Čisté ruky prispievajú k bezpečnejšiemu prostrediu okolo nás. Čím väčšia časť ľudí dodržiava zásady a primeranú frekvenciu umývania rúk, tým čistejšie sú aj mnohé povrchy či objekty, s ktorými denne prichádzame do kontaktu.
Prečo si treba umývať ruky
Hlavný hygienik Ján Mikas tvrdí, že až 80 % infekcií sa šíri neumytými rukami. „Pôvodcovia ochorení sa totiž môžu nachádzať na bežne používaných predmetoch, ako sú napríklad držadlá vo verejnej hromadnej doprave, držadlá na nákupných košíkoch, kľučky, tlačidlá zvončekov a výťahov, či vodovodné batérie,“ hovorí Mikas.
Zatiaľ čo mnohé patogény na povrchoch pretrvávajú len niekoľko hodín, iné môžu vo vhodných podmienkach prežiť aj niekoľko dní až týždňov, a tak môžu byť potenciálne pôvodcom nákazy. Pôvodcov ochorení si totiž môžeme z povrchov a predmetov okolo nás prostredníctvom rúk nevedomky zaniesť do tela.
Ako si rukami zanesieme infekciu?
Každý človek má tendenciu priebežne sa dotýkať tváre bez toho, aby si to uvedomoval. Patogény sa takto prostredníctvom znečistených rúk dostávajú do blízkosti nosa, úst a očí, cez ktoré sa môžu dostať do tela. Pred mnohými bežnými patogénmi sa našťastie dokážeme účinne chrániť častou a dôslednou hygienou rúk.
„Mechanickým umývaním rúk pomocou mydla a vody odstraňujeme choroboplodné mikroorganizmy a tým obmedzujeme ich šírenie. Preto je hygiena rúk prvým predpokladom zabráneniu vzniku infekčných ochorení,“ uviedol hlavný hygienik SR.
Praktický návod pre dôslednú hygienu rúk
- Na to, aby ste si dôkladne umyli ruky, nestačí len opláchnuť si ich teplou vodou, to je iba začiatok. Po opláchnutí si ruky poriadne namydlite - očiste rúk venujte ideálne štyridsať sekúnd až minútu.
- Ruky si umývajte bez prsteňov, hodiniek a náramkov. Napeneným mydlom si umyte dlane, chrbát rúk, miesta medzi prstami, taktiež oblasť v okolí nechtov a pod nechtami. Až potom si ruky opláchnite a vždy dôkladne usušte jednorazovou utierkou alebo čistým uterákom.
- Správne osušenie rúk po umytí je neoddeliteľnou súčasťou hygieny rúk. Zabraňuje kontaminácii z rúk na potraviny, povrchy a zariadenia, pretože prenos mikroorganizmov je pravdepodobnejší z mokrej pokožky než zo suchej. Riadnym osušením rúk sa zároveň odstráni aj značné množstvo mikroorganizmov – sušenie uterákom či jednorazovou utierkou totiž trením okrem vlhkosti odstraňuje aj patogény.
Kedy je potrebné umývať si ruky:
• po každom návrate domov (do práce...) z vonkajšieho prostredia,
• pred a po návšteve nemocnice, lekára,
• po ceste v prostriedkoch hromadnej dopravy,
• pred, počas a po príprave jedla,
• pred konzumáciou jedla,
• po každom použití toalety,
• pred manipuláciou s bábätkom a po výmene znečistenej plienky,
• po manipulácii so zvieratami a ich krmivom,
• po manipulácii s odpadom a odpadovým košom,
• po vyčistení nosa, kašľaní a kýchaní – pri kašli a kýchaní si ústa nezakrývajte dlaňou, dôležité je použiť jednorazovú papierovú vreckovku a ihneď po použití ju zahodiť do odpadkového koša,
• počas choroby,
• pri akomkoľvek pocite nečistých rúk.
Neumyté ruky môžu mať vážne dôsledky
Nedostatočná hygiena rúk môže viesť:
- k ochoreniam tráviaceho traktu (tzv. vírusovým hnačkovým ochoreniam: rotavírusová a norovírusová hnačka, žltačka typu A),
- k ochoreniam kože a slizníc,
- k respiračným infekciám (nádcha, chrípka)
- k infekciám rán,
Kto je najviac ohrozený
U imunodeficientných osôb a nemocničných pacientov je riziko nákazy vyššie a nebezpečnejšie ako u zdravého človeka. V dôsledku ochorenia alebo invazívnych zákrokov, ktoré podstúpili, majú zníženú imunitu.
Vedeli ste že...?
...Svetová banka označila podporu hygieny rúk ako nákladovo najefektívnejšie zdravotnícke opatrenie na zníženie výskytu infekčných ochorení.
...Podľa niektorých odborných odhadov by sa dalo predísť najmenej 1 miliónu úmrtí ročne, keby si každý pravidelne umýval ruky.
...Do roku 2016 bolo vedecky popísaných vyše 1400 patogénov, ktoré dokážu napadnúť človeka a poškodiť mu zdravie. Tieto patogény by pritom podľa odborných odhadov mali tvoriť iba necelé jedno percento spomedzi všetkých druhov mikroorganizmov prítomných na Zemi.
...Človek sa dotýka svojej tváre v priemere 23-krát za hodinu, pričom takmer polovica dotykov je práve v takzvanej T-zóne tváre v blízkosti zraniteľných slizníc (oči, nos, ústa). K odhadu sa v roku 2015 dopracovala profesorka epidemiológie Mary-Louise McLaws, ktorá zo záznamu zdokumentovala správanie študentov medicíny počas prednášok.