Žiaľ, toto akútne vírusové ochorenie trápi ľudskú populáciu už celé stáročia a nemieni zo svojho zlovestného trendu upustiť. Vo väčších či menších epidémiách sa objavuje prevažne v jesenných a zimných mesiacoch.
Ochorenie sa veľmi ľahko šíri. Vírus sa prenáša vzdušnou cestou kvapôčkami, ktoré sa do okolia vylučujú pri kašlaní, kýchaní, ale aj pri rozprávaní. Usádzajú sa ľahko v horných dýchacích cestách tým, ktorí nemajú proti aktuálnemu typu chrípkového vírusu vytvorené protilátky.
Ako v ohni
Prvé príznaky sa prejavujú 1 až 4 dni, najčastejšie 2 dni po infekcii náhlym pocitom mrazenia, malátnosti a vzostupom teploty na 39-40°C. Chrípku sprevádza bolesť hrdla, hlavy, svalov, únava a smrkanie. Kašeľ je spočiatku suchý, neskôr s vykašliavaním. Príznaky by mali ustúpiť do 5-7 dní, zvýšená únavnosť však pretrváva dlhšie. Ochorenie najčastejšie postihuje deti a staršie osoby nad 65 rokov. Komplikácie ako napríklad zápal pľúc alebo poruchy nervového systému mávajú častejšie starí ľudia, pacienti s poruchami imunity alebo so závažným chronickým ochorením najmä dýchacích ciest a malé deti.
Pozor! Antibiotiká sú v liečbe chrípky neúčinné.
Prevencia
hygiena
zvyšovanie odolnosti organizmu otužovaním
častý pohyb na čerstvom vzduchu
správna životospráva
zvýšený príjem vitamínov, najmä vitamínu C
šport
očkovanie
Spoľahlivá ochrana
Pre každú očkovaciu sezónu laboratóriá pripravujú novú vakcínu s aktuálnym zložením chrípkových vírusov. Prečo? Vírus chrípky totiž každý rok mení svoj charakter.
Zaočkovať sa môžete ešte aj v novembri, aby sa do začiatku zvýšenej aktivity vírusu stihli vytvoriť protilátky. Ochranný účinok vakcíny nastupuje 10-14 dní po podaní. Deti sa očkujú od 6 mesiacov. Po prvýkrát a chronicky chorým ľuďom sa odporúča podať 2 dávky v odstupe 1 mesiac, ostatným stačí 1 dávka.
Komu sa očkovanie odporúča?
1. osobám starším ako 65 rokov
2. starým ľuďom, ktorí žijú v domovoch dôchodcov a starobincoch
3. deťom a dospelým, ktorí trpia na chronické ochorenia dýchacích ciest a kardiovaskulárne choroby
4. deťom a dospelým, ktorých klinický stav si vyžaduje sústavnú medicínsku starostlivosť, sledovanie, resp. opakované hospitalizácie (napr. chronické metabolické ochorenia, vrátane diabetu mellitus)
5. deťom a mladistvým (vo veku od 6 mesiacov do 18 rokov), ktorí sú na dlhodobej liečbe kyselinou acetylosalicylovou a v priebehu chrípky majú zvýšené riziko ťažkého ochorenia charakterizovaného nahromadením tuku v pečeňových bunkách a akútnym poškodením mozgu (Reyovho syndrómu)
6. ženám v druhom a treťom trimestri gravidity v čase chrípkovej sezóny
7. ľuďom, ktorí žijú, resp. sa starajú o rizikové osoby a chorých po transplantácii orgánov a postihnutých ochorením AIDS
Podľa zákona o liečebnom poriadku sú zdravotné poisťovne povinné uhradiť očkovaciu látku:
osobám starším ako 65 rokov,
dispenzarizovaným pacientom s chronickými ochoreniami dýchacích ciest, srdcovo-cievneho aparátu, metabolickými, obličkovými a imunitnými poruchami,
zdravotníckym pracovníkom,
príslušníkom jednotiek Armády SR povereným špeciálnymi úlohami (podľa Indikačného zoznamu MZ SR).
Zo štátneho rozpočtu je očkovanie hradené osobám umiestneným v liečebniach pre dlhodobo chorých, geriatrických centrách, ústavoch sociálnej starostlivosti. Ostatní si očkovanie hradia sami. Očkovaciu látku získate na lekársky predpis v lekárni.
Účinnosť vakcinácie
Očkovaním sa zabráni 70-90 % ochorení zdravých ľudí do 65 rokov, starším osobám môže vakcína zmierniť priebeh choroby a zabrániť sekundárnym ochoreniam a tým znížiť riziko hospitalizácie a úmrtia.
Vedľajšie účinky
Citlivejším jedincom môže vakcinácia spôsobiť reakciu lokálneho charakteru, najčastejšie ide o prechodné začervenie, opuch a bolestivosť v mieste aplikácie očkovacej látky.
Zaujímavosti
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie sezónne epidémie každoročne postihujú 10-20 % celkovej populácie, 3 až 5 miliónov osôb má vážne zdravotné komplikácie a 250 až 500 tisíc zomiera. Na chrípkové ochorenie skomplikované zápalom pľúc zomiera až vyše 90 % osôb vo veku 65 rokov a viac.
Vírus chrípky bol izolovaný v roku 1933, neskôr sa určili typy vírusu A, B, C a ďalšie varianty. V porovnaní s inými pôvodcami infekčných chorôb je vírus chrípky (hlavne A) veľmi premenlivý a práve zmeny vlastností vírusu sú príčinou opakovaných a ničivých epidémií.
Pandémie sa vyskytujú 3 až 4-krát za storočie.
Najznámejšia je španielska chrípka, ktorá v rokoch 1918-1919 zabila vyše 20 miliónov ľudí.
Pandémia chrípky v 18. storočí zachvátila celú Európu a dala vznik francúzskemu výrazu „la grippe“ odvodenému od triasť sa, mať kŕče.
(red.)