Možno to poznáte aj vy. Mám stále veľa času a hovorím si, je to v pohode. Za týždeň pôjdem k lekárovi a tak nech mám všetky informácie ako sa mi darí alebo nedarí s mojou DIA sestrou… No, človek mieni a pán Boh mení, však?
Máte s tým skúsenosť? No a presne, to by nebolo ak by všetko išlo hladko. Jasné, že prišli komplikácie a skúška mojich nervov...
Keď senzor a pumpa nekomunikujú
S rodinou sme boli vonku, vrátime sa, navečeriame a klasika pri tých všetkých starostiach a radostiach som úplne zabudla dať nabiť senzor…Nevadí o nič nejde to bude len chvíľočka.
Senzor nabitý, všetko pripravené a tak idem na to!
Vyčistím, nastrelím, odpojím senzor z nabíjačky, všetko bliká, všetko je v pohode a tak ho ako vždy zapojím. NIČ… Resetujem a opakujem… NIČ… Opäť resetujem a opakujem… A znova NIČ…
RESETUJEM a opakujem…
Takto to pokračovalo viac ako hodinu. Inzulínová pumpa písala, môže to trvať 2 minúty. Toto trvalo nejaké čudné predpokladám, že to boli 2 bulharské minúty.
Sama by som si neporadila
Senzor som si napichla večer o 19.30 hod. Bolo deväť hodín večer a stále nič. Slzy na kraji a nervy v kýbli.
Už zúfalá volám na HELPLINKU, že potrebujem pomôcť, že vôbec si neviem rady čo s tým. Prvá pani, ktorá bola na druhej strane telefónu si tiež nevedela dať rady a tak sme sa dohodli, že mi bude volať jej kolegyňa neskôr…
Bolo 21.33 hod a zrazu zvoní telefón. HEURÉKA! Skúšali sme rôzne možnosti a skontrolovali sme nastavenia na inzulínovej pumpe. Všetko bolo v poriadku. Rozhodli sme sa k ráznemu kroku a pravdu poviem - dosť som sa obávala. Vymazali sme spárovaný senzor s pumpou a nanovo sme ho pridali. Sama by som toto nikdy neurobila, pretože by som sa bála, že tak toto už nespojím ani na svätého Dindy a to bude nikdy…
Netrpezlivo sme čakali na chvíľku pravdy. Nájde tá moja inzulínová pumpa senzor? Už som mala chuť jej požičať moje okuliare, pretože boli hneď vedľa seba a nevedeli sa nájsť. Ale, konečne to zabralo!
Po dvoch hodinách a stresoch (nechcem vedieť aký som mala v tej chvíli cukor ani tlak a o srdcovej frekvencii ani nehovorím) sa nám to podarilo spárovať. Teraz sa smejem, vtedy už som bola zúfalá...
A prečo vám to tu píšem?
Múdri sa učia z chýb ostatných. Preto neurobte rovnakú chybu ako ja a nezavádzajte senzor večer. Dve hodiny trvalo kým sa mi to podarilo a ďalšie dve hodiny trvá kým sa senzor zohreje a potom chce, aby ste zadali glykémiu. A otázka mám ísť vôbec spať? Išla som, no akurát som zaspala a budíček na svete. Vyžaduje sa kalibrácia… V ten večer aj noc som mala o zábavu postarané a to bolo naposledy, čo som si glukozový senzor (môj najlepší pomocník) nastreľovala večer… POUČILA SOM SA. Našiel sa tu niekto alebo som v tom úplne sama? Krásny dník a super glykémie a ako sa hovorí: NO STRES!