„Dnes už vieme, že pozitívne zdravotné efekty vitamínu D narastajú s jeho koncentráciou a pri hodnotách na hornej hranici normy začína dokonca preventívne pôsobiť aj na vznik niektorých nádorových chorôb. Práve to, že v čase vzniku noriem sa väčšina ľudí do daného intervalu zmestila, je najlepším dôkazom, že sme za posledných 40 – 50 rokov niečo v našich životoch výrazne zmenili. A táto zmena je zjavne spojená s nárastom civilizačných chorôb vrátane alergií, imunodeficitov či autoimunity, ale aj nádorov či metabolických porúch,“ komentuje imunoalergiológ.
Najistejšia cesta, ako si „déčko“ zabezpečiť v optimálnej dávke, je vystaviť sa v čase poludnia slnečným lúčom. Postačí osem až desať minút denne. Podstatná je však pravidelnosť. „Ak ste dnes zabudli, nepomôže vám zajtrajších dvadsať minút,“ zdôrazňuje Košturiak.