Pôvodný zámer umelého sladidla bol vcelku ušľachtilý – nahradiť sladkú chuť cukru a zrušiť jeho vysokú energetickú hodnotu. Najbežnejšie používané umelé sladidlá sú niekoľkostonásobne sladšie ako cukor (sacharóza) a ich energetická hodnota je zanedbateľná. Víťazstvo na celej čiare? Nie celkom.
Potravinárskych výrobcov umelé sladidlá okamžite očarili – ich cena predstavuje len zlomok v porovnaní s cenou cukru. Je preto pochopiteľné, že propagáciu „zdravých” a „light” produktov potravinári usilovne podporujú.
Aby sme však náhradným sladidlám nekrivdili – sú určite úľavou pre cukrovkárov a ľudí s reaktívnou hypoglykémiou, ktorým pomáhajú udržiavať pod kontrolou príjem cukrov. Radosť urobili určite aj zubom, pre ktoré je repný cukor úhlavným nepriateľom.
Teoreticky by sa umelé sladidlá mali stať zázračným liekom aj pre tých, ktorí sa snažia schudnúť – neobsahujú žiadne, alebo skoro žiadne kalórie. Podľa zistenia vedcov z Texaskej univerzity v San Antoniu však sladidlá môžu, naopak, tučnotu aj privodiť.
Podľa autorky štúdie o prospešnosti umelých sladidiel pri chudnutí, Sharon Fowlerovej, to môže byť preto, že sladká chuť pripravuje organizmus na prísun energie, ktorý sa však nekoná. Telo sa oklamať nedá a pomstí sa tým, že bude chýbajúce kalórie nástojčivo žiadať.
Ďalším problémom môže byť chuť umelých sladidiel – pocit sladkosti sa môže výrazne líšiť od chuti cukru. Sacharín po úvodnom príjemnom pocite zanechá horkú pachuť a k chuti cukru má ďaleko aj aspartám, ktorý dnes pridávajú takmer do všetkých bublinkových nápojov.
Najvážnejším problémom by však mohli byť zdravotné riziká vyplývajúce z konzumácie takto vylepšených potravín. O bezpečnosti umelých sladidiel sa vedú siahodlhé polemiky. Niektorým ich účastníkom bol dokázaný jasný konflikt záujmov, takže orientovať sa v tejto téme nie je jednoduché.
„Éčková“ klasifikácia rozoznáva tieto umelé sladidlá:
E950 Acesulfám K
E951 Aspartám
E952 Cyklamát (kyselina cyklámová)
E953 Izomalt
E954 Sacharín
E955 Cukralóza
E956 Alitam
E957 Taumatín
E958 Glyzírhizín
E959 Neohesperidín DC
E965 Maltitolový sirup
E966 Laktitol
E967 Xylitol
Na Slovensku sa najčastejšie používa acesulfám, aspartam, cyklamát a sacharín – v nápojoch, cukrovinkách, potravinách pre diabetikov, kompótoch, sterilizovanej zelenine, žuvačkách a pod. Zoznam povolených umelých sladidiel a maximálne prípustné množstvá pre jednotlivé druhy potravín nájdete v Potravinovom kódexe, v druhej časti, v Hlave 12.
Kontroverzné prípady vo svete
Cyklamát
Americký Úrad pre bezpečnosť potravín cyklamát v roku 1970 zakázal potom, čo laboratórne testy na potkanoch so zmesou cyklamátu a sacharínu v pomere 10 : 1 ukázali spojitosť medzi cyklamátom a rakovinou močového mechúra.
Závery toho výskumu už boli niekoľkokrát spochybnené a viaceré spoločnosti sa zasadzujú o opätovné schválenie tohto sladidla v USA. V 55 krajinách sveta je cyklamát oficiálne schválený (aj na Slovensku).
Sacharín
Najstaršie umelé sladidlo sa podarilo vyrobiť už v roku 1879 a na jeho sladkú chuť sa prišlo len náhodou. Sacharín vznikol ako výsledok experimentu s toluénovými derivátmi. Je 300- až 500-krát sladší než cukor a jeho horkú pachuť potravinári neutralizujú miešaním s inými sladidlami.
Znepokojenie vyvolala vedecká štúdia z roku 1960, ktorá poukázala na spojitosť medzi sacharínom a rakovinou močového mechúra u laboratórnych potkanov. V Kanade na základe výsledkov tejto štúdie sacharín v roku 1977 zakázali (výnimku majú len diabetici), v USA to chceli urobiť tiež, zasiahol však Kongres. Odvtedy muselo každé balenie sacharínu v USA obsahovať varovný odkaz (až do roku 2001).
Ďalšie výskumy na potkanoch potvrdili zvýšený výskyt mozgových nádorov – zatiaľ sa však nepodarilo preukázať, že by mohol mať sacharín karcinogénne učinky aj na človeka.
Aspartám
Aspartám bol vynájdený v roku 1965 – tiež k nemu prispela náhoda. Je to biely kryštalický prášok zložený z dvoch aminokyselín – kyseliny aspartickej a fenylalanínu. Je asi 200-krát sladší než cukor. Nemá síce horkú pachuť ako sacharín, ale k chuti cukru má dosť ďaleko, pretože reaguje s inými potravinami. Približne 10 % objemu aspartámu sa v procese trávenia rozloží v tenkom čreve na metanol, z neho sa väčšina zmení na formaldehyd, pomerne nebezpečnú chemikáliu.
Podľa niektorých vedcov to nepredstavuje problém, pretože množstvo tohto metanolu je príliš malé na ohrozenie zdravia, metanol a formaldehyd sú navyše prirodzené vedľajšie produkty ľudského metabolizmu a enzýmy ich poľahky spracujú a v niektorých prírodných ovocných šťavách je metanolu viac než v aspartáme.
Druhá skupina odborníkov však poukazuje na to, že ovocné šťavy obsahujú aj „ochranné” chemikálie ako etanol, ktorý blokuje zmenu metanolu na formaldehyd (aspartám takúto ochranu nemá), metanol je sám osebe pre človeka veľmi nebezpečnou toxickou látkou aj vo veľmi malých množstvách, takže aj malé množstvo, ktoré prekročí bežnú hladinu metanolu a formaldehydu v organizme, môže spôsobiť otravu.
V USA schválili aspartám v roku 1981 – stalo sa tak po veľmi dlhom boji. Neskôr vyšlo najavo, že vtedajší hlavný komisár Úradu pre bezpečnosť potravín Arthur Hull Hayes bol veľmi úzko prepojený s poprednými predstaviteľmi firmy vyrábajúcej aspartám, okrem iných aj Donaldom Rumsfeldom, neskorším americkým ministrom obrany.
Sladiť teda po týchto informáciách cukrom, alebo „umelinou”? Mať nadváhu a pokazené zuby – alebo tŕpnuť, či sa výskumníci pri skúmaní účinkov umelých sladidiel na človeka nepomýlili? Prípadne či ich neumlčala lobby výrobcov sladidiel a potravinárov, ktorá býva zvyčajne silnejšia než argumenty zdravotníkov.
Zdroj: diabetikinfo.sk (spracovala: Barbora Tinková)
Foto: fotolia.com