Nedávno ma zaujal článok s názvom „Why One-Size-Fits-All Doesn’t Work in Diabetes“1) uverejnený na webovej stránke servera Diabetes daily. Po prečítaní tohto článku som sa rozhodol nadviazať na ústrednú myšlienku, ktorá hovorí, že metóda „jednej veľkosti pre všetkých“ sa pri liečbe diabetu uplatňovať nedá a platí to ako pre liečbu diabetu, tak aj pre edukáciu diabetických pacientov.
Pri zmene terapie
Situáciu s úhradou edukácií diabetických pacientov zhodnotila MUDr. Tatiana Kupcová takto: „Opakovane sme sa snažili v poisťovniach a na ministerstve vybaviť, aby táto naša činnosť bola nejakým spôsobom ohodnotená. Len raz za život pacienta máme totiž možnosť niečo mu povedať, čo je poisťovňa ochotná nám uhradiť, a potom je to na dobrej vôli lekára“. (Zdravotnícke noviny zo 14. 11.2013 – pozn. autora).
MUDr. Alexander Palúch zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne reagoval na tento príspevok nasledovne: „Máme zoznam zdravotných výkonov, ktorý hovorí o tom, že edukácia pacienta v ambulanciách sa poskytuje pri zásadnej zmene terapie. Za takú považujeme akúkoľvek zmenu z ničoho na perorálne užívanie alebo z perorálneho na subkutánne, či prechod na inzulínovú pumpu.“ K tomu potom ešte dodal, že pacientom poisťovňa hradí najmodernejšiu liečbu a riešiť edukáciu pacienta z hľadiska poisťovne je problematické.
Vysoká úroveň
Diabetológ však, žiaľ, nie je v blízkosti svojho pacienta 24 hodín denne a preto je pre liečbu diabetu každého diabetika veľmi dôležité, aby diabetik pomocou edukácie dosiahol dostatočne vysokú úroveň teoretických a praktických vedomostí o selfmonitoringu a manažmente diabetu.
Medzery v edukácii
Na nedostatky edukácie diabetických pacientov poukazujú aj viaceré študijné práce. Napríklad štúdia Vplyv edukácie prostredníctvom profesionálov na vedomostnú úroveň diabetikov 2. typu, Ľudmila Majerníková, Ošetřovatelství a porodní asistence, roč. 2, č. 1/2011, ISSN 1804-27403), z ktorej citujem: „Testovaciu vzorku tejto štúdie tvorilo spolu 289 diabetikov, z čoho 160 bolo podľa testovacej metodiky zaradených do skupiny EP (edukovaný pacient) a 129 do skupiny NP (needukovaný pacient). Zo štúdie vyplynulo, že na edukácii diabetických pacientov treba intenzívnejšie pracovať, pretože aj pacienti zo skupiny EP dosiahli najhoršie skóre 33 – 34 % úspešnosť v otázke týkajúcej sa príznakov hyperglykémie, účinku stredne dlhodobo pôsobiaceho inzulínu a v definovaní výmennej (sacharidovej, chlebovej) jednotky.“
Nepripravení na diagnózu
Určite mi dáte za pravdu, že prvá edukácia pri diagnostikovaní diabetu v žiadnom prípade nemôže stačiť na vybudovanie praktických a teoretických znalostí novo-diagnostikovaného diabetika, respektíve rodiča dieťaťa, ktorému práve zistili diabetes, na takej úrovni, aby dokázali zvládnuť väčšinu aspektov, ktoré toto ochorenie prináša. Jednak preto, lebo po diagnostikovaní, zatiaľ ešte nevyliečiteľného a doživotného ochorenia, sa človeku v hlave preháňajú rôzne myšlienky a kopec otázok.
Plný otázok
Z toho, čo bolo novo diagnostikovanému diabetikovi na prvej edukácii prezentované pri záchyte diabetu, sa na neho nalepí len to najnutnejšie minimum, bezprostredne potrebné pre život s ochorením. Množstvo otázok vzniknutých aj počas prvej edukácie, ale predovšetkým po prechode na domácu liečbu, však ostáva pre tohto dia-nováčika nezodpovedaných. Po diagnostikovaní diabetu má kontrolu u diabetológa o mesiac, dva, prípadne aj za dlhšiu dobu a na svoje otázky potrebuje nájsť nejakú odpoveď.
Na nete je všetko
A pretože si k nejakému problému, s ktorým sa stretne vo svojom začínajúcom živote s diabetom, nemôže zvolať lekárske konzílium, ako sa zvoláva v nemocnici ku komplikovaným prípadom, začne hľadať na webových stránkach a v internetových diskusných skupinách venovaných diabetu.
Na jednej strane to nie je zlé, ale na druhej strane, ako sa hovorí „na internete je všetko“, sú na ňom stránky, ktoré sa venujú problematike diabetu seriózne a potom také, ktoré priamo či nepriamo nabádajú čitateľov s diabetom, aby prešli na zmenu doterajších stravovacích návykov, čo pri diabete nemusí byť na škodu. Čo je však nebezpečné, je to, že ich nabádajú k tomu, aby diabetik prestal používať doteraz používané antidiabetiká a hlavne viac, či menej rafinovaným spôsobom podnecujú predovšetkým na nepoužívanie inzulínu.
Prakticky nemožné
Niektoré stránky odporúčajú tiež aj používanie rôznych doplnkov stravy, pričom sa dušujú, že „zaručene“ zabezpečia vyliečenie cukrovky. Potravinové doplnky môžu pomôcť napríklad pri diabete 2. typu, lenže mnohokrát je ich cena taká vysoká, že praktický prejav konkrétneho doplnku stravy je nemožné v praxi dosiahnuť, pokiaľ diabetik nechce prísť o svoje celoživotné úspory. Pritom rovnaký efekt by dosiahol racionálnou stravou s dostatkom pohybu. Takto sľubujúce stránky tiež často nabádajú vysadenie inzulínovej liečby.
Nerozlišujú typy diabetu
Vyššie opísané typy stránok, píšu o diabete a nerozlišujú medzi jeho jednotlivými typmi. To, čo môže pomôcť pri diabete 2. typu, nemusí byť vôbec účinné pri iných typoch diabetu. A čo sa týka vyliečenia diabetu, skutočnosť, že diabetik s diabetom 2. typu používajúci inzulínovú liečbu po systémových opatreniach môže prejsť na liečbu tabletkami, resp. iba na liečbu diétou, neznamená ešte jeho vyliečenie. Ide o dosiahnutie dobrej kompenzácie, alebo ak by sme hovorili o vyliečení, tak iba o podmienečnom vyliečení.
Hrozí nebezpečenstvo
Internetové stránky ktoré nabádajú na vysadenie inzulínovej liečby s tvrdením, že „cukrovku“ je možné liečiť prirodzenou cestou a nie „umelým“ inzulínom, predstavujú potencionálne nebezpečenstvo pre novo diagnostikovaných diabetikov a tiež aj pre malé deti, ktorým bol práve diagnostikovaný diabetes.
Stratení v diabete
Rodičia takýchto malých diabetikov sa pochopiteľne zo začiatku ochorenia nemôžu zmieriť s tým, že ich dieťa si bude musieť do konca života pichať inzulín a tak mnohí začnú hľadať všelijaké možnosti, ako zbaviť svoje dieťa inzulínových injekcií. A to napriek tomu, že absolvovali počiatočnú edukáciu o diabete. A že takáto snaha môže mať až tragické následky, svedčí aj prípad z mája minulého roku, keď došlo k zbytočnému úmrtiu 6-ročného chlapca s diabetom 1. typu v Čechách, ktorému rodičia na radu liečiteľov prestali podávať inzulín.
Je to normálne
Po tom, ako lekár vysloví diagnózu, akou človek trpí, prepadnú ho rôzne myšlienky a kopec nezodpovedaných otázok.
Prostriedkom k prevencii
A aj z tohto dôvodu nemôžem súhlasiť s názorom, že úhrada edukácie je pre poisťovne problematická. Periodická edukácia diabetických pacientov je podľa môjho názoru v spojení s vyšším limitom pre zdravotnícke pomôcky na domáci selfmonitoring, pomôcky pre kontinuálne podávanie inzulínu a kontinuálny monitoring glykémií, efektívnym prostriedkom prevencie vzniku chronických komplikácií diabetu. A o prevencii by sa nemalo iba hovoriť v novembri tesne pred svetovým dňom diabetu, ale prevenciu je potrebné realizovať denne počas celého roku.
Ivan Studenič