Riley B. King, známy pod umeleckým menom B. B. King, je africko-americký bluesový gitarista, spevák a skladateľ. Podľa prestížneho hudobného magazínu Rolling Stone mu patrí šiesta priečka zo sto najväčších gitaristov všetkých čias. King svojej kariére podriaďuje celý život. Koncertuje aj vo vysokom veku a prekážkou mu nie je ani cukrovka 2. typu, ktorou trpí už 20 rokov.
Autor Encyklopédie bluesu, Edward M. Komara, sa o Kingovi vyjadril, že je jediný, kto svetu predstavil sofistikovaný štýl sólovej hry na gitaru a ovplyvnil tak každého ďalšieho bluesového gitaristu.
B. B. King sa narodil 16. septembra 1925 v malom zrube na bavlníkovej plantáži v Mississippi. Keď mal štyri roky, jeho otec Albert King opustil rodinu, matka Nora Elle Farr sa však opäť vydala. Bola príliš chudobná, aby malého syna podporovala a viedla k hudbe. Kingov talent bol totiž zrejmý už od útleho veku. Mal však babičku Elnoru Farr, ktorá jeho hudobné nadanie podchytila a dala mu tak šancu rozvinúť sa.
Prvé úspechy
King začínal svoj talent verejne prejavovať v kostole baptistickej cirkvi, kde spieval gospely. Keď mal 12 rokov, za 15 dolárov si kúpil prvú gitaru, hoci niektoré zdroje uvádzajú, že prvú gitaru dostal od matkinho bratanca Bukka Whitea.
V 18 rokoch začal pracovať ako traktorista a hrával na gitaru v kostoloch. Kariéru však naštartoval až o šesť rokov neskôr, keď začal pracovať v spoločnosti RPM Records v Los Angeles. Jeho rané nahrávky produkoval Sam Phillips, ktorý neskôr založil spoločnosť Sun Records. Svoj talent ukázal tiež v rozhlasovom programe vo West Memphise, vďaka čomu dostal 10-minútový spot v legendárnom memphiskom rádiu WDIA. King tu pracoval ako spevák, DJ a vyslúžil si prezývku Beale Street Blues Boy, z ktorej nakoniec zostalo B. B., a práve pod ňou je King známy po celom svete.
Vlastná kapela a turné
B. B. King pod vedením Millarda Leeho založil vlastnú kapelu. Spočiatku ju tvoril Calvin Owens a Kenneth Sands (trúbka), Lawrence Burdin (alt saxofón), George Coleman (tenor saxofón), Floyd Newman (barytón saxofón), Millard Lee (klavír), George Joyner (basa), Earl Forest a Ted Curry (bicie). Kingovi so skladbami pomáhal skúsený hudobník Onzie Horne, ktorý priznal, že mladý umelec sa počas vystúpenia vždy opiera o improvizáciu. Tú predviedol aj počas koncertného turné naprieč Amerikou. Svoj úžasný výkon ukázal v hlavných divadlách vo Washingtone D. C., Chicagu, Los Angeles, Detroite, St. Louis a v malých kluboch v južných štátoch USA.
Gitara Lucille
Z tanečnej sály Twist v Arkansase si King odniesol nepríjemný zážitok. Počas koncertu dvaja muži v zápale bitky prevrhli sud s horiacim petrolejom. V sále vypukol požiar a všetci sa dali na útek. King si pred budovou uvedomil, že si zabudol gitaru. Bez váhania vbehol do horiacej budovy a, našťastie, z nej aj s milovanou gitarou vybehol. Dvaja ľudia totiž to šťastie nemali. Nasledujúci deň sa King dozvedel, že muži, ktorí nešťastie spôsobili, sa pobili pre ženu menom Lucille. King týmto menom pomenoval aj svoju gitaru, aby mu pripomínala, že bežať do horiacej budovy či biť sa kvôli žene je hlúpe a nezmyselné.
Najplodnejšie roky
Rok 1956 sa pre Kinga stal rekordným. Rezervoval si dokopy 342 koncertov a založil vlastnú vydavateľskú značku Blues Boys Kingdom so sídlom v Memphise. V 50. rokoch sa stal jedným z najvýznamnejších muzikantov v oblasti Rhythm & Blues. Na pôsobivom zozname sa hromadili hity ako You Know I Love You, Woke Up This Morning, Please Love Me, When My Heart Beats like a Hammer, Whole Lotta Love, Bad Luck, Sweet Little Angel, On My Word of Honor či Please Accept My Love. V r. 1962 King podpísal zmluvu so spoločnosťou ABC-Paramount Records. V novembri 1964 nahral album Live at the Regal pri vystúpení v chicagskom divadle Regal Theater.
King vyhral Grammy Award za remake piesne Raya Hawkinsa The Thrill Is Gone, ktorá žala jeden úspech za druhým. V magazíne Rolling Stone si v rebríčku 500 najlepších skladieb všetkých čias vyniesla 183. miesto. Popularitu King získal tiež po tom, ako odštartoval turné skupiny Rolling Stones ako predskokan v r. 1969 a vďaka skladbám To Know You is to Love You a I Like to Live the Love ho miloval celý svet.
Turné po Európe
Po r. 1980 sa umelec objavil v mnohých televíznych programoch a singlom When Love Comes to Town dobíjal srdcia novej generácie fanúšikov. I keď to v r. 2006 vyzeralo, že koncertuje v Európe poslednýkrát, opak bol pravdou. O tri roky neskôr sa vrátil do Anglicka, Zürichu a vystúpil tiež na jazzovom festivale v Montreux. Fanúšikovia mu tlieskali vo Viedni, Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Fínsku i Dánsku. S ďalšími dvadsiatimi gitaristami sa zúčastnil aj na festivale Erica Claptona, vďaka čomu získal peniaze pre ľudí trpiacimi návykovými poruchami. Ani v ďalších rokoch vo svojej práci nepoľavil. Prispel k albumu Cyndi Lauperovej a opäť koncertoval. Fanúšikov potešil na festivale v Maroku a na turné v Londýne.
V Bielom dome
King mal tú česť vystúpiť aj v sídle amerického prezidenta Baraka Obamu. Bolo to 21. februára 2012, keď sa konala oslava bluesovej hudby s názvom Red, White and Blues. Tej noci Obama povzbudzovaný Buddym Guyom a Kingom spieval časť z piesne Sweet Home Chicago.
Vzor pre hudobníkov
Kinga uviedli do bluesovej siene slávy v r. 1980, rock'n'rollovú dobil o sedem rokov neskôr. V roku 2004 mu udelili medzinárodnú hudobnú cenu Polar Music Prize, ktorú dostávajú umelci za mimoriadne úspechy v hudbe. Počas svojej kariéry hral na viac ako 15 000 koncertoch. Jeho štýl hudby je inšpiráciou a vzorom pre tisícky hudobníkov, od Erica Claptona a Georgea Harrisona až po Jimmyho Pagea a Jeffa Becka. V r. 1951 až 1985 sa Kingove piesne objavili v R&B hitparádach celkovo 74-krát.
Súkromie a diabetes
Bluesový kráľ bol ženatý dvakrát. V r. 1946 až 1952 s Marthou Lee Dentonovou a v r. 1958 až 1966 so Sue Carol Hallovou. Obidve manželstvá stroskotali práve pre Kingov štýl života a neustále koncertovanie mimo domu. Médiá o ňom napísali, že je otcom 15 detí a dedkom 50 vnúčat. To, že už 20 rokov žije s diabetom 2. typu, mu v práci nikdy nebránilo. Práve naopak, zapája sa do boja proti tejto chorobe a objavuje sa v reklamách na diabetické produkty.
Životopisný film
Ak túžite o Kingovi vedieť viac, môžete si pozrieť celovečerný životopisný dokumentárny film BB King: The Life Of Riley, ktorý režíroval a produkoval Jon Brewer. Komentár k filmu načítal slávny herec Morgan Freeman a o Kingovi v ňom hovorí napríklad Eric Clapton, Slash, Carlos Santana, Bruce Willis či Ronnie Wood. Film mal premiéru 15. októbra 2012 vo Veľkej Británii.
(ivk)
Foto: internet