Infarkt myokardu patrí k obávaným diagnózam. Dokáže ukončiť život človeka aj v priebehu niekoľkých minút. Udrie zrazu, ale schyľovalo sa k nemu už niekoľko rokov predtým. „Podstatou infarktu myokardu je upchatá koronárna tepna na srdci, čo spôsobí odumieranie srdcového svalu,“ vysvetľuje MUDr. Ivana Šóošová, primárka ambulantného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb.
Najčastejšou príčinou upchatia koronárnej tepny je podľa nej proces aterosklerózy, ktorá nakoniec vyústi do trombotického uzáveru tepny. „Ateroskleróza sa vyvíja pomaly, je bez akýchkoľvek príznakov a je to komplexný proces,“ upozorňuje primárka.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 2016 podľahlo 17,9 milióna ľudí kardiovaskulárnym ochoreniam. Štatisticky tak ide o celosvetové prvenstvo spomedzi všetkých príčin úmrtí.
Aj na Slovensku vedú štatistiky úmrtnosti na choroby srdca a ciev. Infarkt ročne prekvapí približne 14-tisíc ľudí. Približne 40 % z nich sú ľudia vo veku 45 – 64 rokov.
MUDr. Šóošová uvádza, že za štvrťstoročie sa na Slovensku podarilo odborníkom znížiť 30-dňovú úmrtnosť na infarkt o 80 %, čím sme sa dostali nad európsky priemer, ale zlyhávame v starostlivosti po prepustení domov. Ide najmä o ochotu pacientov sa ďalej liečiť. „Aj preto až 15,1 % pacientov po prepustení z nemocnice do roka zomiera. Našou slabou stránkou je tiež edukácia pacientov, ktorí nie sú schopní včas identifikovať svoje ťažkosti,“ dodáva.
Čím si zarábame na infarkt?
Niektoré rizikové faktory zvyšujú pravdepodobnosť rozvoja ischemickej choroby srdca, ktorá neskôr môže vyústiť do infarktu. Množstvo rizikových faktorov sa pritom dá ovplyvniť životosprávou. Niektoré z rizikových faktorov ako obezita, vysoký krvný tlak, vysoké hladiny cukru v krvi idú ruka v ruke. Ak sú všetky tieto faktory prítomné naraz, ide o metabolický syndróm. A pacienti s metabolickým syndrómom majú dvojnásobne vyššie riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
Môže prísť ticho a nepozorovane
Infarkt myokardu môže prebiehať aj ticho. „Niekedy môže prebehnúť tak, že o ňom človek nevie a dozvie sa to až následne pri vyšetrení na EKG alebo na ultrazvukovom zobrazení srdca,“ hovorí primárka Šóošová.
Dôvodov, prečo je to tak, je podľa nej viacero. „Takzvaný tichý infarkt je pomerne častý u diabetikov. Necítia bolesť v dôsledku porušenia nervových zakončení cukrovkou, a tým nemajú pri infarkte typickú symptomatológiu,“ vysvetľuje lekárka. Tichý alebo nespozorovaný infarkt môžu tiež prekonať aj ľudia, ktorí majú vysoký prah bolesti a až na cielenú otázku si spätne spomenú, že pociťovali niečo zvláštne na hrudníku, ale nepripisovali tomu veľkú dôležitosť.
Tichý infarkt zanecháva jazvy a poškodenie srdca, čo môže viesť k potenciálne nebezpečnejšiemu ostrému infarktu. Zároveň pacienti, ktorí prekonali tichý infarkt a nedostanú liečbu, majú trikrát väčšie riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca.
Príznaky sa môžu líšiť
Príznaky infarktu myokardu sa nemusia objaviť náhle alebo sa prejaviť intenzívnou bolesťou na hrudníku. Môžu sa líšiť u každého pacienta. Niektorí pacienti pociťujú len mierne príznaky a ak zistia, že práve prekonali infarkt, bývajú prekvapení. Príznaky sa mierne líšia aj medzi mužmi a ženami.
Najčastejším príznakom je bolesť a tlak na hrudníku, tá sa však môže u ľudí líšiť. Pre niektorých ľudí je bolesť závažná, zatiaľ čo iní sa cítia nepríjemne alebo cítia bolesť podobnú poruche trávenia. Symptómy srdcového infarktu môžu pretrvávať niekoľko dní alebo sa môžu objaviť náhle a neočakávane.
Bolesť na hrudníku nie vždy znamená infarkt
Bolesť na hrudníku nemusí vždy znamenať, že ide o infarkt. Môže ísť aj o tzv. anginu pectoris. Je jedným z príznakov ischemickej choroby srdca a vyznačuje sa bolesťou na hrudníku trvajúcou niekoľko minút. Objavuje sa, ak srdcový sval nie je dostatočne zásobený krvou a kyslíkom. Rozdiel medzi anginou pectoris a infarktom myokardu je ten, že v prípade anginy sa bolesť zvyčajne dostaví po fyzickej námahe, zmizne o pár minút a nepoškodzuje trvale srdcový sval.
Do nemocnice prichádzame neskoro
Čas od vzniku infarktu až po spriechodnenie upchatej koronárnej cievy tepny sa odborne nazýva celkový ischemický interval. „Od dĺžky tohto intervalu sa teda odvíja krátkodobá aj dlhodobá prognóza pacienta,“ vysvetľuje invazívny kardiológ doc. MUDr. Martin Studenčan z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb Košice.
Je podľa neho dokázané, že medián intervalu od vzniku príznakov infarktu po prvý medicínsky kontakt dosahuje na Slovensku až 135 minút. To je už dosť neskoro. Pritom infarktu a ischemickej chorobe srdca by bolo možné predísť. V absolútnych číslach ide o viac ako päťtisíc pacientov ročne, u ktorých by bolo možné teoreticky odvrátiť úmrtie.
„Analýzy opakovane ukazujú, že pacienti nie sú dostatočne vzdelaní, nepoznajú príznaky infarktu myokardu a pomoc záchrannej služby volajú neskoro,“ hovorí s tým, že pacienti nemôžu mobilizovať záchrannú službu pri každom pichnutí na hrudi, ale ak sa objaví typická symptomatológia – pálivá, plošná, zvieravá bolesť na hrudi, vyžarujúca niekedy do krku, ľavého ramena, vzácne pravého ramena, sprievodné potenie, vracanie, nemali by ste čakať dlhšie ako 5 minút.
Prečo volať záchranku?
„V prvých minútach a hodinách je najčastejšou komplikáciou malígna arytmia srdca, ktorá vedie k úplnému zastaveniu obehu a smrti v priebehu niekoľkých minút. Účinným spôsobom, ako takúto arytmiu zvrátiť, je elektrická defibrilácia srdca pomocou prístroja nazývaného defibrilátor,“ vysvetľuje Studenčan s tým, že je ním vybavená každá posádka.
„Priemerné dojazdy záchranky predstavujú 20 minút, a je to dokázateľne lepší prístup, ako častá snaha rodiny dostať pacienta čo najskôr k lekárovi, do akejkoľvek nemocnice. Aj keď privolanie posádky ZZS spôsobí určité zdržanie, prináša garanciu dostupnosti defibrilátora počas transportu a vyššiu šancu priameho smerovania pacienta do špecializovaného kardiocentra,“ dodáva kardiológ.
Čo môžete urobiť, kým príde sanitka?
Strate vedomia vo väčšine prípadov predchádza niekoľkosekundová epizóda búšenia srdca či závraty. Moderné odporúčania hovoria, že ak v tejto situácii začne pacient účelovo rytmicky kašľať, pomôže si zachrániť život. „Takémuto postupu sa tiež hovorí kašľová samoresuscitácia. Najlepším postupom zostáva užitie aspirínu (alebo anopyrinu) v dávke 400 mg. Ďalší postup už treba nechať na záchranárov,“ vysvetľuje docent Studenčan. Základom medikamentóznej prvej pomoci je podávanie liekov proti zrážaniu krvi. Záchranári pacientovi podajú pravdepodobne aj vnútrožilovú liečbu.
Liečba po infarkte je celoživotná
Aj keď sa infarkt úspešne vyrieši, pacient si často myslí, že keď dostal najmodernejšiu liečbu, všetko sa tým končí. „Nie je to však tak. Proces ochorenia pokračuje a liečba je celoživotná. A ak už niekto infarkt mal, existuje u neho vysoká pravdepodobnosť, že dostane ďalší,“ vysvetľuje primárka MUDr. Ivana Šóošová.
Riziko sa znižuje užívaním predpísaných liekov, dodržiavaním režimových opatrení a pravidelnými návštevami u lekára. „Najčastejšou príčinou ďalšieho infarktu je vysadenie liekov,“ uvádza MUDr. Šóošová. Po infarkte je podľa nej potrebné užívať lieky, dodržiavať režimové opatrenia.
„Treba chodiť na pravidelné prehliadky, merať si svoj krvný tlak (aj doma) a vedieť, aký mám cholesterol (zlý LDL by mal byť pod 1,4),“ dodáva. Aj po infarkte sa dá žiť plnohodnotne, zmena životného štýlu a nevyhnutná liečba život neobmedzuje.
Najčastejšie príznaky sú:
... bolesť na hrudníku – ide o intenzívnu, pálivú bolesť, prítomnú najčastejšie v strede hrudníka s vyžarovaním do ľavej hornej končatiny, ramien, krku, dolnej sánky a do zadnej (najmä ľavej) časti hrudníka, ktorá pretrváva dlhšie ako 10 minút
... dýchavičnosť
... silné potenie, studený pot
... závraty
... svalová slabosť
... nevoľnosť a vracanie
... pocity úzkosti
... únava
... búšenie srdca
Čo je to infarkt myokardu?
Srdcový infarkt je dôsledok aterosklerózy – postihnutia dôležitých srdcových ciev, ktoré privádzajú krv do srdcového svalu. Podstatou infarktu myokardu je upchatá koronárna tepna na srdci, čo spôsobí odumieranie srdcového svalu. Najčastejšou príčinou upchatia koronárnej tepny je proces aterosklerózy, ktorá nakoniec vyústi do trombotického uzáveru tepny.
Infarkt neohrozuje len srdce
Zablokovanie priechodu cievy a následné odumretie tkaniva či orgánu v dôsledku zastavenia prívodu krvi, a tým aj kyslíka do orgánu, môže nastať aj v iných častiach tela. Typickými príkladmi sú infarkt mozgu (cievna mozgová príhoda), infarkt pľúc, infarkt obličky a iné.
Rizkové faktory, ktoré vieme ovplyvniť:
... fajčenie,
... zvýšený krvný tlak,
... zvýšený cholesterol,
... nadváha a obezita,
... konzumácia potravín bohatých na nasýtené mastné kyseliny, cholesterol a sodík,
... vysoké hladiny cukru v krvi, ktoré vedú k inzulínovej rezistencii alebo cukrovke 2. typu,
... nedostatok fyzickej aktivity,
... nadmerný stres či záťaž.
Rizikové faktory, ktoré nevieme ovplyvniť
... vyšší vek – najčastejšie po 45. roku u mužov a po 55. roku u žien (alebo po menopauze),
... genetika – výskyt ischemickej choroby srdca v rodine (u mužov mladších ako 55 rokov a žien mladších ako 65 rokov,
... pohlavie – muži majú oveľa vyššie riziko vzniku infarktu ako ženy, ktoré sú pred menopauzou. Po menopauze sa riziko u oboch pohlaví vyrovnáva.
PÄŤ RÁD na prežitie infarktu
1. Poznajte typické príznaky infarktu a v prípade ich výskytu volajte 155 už po 5 minútach.
2. Zabezpečte pre postihnutého pokoj a usaďte ho na lôžko do polohy v polosede.
3. Pomáha zásada „kašľovej samoresuscitácie“ a v prípade potreby ju bez váhania aplikujte v praxi.
4. Transport sprostredkovaný linkou tiesňového volania 155 vždy preferujte pred amatérskym samotransportom alebo transportom s pomocou rodiny či blízkych.
5. V rámci prvej pomoci užite 400 mg aspirín alebo anopyrin.