Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie. Koľko ľudí ňou v súčasnosti trpí?
Celosvetovo trpí nejakou formou demencie okolo 50 miliónov ľudí. Odhaduje sa, že v roku 2050 bude celosvetovo počet osôb postihnutých demenciou trikrát vyšší ako dnes,
t. j. okolo 152 miliónov, prevažne v nízko- a stredne rozpočtových štátoch. Demencia a poruchy kognitívnych funkcií patria medzi hlavné faktory vedúce u seniorov k invalidite a závislosti od okolia.
Demencia a poruchy kognitívnych funkcií, o čo ide?
Ide o duševné choroby, ktoré vznikajú na základe postihnutia mozgu. Ich podstatou je pokles kognitívnych, teda poznávacích funkcií v porovnaní s pôvodnou kapacitou – sem patrí pamäť, vnímanie, inteligencia a ďalšie vrátane exekutívnych a výkonných funkcií. Medzi exekutívne a výkonné funkcie radíme motiváciu, schopnosť plánovať, vykonávanie a spätné zhodnotenie zmysluplnej činnosti. Najčastejšiu formu demencie predstavuje dosiaľ nevyliečiteľná Alzheimerova choroba s jednopercentným výskytom v populácii. Táto choroba je zároveň štvrtou až piatou najčastejšou príčinou smrti. Veľa prípadov ochorenia zostáva nediagnostikovaných a neliečených. Preto je Alzheimerova choroba tiež niekedy označovaná ako tichá epidémia.
K akým zmenám dochádza v mozgu?
Alzheimerova choroba patrí medzi tzv. neurodegeneratívne ochorenia, pri ktorých dochádza k postupnému poškodeniu štruktúry, funkcie a k odumieraniu neurónov, teda nervových buniek v mozgu. Bolo preukázané, že nezvratné neurodegeneratívne procesy sa začínajú niekoľko rokov pred vypuknutím prvých príznakov ochorenia, hovorí sa o dvadsiatich až tridsiatich rokoch. S postupom choroby sa pacient stáva plne závislým od starostlivosti druhých osôb. Ochorenie vedie vo svojom dôsledku k ťažkému intelektovému úpadku. Charakteristickým rysom choroby je nenápadný plazivý začiatok, keď si prvé príznaky všimne skôr okolie ako samotný pacient.
Vie sa, prečo začne dochádzať k poškodeniu a odumieraniu mozgových buniek?
Okrem malého percenta geneticky podmienených prípadov, ktorých je 5 až 10 percent, nie je príčina vzniku tohto ochorenia presne známa. Ako jedna z príčin sa uvádza atrofia mozgu, sprevádzaná mnohými chorobnými zmenami. Z posledných dát vyplýva, že ide o systémový proces s prejavmi aj v periférnych tkanivách a v krvi. Podkladom choroby je špecifická neurodegenerácia, keď dochádza jednak k úbytku neurónov, ale aj k odumieraniu nervových vlákien. To vedie k poruche prenosu signálov medzi nervovými bunkami a spôsobuje to, že neuróny medzi sebou prestávajú správne komunikovať. V dôsledku týchto procesov je nielen v mozgu, ale pravdepodobne v celom tele spustená zápalová reakcia. Systémový zápal je v súčasnosti považovaný za príčinu mnohých chorôb, ako je napríklad obezita, diabetes 2. typu, niektoré kardiovaskulárne choroby a tak ďalej. Základný spúšťací mechanizmus, ktorý ochorenie naštartuje, nám však zatiaľ stále uniká.
Štatistiky ukazujú, že dochádza k predĺženiu veku dožitia. Ovplyvňuje to nejako výskyt tohto ochorenia v populácii?
Vek je najvýznamnejším a neovplyvniteľným rizikovým faktorom rozvoja Alzheimerovej choroby. S tým, ako sa predlžuje vek populácie, čoraz viac ľudí sa „dožije“ demencie, výskyt Alzheimerovej choroby s vekom stúpa. Vo vekovej skupine 65 až 74 rokov sú tri percentá chorých, v skupine 75 až 84 rokov je už 19 percent a po 85. roku veku dosahuje výskyt ochorenia v danej populácii 50 percent. Podľa veku, v ktorom k rozvoju choroby dôjde, rozoznávame dve formy. Pri skorej forme sa prvé prejavy choroby objavia pred 65. rokom veku. Táto forma je vzácna, s veľmi rýchlym priebehom, keď pacienti rýchlo umierajú. Pri neskorej, senilnej forme sa choroba prejaví po
65. roku veku, dĺžka prežitia v závislosti od starostlivosti je aj 10 a viac rokov.
Pamäť je možné trénovať. Je to vhodné aj ako prevencia rozvoja Alzheimerovej choroby?
Podpora a trénovanie „mozgovej činnosti“ sú veľmi dôležité, a to nielen u seniorov. Aktivity ako kluby seniorov, univerzita tretieho veku, kluby aktívnej staroby a podobne, to všetko slúži ako dobrá prevencia. Popri týchto spoločných, organizovaných činnostiach je prospešné podporovať aj individuálne aktivity seniorov, ako sú záhradkárčenie, turistika, ručné práce, stretávanie sa s ostatnými ľuďmi, starostlivosť o vnúčatá a podobne. Trénovanie pamäti je dôležité podporovať aj u ľudí, u ktorých sa už objavia prvé príznaky ochorenia. Existuje množstvo hier vrátane počítačových, vedomostných kvízov, pracovných zošitov a ďalších, ktoré je možné použiť na trénovanie. Len pozor, na tréning nie sú optimálne krížovky, to preto, že sa v nich otázky opakujú. Našou snahou je udržať pacienta čo najdlhšie zapojeného do chodu domácnosti a sociálnych aktivít. Hlavnou úlohou pre pacienta je posilňovanie pamäti a rôznych zručností neustálou aktivizáciou, stimuláciou a konfrontáciou s realitou. Čím dlhšie sa podarí udržať pacienta nezávislého alebo len čiastočne závislého od starostlivosti okolia, tým viac oddialime jeho umiestnenie v niektorom zdravotníckom či sociálnom zariadení. To je pre neho samotného dôležité, pretože so zmenou domáceho prostredia je veľmi často spojený výrazný adaptačný syndróm, vedúci obvykle k zhoršeniu stavu až k úmrtiu.
Aké sú typické príznaky a čo sú varovné signály?
Priebeh choroby sa dá rozdeliť na ľahké, stredné a ťažké štádium. Najskôr a najnápadnejšie je postihnutá pamäť, čo sprevádza porucha pozornosti. Ako prvé sa objavujú poruchy epizodickej pamäti, keď si chorý nie je schopný vybaviť nedávne zážitky. Najprv ide obvykle o zabúdanie a prípadné strácanie drobných predmetov dennej potreby, zabúdanie telefónnych či iných dôležitých čísel a dát, často sa pridružuje nesústredenosť, oslabenie motivácie. Aj v počiatočných štádiách ochorenia vídame narušenú orientáciu v priestore, menšiu zručnosť a šikovnosť, porušená je súdnosť a logické myslenie, ale aj reč. S postupujúcim ochorením dochádza k výpadkom pamäti, ktoré sa týkajú aj udalostí z dávnejšej minulosti. Zhoršuje sa sémantická pamäť, to znamená, že prichádza neschopnosť reprodukovať naučené vedomosti, a recentná pamäť, teda neschopnosť vybaviť si, čo bolo pred chvíľou povedané. Chorí stále opakujú svoje otázky, strácajú veci a podobne. Už v počiatočných štádiách ochorenia dochádza k zhoršovaniu pôvodnej intelektovej kapacity a celkovému úpadku osobnosti. V ťažších štádiách demencie bývajú prítomné agrafia, alexia a apraxia, teda poruchy písania, čítania a konštrukčných zručností. Vykonávanie naučených zručností, ako sú napríklad tanec, jazda na bicykli a podobne, je postihnuté v ťažkých štádiách ochorenia. Typické je, že pacient si svoje ťažkosti v pokročilých štádiách choroby neuvedomuje. Dôležité je vedieť, že rizikovým faktorom nástupu demencií je aj nedoslýchavosť. Človek, ktorý zle počuje, je chorobou ohrozený viac.
Ako dlho môže žiť človek s touto chorobou?
Chorí zvyčajne prežívajú od objavenia prvých príznakov priemerne sedem až desať rokov. Vďaka liečbe a dobrej práci opatrovateľov je možné toto obdobie o niekoľko rokov predĺžiť. Ale forma so skorým začiatkom môže chorého usmrtiť aj v priebehu 2 až 3 rokov.
Ako choroba zaťažuje rodinu?
Alzheimerova demencia je klasickým príkladom ochorenia, ktoré vo všetkých svojich dôsledkoch postihuje nielen svojho nositeľa, ale aj celú jeho rodinu a blízke okolie. Medzi nepriame dôsledky patrí najmä chronický stres spojený so starostlivosťou o chorého, obavy z možného genetického postihnutia potomkov a znížený socioekonomický status rodiny, buď pre invalidizáciu pacienta, alebo preto, že rodinný opatrovateľ je kvôli rastúcej náročnosti starostlivosti o chorého nútený opustiť svoje zamestnanie. Členovia rodiny, ktorí sa starajú o jedinca trpiaceho demenciou, opisujú svoje pocity ako trvalý stres a frustráciu. Napätie väčšinou prevláda niekoľko rokov, navyše so zhoršovaním duševného a telesného zdravia chorého nároky na jeho opateru vzrastajú. Častým dôsledkom dlhodobej záťaže rodinného opatrovateľa je potom jeho ochorenie alebo neschopnosť naďalej poskytovať opateru. Viac ako 75 percent rodinných opatrovateľov tvoria ženy. Dlhodobý stres sa u bezprostredných rodinných opatrovateľov prejavuje okrem iného depresiami, poruchami spánku a zvýšenou chorobnosťou. Dôvodom je nedostatok času na vlastný odpočinok, na starostlivosť o vlastné zdravie a na voľnočasové aktivity. Rodinní opatrovatelia sa často stávajú sociálne izolovanými – strácajú svoje kontakty s priateľmi, menej často vychádzajú z bytu. Veľakrát trpia z ekonomickej stránky, jednak kvôli častej strate zamestnania alebo strate pôvodného príjmu chorého, jednak v súvislosti so zvýšenými finančnými nárokmi na zabezpečenie starostlivosti o postihnutého člena rodiny – vyššie výdavky za lieky, hygienické pomôcky a podobne. To sa, samozrejme, negatívne odráža aj na kvalite života dementného člena rodiny.
V súvislosti s pandémiou covidu sa vyrojilo množstvo úvah o tom, že v blízkej budúcnosti dôjde k masívnemu nárastu počtu prípadov Alzheimerovej choroby. Môže covid nejako narušiť štruktúry mozgu a môže byť príčinou vzniku Alzheimerovej choroby či inej formy demencie?
Bolo už preukázané, že ochorenie covid spôsobuje akútne neurologické komplikácie, napríklad encefalopatiu, postihnutie ciev v mozgu a ďalšie. Vplyvom pandémie covidu-19 bol tiež pozorovaný postupný nárast množstva psychických deficitov u starších chorých, čo má za následok nárast množstva demencií v tejto populácii. Choroba covid-19 predstavuje všeobecne zvýšené riziko pre seniorov, viete, že sú vo väčšej miere citliví na infekciu, majú väčšie riziko závažnejšieho priebehu a progresie do kritického stavu ochorenia. Prečo majú ochorenie covid-19 a jeho dôsledky taký negatívny vplyv na pacientov s demenciami, nie je presne známe, ale jedným z dôvodov môže byť prehĺbenie sociálnej izolácie, ktorá je rizikovým faktorom vzniku telesných a duševných porúch. Otvorenou otázkou zatiaľ zostáva, ako covid-19 zrýchli neurodegeneratívny proces. V hre je mnoho faktorov, napríklad priame postihnutie centrálnej nervovej sústavy vírusom alebo komplikácie, ktoré priamo ovplyvňujú mozog, ako sú napríklad problémy s dýchaním.
Ako sa choroba lieči? A do akej miery je liečba účinná?
Aj v súčasnosti sa Alzheimerova choroba radí medzi nevyliečiteľné ochorenia. Včasnou liečbou je však možné priebeh choroby podstatne spomaliť, a najmä udržať pacientov v ľahších štádiách demencie. Existuje aj množstvo rehabilitačných postupov a programov. Dôležitou súčasťou komplexnej terapie je aj spolupráca s opatrovateľmi – väčšinou najbližšími rodinnými príslušníkmi a alzheimerovskými spoločnosťami.