StoryEditor

Toto sa deje vo vašom tele, keď prežívate šťastie

02.12.2015, 23:07
Autor:
(dia)(dia)
Takmer každý sa teší na Vianoce. Prečo? Sú zárukou množstva príjemných pocitov.

Od rozbaľovania darčekov, cez dobré jedlo až po radosť z blízkosti ľudí, ktorých máme radi. Čo sa deje v našom tele, keď všetky tieto slasti prežívame? A aká je príčina toho, že niektorí ľudia stratia schopnosť radovať sa zo života?

 

Čo je to vlastne šťastie? Nie, nebudeme vás trápiť filozofickými úvahami na túto nekonečnú tému. Skôr sa pozrieme na to, čo je v našom organizme za príjemné pocity šťastia zodpovedné. Ak tušíte, že zdroj potešenia je predovšetkým v našom mozgu, nemýlite sa.

 

Šťastie je otázkou prežitia

„Za príjemné pocity je zodpovedný predovšetkým limbický systém, ktorý patrí k evolučne najstarším častiam ľudského mozgu,“ vysvetľuje MUDr. Nadežda Bystrická z Národného onkologického ústavu v Bratislave. A kde sa tento pôvodca nášho potešenia vzal? Aká je jeho funkcia? Odpoveď je veľmi prozaická. Príjemné pocity nám spôsobuje to, čo je dôležité pre prežitie. Vďaka nim sme motivovaní jesť, piť či starať sa o svoje potomstvo. Aby sme sa cítili šťastne, musí sa dať do pohybu celá skupina mozgových centier, ktorý fyziológovia a psychiatri súhrnne nazývajú dráhou odmeňovania. „Dráha odmeňovania sa aktivuje pri činnostiach, ktoré sú dôležité pre zachovanie rodu, ako napríklad príjem potravy, tekutín, ale aj pri uspokojovaní sexuálnych či rodičovských pudov,“ ozrejmuje lekárka.

 

Čo nás teší

Pre zvieratá je hlavným zdrojom slasti napĺňanie základných fyzických potrieb. Človeka však tešia aj veci, ktoré primárne neslúžia len jeho prežitiu. Hoci sa vás vaše dieťa snaží presvedčiť o opaku, pokojne by prežilo aj bez nového MP3 prehrávača či mobilného telefónu. Keď si však ich najnovší model nájde pod stromčekom, ani najzarytejší „puberťák“ neskryje pocity radosti a nadšenia. „Človeku sa spektrum vecí, ktoré spôsobuje radosť, rozšírilo. Jedným z možných vysvetlení môže byť aj to, že človek na prežitie potrebuje rozvíjať aj svoju inteligenciu, napríklad hrou alebo čítaním. Človek v porovnaní so zvieratami nie je dostatočne silný ani rýchly, nemá pazúry ani ostré tesáky, ale všetky tieto nedostatky si nahradzuje svojou dôvtipnosťou, ktorá mu umožňuje prežiť,“ konštatuje MUDr. Bystrická. Možno preto nás príjemne naladí nielen dobrá večera, ale aj kvalitná hudba alebo obľúbený seriál.

 

Umelá radosť

To, že dobré jedlo navodzuje príjemný pocit uspokojenia, vie asi každý. Menej známa je už skutočnosť, že rovnaké pocity sa dajú privodiť aj umelo, pomocou prístrojov. „Dráhu odmeňovania je možné aktivovať aj zavedením elektród do mozgu. Pri zapojení príslušnej elektródy pociťujú pokusné zvieratá príjemné pocity,“ opisuje MUDr. Bystrická. Zvieratá, ktoré boli vystavené takémuto nevšednému pokusu mali k dispozícii tlačidlo, ktoré elektródu spúšťalo. Zvieratá ho stláčali až do úplného vyčerpania a neváhali k nemu prejsť ani po podlahe nabitej silným elektrickým prúdom. Motivácia prežiť slasť bola pre ne silnejšia.

 

Prečo berú drogy

Predstava, že namiesto rozdávania darčekov si pri vianočnom stromčeku navodzujeme pocity radosti stláčaním tlačidla, je pritiahnutá za vlasy. Hoci by to bolo možné, je to skôr scéna do sci-fi komédie. Ľudia však už od nepamäti poznajú mechanizmy, ako spúšťať náhradné pocity šťastia. Sprostredkovať ich dokážu aj mnohé návykové látky. „Pri aktivácii systému odmeňovania sa uvoľňujú mediátory, ktoré prenášajú impulz z jedného neurónu na druhý. Medzi tieto neurotransmitory patrí napríklad serotonín a dopamín. Mnohé drogy, napríklad kokaín, pôsobia cez tieto systémy a to tým, že zvyšujú množstvo dopamínu v neurosynapsách,“ tvrdí lekárka. Vďaka drogám sa teda narkoman cíti zdanlivo šťastnejší. Je však viac než jasné, že jeho pocit šťastia je veľmi prchavý. Jeho organizmus si na prísun drogy zvykne a on bude potrebovať čoraz viac návykovej látky, aby pocítil rovnakú slasť ako na začiatku. Bežné radosti života ho už, naopak, potešiť nedokážu.

 

Mám „depku“

Keď niekto povie „mám depku“, nemusí to byť len opotrebovaná fráza. Existujú ľudia, a nie je ich málo, ktorí stratili schopnosť tešiť sa zo života. Príčinou nie je len ranená duša, ale často aj poruchy rovnováhy mediátorov. „Ak má človek narušenú tzv. serotonínovú neurotransmisiu, stráca schopnosť mať radosť. Táto porucha sa môže prejaviť rôznymi ochoreniami, napríklad alkoholizmom, depresiou alebo bulímiou,“ ozrejmuje lekárka. Ak psychiater usúdi, že na vine je porucha serotonínovej neurotransmisie, predpíše pacientovi tzv. antidepresíva, ktoré hladiny serotonínu upravia a pomôžu tak človeku nájsť opäť radosť zo života. Život bez príjemných pocitov je totiž veľmi smutný a ťažký.

 

Fakty o živote bez radosti

podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie trpí v súčasnosti vo svete depresiou 121 miliónov ľudí na Slovensku narástol za posledné desaťročie počet pacientov liečených na depresiu na dvojnásobok s depresiou sa vo svojom živote stretlo 30 – 50 percent populácie terapeutický účinok prvého antidepresíva objavil psychiater Roland Kuhne.

 

(tot)

01 - Modified: 2007-11-25 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Baťa: Podnikajte poctivo
01 - Modified: 2015-12-20 22:03:02 - Feat.: - Title: Urobte v tradičnom vianočnom menu zopár úprav 02 - Modified: 2015-12-03 22:34:01 - Feat.: - Title: Ako na zapichnutú kosť v hrdle, popálené prsty či rozrušenú myseľ 03 - Modified: 2014-12-18 22:45:01 - Feat.: - Title: Vytvorte si harmonické Vianoce 04 - Modified: 2014-12-11 22:07:01 - Feat.: - Title: Vianoce - sviatky pokoja či stresu? 05 - Modified: 2014-05-31 19:16:48 - Feat.: - Title: Štedrá večera trochu inak
menuLevel = 2, menuRoute = dia/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = dia, homepage = false
21. november 2024 23:57