StoryEditor

Krádeže v obchode? Pre časť ľudí je to živnosť bez oprávnenia

29.05.2006, 00:00
Pred dvoma desiatkami rokov stačili na stráženie predajne oči personálu. Obchody boli však neporovnateľne menšie, časť tovaru za pultom. Počet predavačov bol v tom čase väčší a odvaha či trúfalosť zlodejov nižšia. Moderné zabezpečovacie systémy prispievajú k zníženiu počtu krádeží v obchodoch. Úplne zabrániť im však nedokážu.

Pred dvoma desiatkami rokov stačili na stráženie predajne oči personálu. Obchody boli však neporovnateľne menšie, časť tovaru za pultom. Počet predavačov bol v tom čase väčší a odvaha či trúfalosť zlodejov nižšia.

Malí si vystačia sami
Dnes si už s dozorom vlastného personálu vystačia, či skôr pre nedostatok finančných prostriedkov musia vystačiť, len menšie predajne. "Postupne sme všetky predajne vybavili elektronickými snímačmi napojenými na políciu, v niektorých prípadoch aj na konkrétnych ľudí vo firmách," vraví predseda Predstavenstva COOP Jednota Slovensko Adrián Ďurček. Fakt, že profesionálne zabezpečenie predajne je skôr záležitosťou veľkých a špecializovaných obchodov, potvrdzuje aj analytik spoločnosti Terno Ľubomír Drahovský. Takéto obchodné prevádzky sa dnes už bez monitorovacieho systému kamier, zabezpečenia spotrebného tovaru bezpečnostnými kódmi a spolupráce so súkromnou strážnou službou nezaobídu.
Väčšina väčších sietí sa však k otázke krádeží v predajniach vôbec nechce vyjadrovať - len dve zo šiestich oslovených firiem boli ochotné poskytnúť aspoň čiastkové informácie.

Už len prítomnosť ochrannej služby znižuje podľa odborníkov krádeže v obchodoch o dve tretiny. Ilustračné snímky hn/Štefan Laktiš


Nočné mory obchodu
V obchodoch sa kradne síce všetko, no podľa Ďurčeka je ohrozený najmä malý a drahý tovar. "Čím väčší tovar obchod predáva, tým jednoduchší je spôsob jeho zabezpečenia proti krádeži," vraví Peter Klenovič, inšpektor pre Bratislavu zo spoločnosti Kraken. Firma sama alebo v spolupráci s firmou IBeA 3 zabezpečuje ochranu niekoľkých desiatok supermarketov reťazca Billa. Pravdou je, že spotrebná elektronika sa kradne naozaj ťažšie ako kozmetika. Takýto sortiment mizne z obchodov skôr pričinením organizovaných skupín, zo zatvoreného obchodu, zväčša s použitím násilia a vo veľkom.
Krádeže zo zatvorenej predajne neohrozujú obchodníkov len priamo hodnotou ukradnutého tovaru. Horšie znášajú škodu, ktorá vznikla násilným vniknutím do predajne a navyše tratia zisk v prípade, že obchod musia na istý čas po krádeži zatvoriť.

Straty a záchrana tovaru
Podľa prieskumu britskej spoločnosti Centre for Retail Research tvorili vlaňajšie straty slovenských obchodníkov z krádeží asi 1,4 percent z tržieb, rok predtým bolo číslo o niečo nižšie.
Analytik Terna Drahovský sa domnieva, že straty spôsobené krádežami v obchodoch netvoria viac ako pol percento z obratu. Klenovič takéto manko považuje za vcelku ideálny stav. Realita je podľa neho taká, že straty dosahujú jedno až dve percentá z ročných tržieb. Z desaťmiliardových ročného obratu je už 100 až 200 stratených miliónov problematická suma.
Tak, ako sa rôznia prognózy o stratách, líšia sa aj odhady, akú časť tovaru, a teda i peňazí, dokáže dobrý systém ochrany obchodníkovi zachrániť. Podľa Drahovského sa vďaka spolupráci so strážnou službou či monitorovaciemu systému zachráni minimálne tretina tovaru, ktorý si chceli zlodeji odniesť. Klenovič vraví, že v sieti supermarketov spoločnosti Billa sa zachránia až dve tretiny tovaru. "Ak predajňa dosiahne manko vo výške jedného či dvoch percent, monitorovací systém a prítomnosť strážnej služby jej zachránili minimálne ďalšie tri či štyri percentá," tvrdí Klenovič. V predajniach spoločnosti Ahold Retail Slovakia sa vlani podarilo zabrániť asi 9-tisíc krádežiam, v supermarketoch Billa v minulom roku odhalili 10- až 11-tisíc páchateľov.

Vlastní aj cudzí
Na stratách tovaru majú podiel zodpovednosti zamestnanci i spotrebitelia. Akou mierou sa na nich podieľa personál a akou ľudia zvonku, závisí od viacerých faktorov, napríklad od veľkosti predajne: v malej predajni s dvomi zamestnancami sa sotva navzájom nemôžu nevidieť pri odcudzovaní tovaru. Častejšie si trúfnu zobrať tovar bez úhrady zamestnanci veľkých obchodných prevádzok, v ktorých pracuje niekoľko desiatok ľudí. "Máme vytvorený celkom efektívny systém, ktorý dokáže uchrániť predajňu pred zamestnancom tak, aby z nej nemohol odísť s nezaplateným tovarom," vraví šéf COOP Jednoty.
Terno odhaduje, že na interných zamestnancov môže pripadať asi pätina zo všetkých krádeží. Britská agentúra odhaduje, že ich podiel na unikajúcich tržbách môže byť až tretinový. Z niečo vyše 10-tisíc vlani zachytených páchateľov v Bille pochádzali asi tri tisícky z radov vlastného personálu. Iné odhady vravia, že podiel zamestnancov na krádežiach môže byť až polovičný.

Silná organizovanosť
Vo všeobecnosti neplatí domnienka, že vyššie straty z krádeží majú obchodníci v sociálne slabších regiónoch. Sociálne odkázaní ľudia netvoria ani polovicu zo všetkých páchateľov a hlavne predajniam nespôsobujú také vysoké straty na tržbách ako organizované skupiny. "Najväčšie straty a najväčšie problémy s kradnutím má Billa v Bratislave," konštatuje Klenovič. Hoci je tu v priemere najvyššia životná úroveň obyvateľstva, je tu zároveň najsilnejšia organizovanosť zlodejov - tí majú na svojom konte až 95 percent všetkých krádeží. "Z kradnutia si robia živnosť bez živnostenského oprávnenia," glosuje Ďurček.
Šéf systému spotrebných družstiev spomína aj na obdobie, keď sa vo veľkom z predajne strácali niektoré cukrovinkárske prísady a potraviny. Cieľ ich púte z predajne sa dosť dobre nedal vysvetliť. Neskôr sa zistilo, že mizli ako polotovary na objednávku podnikateľa, ktorému slúžili na výrobu zmrzliny.
Klenovič považuje za najhoršie prípady, keď sa pracovník predajne spojí so zamestnancom strážnej služby a odberateľom zvonku. Pri takejto spolupráci sa totiž z predajne stráca tovar rádovo nie v tisícoch, ale státisícoch korún.

Ochrana nie je zadarmo

Investícia do zabezpečovacej techniky a jej prevádzka nie je lacná záležitosť. Predseda Predstavenstva COOP Jednota Slovensko Adrián Ďurček považuje za dôležitý prvok kameru, ktorá dokáže sledovať, ale aj zapisovať údaje dôležité na usvedčenie zlodeja. Podľa Petra Klenoviča z bezpečnostnej firmy Kraken vyjde monitorovací systém obsahujúci štyri či päť kamier, kabeláž a nahrávacie zariadenie pre menší supermarket približne na 100-tisíc korún. Veľký hypermarket potrebuje na ustráženie 30 či 40 kamier a väčší počet monitorov, takže aj investícia do ich kúpy je niekoľkonásobne vyššia. Ďalšie peniaze treba na zaplatenie ľudí, ktorí kamery sledujú. Päť kamier obslúži jeden človek s dobrým zrakom, druhého treba na ďalšiu zmenu. Sedemkrát či osemkrát viac snímačov záznamu z predajne si však vyžaduje aj niekoľkonásobne väčšie personálne pokrytie.
Pri investíciách do zabezpečenia obchodov treba posúdiť a prepočítať aj druh predávaného tovaru a spôsob jeho ochrany. Niektoré výrobky totiž obsahujú v obale bezpečnostné kódy už od výrobcu, ktoré stačí pri pokladnici deaktivovať. Ochranu iných si obchodná sieť zabezpečuje vlastnými silami a svojimi financiami.

Straty, ktoré vzniknú krádežami (% z obratu)
Krajina

2005

2004

Česká republika 1,4 1,38
Slovensko 1,4 1,3
Veľká Británia 1,38 1,59
Portugalsko 1,36 1,41
Maďarsko 1,36 1,31
Fínsko 1,35 1,42
Francúzsko 1,31 1,4
Grécko 1,31 1,41
Nórsko 1,29 1,38
Švédsko 1,29 1,36
Poľsko 1,29 1,34
Španielsko 1,28 1,36
Litva, Lotyšsko, Estónsko 1,27 1,05
Taliansko 1,26 1,36
Belgicko/Luxembursko 1,26 1,32
Priemer EÚ 1,25 1,34
Holandsko 1,22 1,35
Írsko 1,22 1,34
Dánsko 1,21 1,31
Island 1,1 1,18
Nemecko 1,07 1,16
Rakúsko 0,95 0,97
Švajčiarsko 0,89 0,89
Zdroj : Centre for Retail Research, ČTK

menuLevel = 2, menuRoute = dennik/biznis, menuAlias = biznis, menuRouteLevel0 = dennik, homepage = false
16. apríl 2024 18:34