Hojenie rán je jedným z najzložitejších procesov, ktoré musí ľudské telo zvládnuť. Zvyčajne túto schopnosť považujeme za samozrejmosť dovtedy, kým sa neobjaví cukrovka, obezita alebo jednoducho staroba. Tieto stavy môžu výrazne narušiť proces hojenia a veľmi nám skomplikovať život. Bohužiaľ, súčasné možnosti liečby rán sú nedostatočné. Najmä diabetici musia riešiť ťažko sa hojace vredy diabetickej nohy. Mnohí sa dokonca obávajú straty končatiny v dôsledku komplikácií.
Nádej má meno: TrAPs
Vedci však prišli s unikátnym nápadom na liečbu – neviditeľnou hojivou náplasťou využívajúcou nanotechnológie DNA. Tá pôsobí priamo na ranu počas celého procesu hojenia, čím zabezpečuje hojenie veľmi cieleným a dynamickým spôsobom. „Ide o zásadne odlišný prístup k hojeniu, ktorý uznáva, že proces hojenia rany má svoju vlastnú priestorovú a časovú dynamiku, ktorá je nevyhnutná pre úspešné hojenie, a zároveň závisí od pochopenia toho, aké sú kľúčové prekážky hojenia v každom bode počas procesu nápravy,“ povedal šéf vedeckého tímu Dr. Ben Almquist z Imperial College v Londýne. Neviditeľná hojivá náplasť, ktorú jeho tím vyvíja, dostala názov TrAPs (Traction Activated Payloads).
Ako náplasti TrAPs fungujú?
Jednoducho povedané, bunky v okolí rany „chytia“ náplasť a po jej aplikácii ju rozbalia – podobne ako balíček. Ten obsahuje presne tie liečivé látky, ktoré okolité bunky potrebujú na hojenie. Inými slovami, technológia TrAPs aktívne komunikuje s ranou a dodáva telu to, čo potrebuje. Tento spôsob inteligentného dynamického hojenia je ideálny pre každú fázu procesu hojenia, výrazne zvyšuje šancu na zotavenie organizmu a má ďalekosiahle využitie pre všetky typy rán. Výskumný tím v súčasnosti testuje túto technológiu na zvieratách aj na ľudskej koži od darcov.
Je blízko liečba budúcnosti?
Náplasti TrAP sa považujú za potenciálne revolučné v liečbe vážnych poranení a existuje veľká šanca, že sa premenia na technologicky vyspelú terapiu, ktorá bude zároveň nákladovo efektívna. Bežne sa pri TrAPs používajú terapeutické látky, ktoré sa vyrábajú synteticky. To však znamená ďalšie kroky, vyššie výrobné náklady a zároveň komplikácie z hľadiska prepravy a skladovania.
Preto sa Magdaléna Ho, ktorá je súčasťou tímu, snaží vo svojom projekte tento problém vyriešiť tým, že skúma, ako môžu TrAP získať terapeutické proteíny priamo z tela, konkrétne z krvi, zvýšiť ich účinok a nasmerovať ich do oblastí, ktoré potrebujú. Magdaléna dúfa, že po úspechu v tomto projekte povedie jej práca ku klinickým skúškam, ktoré by mohli zaviesť používanie TrAP do bežnej lekárskej praxe.
(red)
(www.diastyl.cz)