Hoci pred niekoľkými rokmi navždy odišiel, jeho hudba zostala a má v sebe toľko energie, že zo stoličky zodvihne každého, kto začuje už len prvé takty. Ak si predsa len napochytre neviete spomenúť, o koho ide, stačí, ak vám pripomenieme reklamu na kávovar, kde sa k rytme skladby, ktorú interpretuje práve James Brown, natriasajú a vlnia šálky a poháre s kapučínom.
Od svojho nástupu na hudobnú scénu v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia mal James Brown zásadný vplyv na vývoj soulovej a funkovej hudby a jeho skladby výrazne ovplyvnili dokonca aj súčasné hip hopové trendy. Spevák z Barnwellu v Južnej Karolíne sa preslávil mnohými hitmi, k najznámejším patria Sex Machine či I Feel Good.
Detstvo v nevestinci
Životný príbeh Jamesa Browna, ktorý si vyslúžil priliehavú prezývku „Mr. Dynamite“, nebol o nič menej dramatický, ako je náhly odchod. Narodil sa v roku 1933, teda v čase, keď v Amerike vrcholila Veľká hospodárska kríza. Tisícky rodín ostalo v tej dobe bez domova, práce a prostriedkov. Aj Brown sa narodil do mimoriadne chudobných pomerov. Čo však bolo ešte horšie, jeho rodičia ho v jeho štyroch rokoch opustili a malý James odvtedy vyrastal v nevestinci, ktorý vlastnila jeho teta. Aby utiekol od problémov, vložil svoju energiu do hudby. Už ako malé dieťa hral na harmoniku, klavír a bicie. Nacvičovať chodil do miestneho baptistického chrámu.
Cesta na vrchol
Brownova cesta na vrchol začala jeho R&B singlom „Please Please Please”, ktorý vydal ako 23-ročný. Skutočný útok na oficiálne americké hitparády však podnikol až albumom Live at the Apollo z roku 1963. To už bolo jasné, že hviezda je na svete. Odvtedy nahral Brown množstvo nezabudnuteľných skladieb. Do hornej stovky amerického singlového rebríčka magazínu Billboard sa prebojovalo až 94 jeho hitov. Úspechy slávil aj vo Veľkej Británii. Skladba Living In America, ktorá pochádzala zo soundtracku k filmu Rocky IV, tam obsadila v roku 1986 piatu priečku. James Brown má okrem toho na konte prestížnu cenu Grammy za celoživotné dielo a je členom Rock 'N' Rollovej siene slávy.
Vo väzení
Hudobná legenda mala však aj svoje tienisté stránky. Browna po prvýkrát zatkli, keď mal 16 rokov za ozbrojenú lúpež. V roku 1987 ho päťkrát zadržali za prechovávanie drog. Následne ho vtedajšia manželka obvinila z útoku a domáceho násilia a o rok neskôr ho usvedčili z pokusu o vraždu, za čo dostal šesť rokov. Vo februári 1991 ho však prepustili na podmienku.
Diabetik, ktorý neznášal lekárov
Najväčšou slabinou slávneho hudobníka však bolo jeho zdravie. „James celé roky ignoroval svoje zdravie. Nenávidel lekárov,“ povedal o ňom jeho priateľ Charles Bobbit, ktorý ho sprevádzal až do poslednej chvíle. Bobbit nebol jediný, kto mal strach, že Brownov diabetes v spojení s jeho okázalým životným štýlom povedie nakoniec k amputácii končatín. Jeho zdravotný stav šiel naozaj v posledných rokoch prudko dolu vodou. Okrem diabetu trpel údajne aj rakovinou prostaty, no osudným sa mu stal nakoniec ťažký zápal pľúc. Že s jeho zdravím nie je všetko v poriadku, si mohla verejnosť všimnúť už na jeho koncerte v Seattly, pár mesiacov pred smrťou. Do limuzíny ho po vystúpení museli zobrať na invalidnom vozíku. Zmeniť životný štýl to však Browna, bohužiaľ, nedonútilo. „Mám cukrovku. Beriem lieky, to je všetko, čo môžem urobiť,“ povedal.
Bez make-upu ani na krok
K Brownovej osobnosti neoddeliteľne patrí aj jeho extravagantný imidž. Ním otvoril cestu mladším hviezdam, ako Michael Jackson či Prince. Jeho úzke nohavice, očné linky a extravagantný účes ho vystihujú aspoň tak ako jeho hlas.
Som hrdý, že som černoch
Novozvolený americký prezident je dôkazom, že rasa dnes už nie je prekážkou v politickej kariére. Svoje práva si však Afroameričania museli vydobýjať v tvrdom boji. V šesťdesiatych rokoch, keď tieto boje vrcholili, bol James Brown pritom. Jeho pieseň „Say It Loud! I’m Black and I’m Proud“ (Povedz to nahlas! Som Černoch a som na to hrdý) sa stala hymnou boja za práva Afroameričanov. Tento hit si spievali Černosi v celej krajine a tričká a odznaky s nápisom „Povedz to nahlas!“ šli doslova „na dračku“.
Magnet na ľudí
Brownove koncerty sa stali nesmrteľnými vďaka jeho výraznému chrapľavému hlasu a šialenému tancu, ktorým privádzal publikum do varu. Svojou prirodzenou charizmou pôsobil na fanúšikov ako magnet. Prince, Public Enemy, Mick Jagger, či David Bowie sa dodnes netaja tým, aký veľký vplyv mal na nich Brown. Ako sa sám neskromne vyjadril: „Disco je James Brown, hip-hop je James Brown, rap je James Brown. Chápete čo tým chcem povedať? Vypočujte si všetkých raperov a zistíte, že 90% ich hudby som ja“.
Nevyliečiteľný workoholik
Keď Browna v decembri 2006 hospitalizovali pre ťažký zápal pľúc, až do poslednej chvíle rozprával o práci. Svoj Novoročný koncert v klube B.B. King Blues v New Yorku nemal v úmysle zmeškať: „Budem tam. Som najtvrdšie pracujúcim mužom v šoubiznise“. Jeho posledná veta bola: „Dnes v noci pôjdem von“. Krátko potom zavrel oči a umrel.
Povedali o ňom:
Mick Jagger: „Bol ako orkán energie a vždy podporoval mňa aj Rolling Stones. Jeho odchod je pre hudobný svet obrovskou stratou.“
Rapper Snoop Dogg: „Bol mojou soulovou inšpiráciou.“
George Bush: „Celé polstoročie inovatívny talent Krstného otca soulu ovplyvňoval našu kultúru a celé generácie muzikantov. Jeho fanúšikovia pochádzali zo všetkých sociálnych vrstiev a pozadí. Celé sviatky budeme myslieť na jeho rodinu a blízkych priateľov.“
(tot)