Spasticita postihuje približne 30 až 40 percent pacientov po cievnej mozgovej príhode (CMP). Prejavuje sa stuhnutosťou svalov, bolesťou, obmedzeným pohybom rúk či nôh a postupne môže viesť až k deformitám končatín. Bežné úkony, ako chôdza, obliekanie či uchopenie predmetov, sa zrazu stávajú veľkou výzvou.
„Život silne obmedzujúca spasticita nie je nevyhnutným osudom po mozgovej príhode. Moderná liečba spolu s aktívnou rehabilitáciou ju dokážu výrazne zmierniť – ak sa nasadia dostatočne zavčasu. Problém dnes nie je v nedostatku terapeutických možností, ale v tom, že o nich pacienti často vôbec nevedia,“ upozorňuje prof. MUDr. Peter Valkovič, z neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Riziko aj pre diabetikov
Pre ľudí s cukrovkou je téma mozgovej príhody mimoriadne dôležitá. Diabetes totiž patrí medzi významné rizikové faktory porážky a zároveň môže komplikovať zotavovanie po nej. Ak sa k tomu pridá neliečená spasticita, návrat k samostatnosti je ešte náročnejší.
Spasticita sa navyše nemusí objaviť hneď. Často sa rozvíja postupne – aj niekoľko mesiacov po prekonaní mozgovej príhody, niekedy až do jedného roka. Mnohí pacienti si preto myslia, že ide o normálny stav po mozgovej príhode, a odbornú pomoc nevyhľadajú.
Pomáha rehabilitácia
Podľa odborníkov je kľúčom k úspechu včasná a cielene vedená rehabilitácia. „Každý týždeň oneskorenia rehabilitácie po mozgovej príhode znamená premrhanú šancu v návrate k samostatnosti. Včasná a cielená rehabilitácia je rovnako dôležitá ako samotná akútna liečba,“ zdôrazňuje MUDr. Marek Tkáč, primár rehabilitačného oddelenia nemocnice AGEL Bratislava.
Rehabilitácia však nie je len o cvičení. „Ide o komplexný proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu neurológa, rehabilitačného lekára, fyzioterapeuta, často aj logopéda či psychológa. Multidisciplinárny tím je najúčinnejšia cesta, ako dosiahnuť viditeľné zlepšenie,“ dodáva Tkáč.
Lieči sa len zlomok pacientov
Dáta Inštitútu zdravotných analýz ministerstva zdravotníctva ukazujú, že liečba spasticity je na Slovensku stále výrazne poddimenzovaná. „Približne tretina pacientov má do jedného roka po CMP diagnostikovanú spasticitu, no modernú liečbu botulotoxínom dostalo v roku 2023 len 1,2 percenta pacientov,“ uvádza Mgr. Petra Ištokovičová.
Najväčším problémom je chýbajúci skríning po prepustení z nemocnice a slabá nadväznosť následnej starostlivosti. „Systém pacientov po prepustení z nemocnice doslova stráca. Práve prechod z akútnej na následnú starostlivosť je kritickým momentom, ktorý musíme zlepšiť,“ dopĺňa prof. Valkovič.
Moderná liečba prináša nádej
Pri ľahších formách spasticity postačuje rehabilitácia, pri stredne ťažkých a ťažkých stavoch sa využíva kombinácia rehabilitácie a botulotoxínu. „Botulotoxín uvoľňuje spastické svaly, čím umožňuje efektívnejšie cvičenie a zlepšenie pohybu. Aplikujeme ho raz za tri mesiace pod ultrazvukovou kontrolou,“ približuje MUDr. Lenka Josayová z Neurologickej kliniky nemocnice v Košiciach.
Úspech však závisí aj od samotného pacienta. „Veľký dôraz kladieme na pravidelné domáce cvičenie. Pacientov učíme, ako naťahovať skrátené svaly a posilňovať oslabené – ideálne dvakrát denne,“ dopĺňa primárka Dziaková.
Dôležitý odkaz pre pacientov
Odborníci sa zhodujú, že spasticita má byť prirodzenou súčasťou sledovania pacientov po mozgovej príhode – rovnako ako kontrola tlaku, cukru v krvi či cholesterolu. „Ľudia musia vedieť, že spasticita je liečiteľná a že zlepšenie je reálne dosiahnuteľné,“ uzatvára prof. Valkovič.
Pre pacientov s cukrovkou to platí dvojnásobne: včasná liečba, dobrá spolupráca s odborníkmi a aktívny prístup môžu rozhodnúť o tom, či sa po mozgovej príhode vrátia k plnohodnotnejšiemu životu.
