Zároveň má každý prístup k obrovskému množstvu informácií o tom, ako schudnúť. Napriek tomu, väčšina pre zlepšenie svojej váhy nepohne ani prstom. Nevedia alebo nechcú v sebe nájsť silu zabojovať?
Mnoho ľudí teoreticky vie, ako sa správne stravovať. Nevidia však dostatočný dôvod na to, aby sa podľa toho aj správali. „Väčšina pacientov so sebou nechce nič robiť. Nechávajú to na lieky a doktorov,“ popisuje svoju skúsenosť diabetologička MUDr. Mária Čížová. Podľa diétnej sestry Márie Štefákovej ľuďom najčastejšie chýba motivácia. No a bez nej to nejde. Ak človek nevidí cieľ, ťažko sa pustí do zmeny režimu. A prečo motivácia chýba? Na vine je niekoľko typických viet, ktorými pravdu sami pred sebou zakrývame. Posvieťme si na niektoré z nich:
Ak je obezita choroba, nech ju lieči lekár.
V povedomí ľudí panuje predstava, že lekár je tu na to, aby liečil a pacient má pasívne jeho liečbu prijímať. Podľa diabetologičky MUDr. Čížovej v sebe ľudia nemajú dostatočne vypestovanú zodpovednosť za vlastné zdravie. Dôkazom toho sú aj slová jej pacientky: „Dali ste mi zlé lieky, keď mám ten cukor taký vysoký!“. To, že pribrala päť kíl, zlým výsledkom glykémie nepripísala. Zdravie každého pacienta je však v prvom rade v jeho vlastných rukách. Podľa odborníčky sa na úspešnom liečení diabetu podieľajú lieky len 20 percentami. Ostatných 80 % je v strave a pohybe. „Keby si toto pacienti osvojili, nemuseli by byť takou chemickou továrňou na lieky, ako mnohí z nich sú. Ráno hrsť, večer hrsť,“ tvrdí diabetologička.
Poriadnu ženu má byť za čo chytiť.
Zo stránok ženských magazínov sa na nás usmievajú modelky, ktorým môžeme pokojne pohľadom zrátať rebrá. Samozrejme, takéto 40 kilové slečny z plagátov nemusíme považovať za ideál krásy a už vôbec nie zdravia. To však neznamená, že je v poriadku, ak sami vážime tri krát toľko. „Keď som mala 70, 80 či 90 kg, hovorila som si, že som len moletnejšia a väčšinové predstavy o kráse odmietam. Keď ale moja váha prekročila 100 kg, už to nebolo len o kráse, ale aj o zdraví,“ spomína Paula na momenty, keď sa v nej rozhodnutie zmeniť štýl stravovania ešte len rodilo. To, že má problém, si uvedomila až neskôr: „Ťahalo mi na tridsiatku a mala som 130 kg. Uvedomila som si, že ak s tým niečo neurobím, tak zomriem. Dovtedy som podceňovala to, aký má spôsob stravovania dopad na môj život a zdravie.“ Človek sa málokedy dokáže pozrieť sám na seba objektívne. Preto skôr, ako si poviete, že ako „bacuľke“ vám to sluší, vypočítajte si svoj index telesnej hmotnosti (BMI) alebo sa poraďte s lekárom, či je vaša hmotnosť v norme.
Nie je dôležité ako vyzerám, ale čo mám v hlave.
Paula hovorí, že človek je ako stolička s troma nohami. Jednou je jeho telesná schránka, druhou citový život a tretia reprezentuje jeho duchovný alebo intelektuálny rozmer. „Ak je jedna noha výrazne kratšia, stolička sa nakláňa a človek padá. Myslím, že u mňa kedysi prevažovala tá rozumová časť. V tých druhých dvoch som pokrivkávala. Dnes už viem, že nemôžem fungovať len na intelektuálnej rovine, ale musím sa venovať aj svojmu telu a emóciám.“ A čo vy? Stojí vaša stolička pevne na nohách?
Priberám, aj keď nič nejem.
To je veta, ktorú z úst ľudí s nadváhou počujeme často. Skutočnosť je však zväčša odlišná. Zo vzduchu sa jednoducho pribrať nedá. Ak ručička na váhe ukazuje nepriaznivé čísla, znamená to jedine to, že niekde vo vašej výžive a životnom štýle je chyba. Samozrejme, nie je ľahké si to priznať. „Dlho dom svoju nadváhu ignorovala. Niekde v hĺbke duše som sa možno trápila tým, že nie som schopná schudnúť, ale nevedela som si pripustiť, že mám problém,“ spomína Paula.
Načo chudnúť, keď sa cítim dobre?
Na takýto postoj už doplatilo veľa diabetikov. „S cukrovkou je to ako s kvapkou vody, čo dlho kvapká na kameň. Nakoniec do neho vyhĺbi dieru. Podobne aj vysoký cukor poškodzuje cievy postupne, nenápadne a bez bolesti,“ konštatuje MUDr. Čížová. Preto niektorí pacienti nevenujú zvýšeným glykémiám dostatočnú pozornosť a prekvapia ich až nepríjemné komplikácie. Dovtedy na redukciu hmotnosti ani nepomyslia.
Svoju hmotnosť zmeniť nedokážem.
Schudnúť naozaj nie je maličkosť, no nie je to ani nemožné. Treba si len veriť. Ani Paula spočiatku neverila, že sa jej to podarí. „Pred dvoma rokmi by som povedala, že schudnúť 30 kg považujem za nemožné. Dnes mi to pripadá ľahké. Svoje stravovanie som menila postupne, jednotlivými krokmi. Čo som musela zmeniť ako prvé, bol môj postoj“.
Preč s výhovorkami!
Našli ste sa v niektorej zo spomenutých výhovoriek? Čo tak hodiť ich za hlavu a skúsiť spraviť niečo pre svoje zdravie? Podľa diabetologičky je zhodenie zopár kilogramov pre obéznych diabetikov to najlepšie, čo môžu pre svoje zdravie urobiť. „Keď pacient schudne, cíti sa oveľa lepšie. Ustúpi únava, bolesti kĺbov, ľahšie sa mu dýcha a prejde na nižšie dávky inzulínu alebo tabletiek. Máme aj také prípady, keď diabetik na tabletkách prejde vďaka schudnutiu iba na diétu,“ hovorí odborníčka.
Chudnúť s diabetom
Ak chce diabetik schudnúť, jeho lekár a sestra mu nebudú len držať palce, ale radi aj pomôžu. Cukrovkári na inzulíne či tabletách, môžu svoje dávky pri chudnutí znižovať. Diabetologička radí, že najlepšie je zmeny konzultovať so svojim lekárom. Pokiaľ ste cukrovkárom na diéte, nič vám a vášmu chudnutiu nestojí v ceste. Či beriete tablety, picháte si inzulín alebo máte diétu, dôležité je nezanedbávať samokontrolu.
Neostať sám
„Viac hláv, viac rozumu,“ hovorí sa. Pri redukcii hmotnosti to platí dvojnásobne. Aj podľa diétnej sestry M. Štefákovej sa viac darí pacientom, ktorí sa chudnutiu venujú s celou rodinou alebo v skupine. Jednotliví členovia sa totiž dokážu vzájomne motivovať. Keď má niektorí z nich slabšie chvíľky, ostatní ho podržia. Jej pacientka nám tieto slová potvrdila z vlastnej skúsenosti: „Bola som dvakrát na vlastnú žiadosť hospitalizovaná v NEDú v Ľubochni. O tom, že mojim zámerom je schudnúť, vedela iba pani Štefáková, diétna sestra. Mala som zvlášť upravený diétny režim a spolu s niekoľkými spolupacientmi sme podnikali väčšie pohybové aktivity. Vtedy sa mi podarilo viac schudnúť. Ale keď sa pokúšam o to isté doma, nedarí sa mi,“ priznáva pani Macejová.
Abstinovať od jedla?
Čo teda robiť, ak ste na svoju zmenu stravovania sami? Jednou z alternatív je navštíviť svojpomocnú skupinu anonymných „prejedačov“ (Overeaters Anonymous, OA) a skúsiť zabojovať s kilami spoločne s ľuďmi, ktorí majú podobný problém. Táto skupina vznikla podľa vzoru programu Anonymných alkoholikov, ktorý sa zrodil v prvej polovici 20. storočia v Amerike. To, že je svojpomocná, znamená, že ju nevedie odborník s receptom na všetko. Je to spoločenstvo ľudí, ktorých spája podobný problém: prejedanie. Navštevujú ju ľudia trpiaci mentálnou anorexiou, bulímiou a všetci tí, ktorí síce nemajú „diagnostické nálepky“, ale majú problém s nejakým druhom prejedania. Zdá sa vám prirovnanie k alkoholikom pritiahnuté za vlasy? Je, naopak, veľmi výstižné. Ak chce totiž človek skoncovať so svojim prejedaním, musí od neho začať abstinovať. Aj prejedanie je totiž zlozvyk, z ktorého sa môže stať závislosť. Potom je jediným východiskom abstinencia.
Raz a navždy
Zhodiť zopár kíl pomocou drastickej diéty je jedna vec. Ak však chcete svoj problém riešiť dlhodobo, je potrebné zmeniť životný štýl. „Klasická diéta je postavená na zlyhaní. Má vždy obmedzenie na nejakú dobu. Raz skončí a človek sa vráti k starému spôsobu stravovania. Ale starý spôsob stravovania je presne to, čo ma k diéte doviedlo“ objasňuje Paula, ktorá so svojou váhou vďaka skupine OA doslova zatočila. „Potrebovala som to ukončiť raz a navždy a nie len dočasne zhodiť zopár kilogramov.“ Na to je ale potrebné zmeniť svoj prístup nielen k jedlu, ale aj k životu.
Revízia jedálnička
V prvom kroku si treba zmapovať, ako vyzeralo vaše stravovanie skôr, než ste sa rozhodli pre zmenu. Spísať si niečo ako svoju stravovaciu históriu. Pauliným najväčším problémom bolo večerné a nočné prejedanie: „Ráno som väčšinou nejedla nič a cez obed som sa najedla len málokedy. Prišla som domov okolo štvrtej a dala som si veľkú porciu nejakého vareného jedla. Považovala som to za svoje raňajky. Za hodinu som si dala rovnako veľkú porciu, a povedala som si, že je namiesto obeda, ktorý som vynechala. Potom som si dala ešte jednu, akože olovrant, no a neskôr som pokračovala štvrtou, piatou. Skončilo to tak, že do pol noci som zjedla 5-6 porcií. Už to nebolo namiesto jedál, ktoré som vynechala. Bolo to navyše.“
Nájsť si sponzora
Cieľom zmapovania si svojich stravovacích návykov nie je biť sa do pŕs a utápať vo výčitkách. Pomôže to človeku uvedomiť si, v čom spočívajú jeho najväčšie slabiny. Vďaka tomu ich bude môcť neskôr prekonávať. „Postupne som prichádzala na to, čo všetko ma vedie k tomu, že mám chuť sa prejedať,“ vysvetľuje Paula. Každý účastník si v skupine nájde niekoho, komu svoju históriu predkladá. Je to človek s podobným problémom, ktorý v ňom vzbudzuje dôveru. Tento takzvaný sponzor potom účastníka programom sprevádza. „Keby som to robila len sama pre seba, tak by to nemalo zmysel. Človek to musí povedať aj niekomu inému,“ tvrdí Paula.
Akčný plán
Na základe poučenia zo svojej vlastnej histórie si každý postaví svoj vlastný stravovací plán, ktorý mu pomôže vyhnúť sa chybám, akých sa dopúšťal v minulosti. Je to obraz nového stravovania. Paula si napríklad určila hodinu, po ktorej už neje. Vypustila niektoré potraviny, ktoré ju viedli k prejedaniu a rozhodla sa určiť si množstvá jednotlivých pokrmov, ktoré neprekračuje. V žiadnom prípade to však nie je návod pre všetkých. Každý totiž potrebuje svoj vlastný stravovací plán. Ten je najlepšie skonzultovať s nejakým odborníkom. V diabetologickej ambulancii, ktorú navštevujete, vám určite radi poradia.
Dôležitý je dnešok
Stravovací plán sa stane symbolom abstinencie. Tak, ako alkoholik abstinuje od alkoholických nápojov, „prejedač“ sa vzdá jedál a spôsobov jedenia, ktoré sú mimo jeho plánu. Liečený alkoholik si nemôže hovoriť: „Fajn, teraz som už za vodou.“ Alkoholikom zostane navždy, hoci abstinujúcim. Podobne je to aj s kompulzívnym prejedaním. „Nemôžem povedať, že jedného dňa si vyložím nohy a budem jesť ako sa mi zachce. To asi ťažko. Keby som si dovolila niektoré zo svojich pravidiel opustiť s domnienkou, že to zvládnem aj bez nich, tak sa mi môže stať, že sa vrátim k starému spôsobu jedenia. Sústredím sa vždy na daný deň. Nezaoberám sa tým, čo bude zajtra. Dnes mám dosť roboty s tým, aby som nejedla nič iné ako to, čo mám vo svojom stravovacom pláne.“
Neporovnávať sa s inými
„Tento program ma naučil neporovnávať sa s tým, čím by som chcela byť, alebo s druhými, ale so sebou samou v minulosti. Potom môžem byť spokojná, čo všetko som už zvládla a to ma posúva ďalej“, hovorí Paula.
Dobré rady nad zlato
Nezabúdajte na pohyb!
Najlepšie svoje chudnutie urýchlite pohybom. Nie, neradíme vám, aby ste sa šli päť krát do týždňa zničiť do fitnescentra. To vôbec nie je nutné. Podľa diétnej sestry Márie Štefákovej to môže vašim snahám dokonca uškodiť. „Keď človek zacíti, že cvičenie mu nejde, ľahko stratí motiváciu,“ upozorňuje. Preto úplne postačia príjemné prechádzky, ktoré pomôžu telu a prečistia aj myseľ.
Nevážte sa každý deň!
Nesledujte úzkostlivo každý nepatrný pohyb ručičky vašej váhy. Podľa odborníčky môže váha počas chudnutia kolísať. To, že niekedy o 1-2 kg stúpne ešte neznamená, že ste na zlej ceste. Najlepšie bude, keď sa to ani nedozviete. Odmenou nemajú byť čísla, ale viac energie a väčšia výkonnosť. Tie sa dostavia už so stratou prvých nadbytočných kíl.
Noste vypasované oblečenie!
Áno, čítate dobre. M. Štefáková radí zameniť elastické oblečenie, ktoré často obézni ľudia nosia, za vypasované látkové nohavice. Na nich totiž najlepšie uvidíte, že vaša postava nadobúda ladnejšie tvary. Čo sa nemusí hneď ukázať na váhe, je okamžite viditeľné v oblasti brucha. Nič vás nepoteší viac ako nohavice, ktoré sú vám odrazu voľné.
Chudnite pomaly!
Zdravý úbytok váhy je 1-3 kg za mesiac. Zbytočne sa budete pokúšať o zázraky. Kíl, ktoré vám ubudnú prirýchlo, sa strasiete len dočasne. Jo-jo efekt vám ich vráti aj s úrokmi. Ak sa namiesto šialených diét pokúsite prejsť na racionálne stravovanie, nič podobné vám nehrozí.
Viete, že...
Viac ako polovica svetovej populácie trpí nadváhou alebo obezitou? Na Slovensku je to 1,5 milióna ľudí.
Minimálne 40 % z nich sa pokúša schudnúť.
Zníženie hmotnosti o 1 kg predlžuje život o 3 mesiace.
Obezita je zodpovedná až za 7 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť v EÚ.
Ak sa nezastaví epidémia obezity, v roku 2010 bude každé 10. dieťa a každý 5. dospelý obézny.
(tab)