O čom je reč? Predsa o civilizačných ochoreniach a o celkom obyčajnom starnutí.
Starnutie nie je choroba, ale rovnako ako pri starnutí pokožky, alebo pri zanášaní ciev, zohráva úlohu pôsobenie voľných radikálov, ktoré oxidačný stres vyvolávajú. O oxidačnom strese a o všetkom, čo s ním súvisí, sa stále častejšie diskutuje nielen
v odborných kruhoch. Je len prirodzené, že si čoraz častejšie kladieme otázku, prečo mnohí z nás nedosiahnu maximálnu možnú dĺžku života a predčasne zomierajú na choroby, ktorým sa dá predísť.
Sme to, čo jeme
Za to, že zomierame predčasne alebo si vo vysokom veku nedokážeme udržať istú kvalitu života, si neraz môžeme sami. Spôsobom života, ktorý necháva priestor látkam, poškodzujúcim naše telá, orgány, bunky. Voľné radikály sú schopné v nadmernom množstve narušiť biochemické procesy práve vnútri bunky. Poškodenie, spôsobené voľnými radikálmi, je najvážnejšie na genetickej informácii „vpísanej“ v každej bunke, na DNA a môže sa odraziť na mutáciách i na odumretí buniek.
Keďže prirodzená obranyschopnosť organizmu nevydrží tento nápor, vzniká oxidačný stres. Ten ako dôsledok nadmernej tvorby voľných radikálov, predovšetkým reaktívnych foriem kyslíka a dusíka a súčasne ich nedostatočné odstraňovanie nespôsobuje len už spomenuté predčasné starnutie pokožky.
Voľné radikály
Môžu aj za celé spektrum chronických, neinfekčných, takzvaných civilizačných ochorení, od cukrovky a iných metabolických porúch cez kôrnatenie tepien až po choroby očí, obličiek, pľúc, zažívacieho ústrojenstva a zápalových imunitných ochorení. Dokonca sa podieľajú aj na vzniku a priebehu poškodení centrálneho nervového systému, Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, aterosklerózy mozgu.
Čo teda urobiť, ak chceme vyzerať lepšie, mať krajšiu pleť a viac vlasov aj vo vyššom veku, a najmä cítiť sa zdravšie? Jedným zo spôsobov, ako sa predčasnému starnutiu nielen na bunkovej úrovni vyhnúť, ale aj predísť mnohým zo spomenutých civilizačných ochorení, je správna výživa s dostatočným príjmom potravín s účinným antioxidačným pôsobením. Ide najmä o prirodzené látky prítomné v potravinách rastlinného pôvodu.
Prírodná chémia organizmu
Antioxidanty môžu bezpečne vstupovať do interakcie s voľnými radikálmi a ukončiť reťazovú reakciu skôr, než dôjde k poškodeniu životne dôležitých molekúl. Jedna molekula antioxidantu reaguje iba s jedným voľným radikálom, je teda zrejmé, že jeho zdroje treba stále dopĺňať.
Pred negatívnym vplyvom voľných radikálov nás chráni zložitý biologický systém enzýmov, ďalej krvných bielkovín a celý rad ďalších enzýmov, akýchsi „opravárov” poškodenej DNA. Prirodzená antioxidačná kapacita našich vlastných ochranných enzýmov je daná geneticky, ale môžeme ju zvýšiť prijímaním antioxidantov z takzvanej „druhej“ skupiny, najmä z tepelne neupravenej rastlinnej stravy.
Medzi odporúčané antioxidanty s najväčšou antioxidačnou kapacitou patria vitamín E, vitamín C, beta-karotén a selén. K plejáde účinných ochrancov však zaraďujeme aj množstvo rastlinných látok, ktoré nachádzame vo všetkých častiach rastlín. Môžeme ich označiť názvom fytochemikálie, teda rastlinné chemikálie.
Rizikové faktory životného štýlu:
- nesprávna výživa
- nedostatok pohybu
- závislosti (fajčenie, alkohol, drogy)
- vysoký krvný tlak
- zvýšená hladina celkového
- LDL-cholesterolu a znížená hladina „dobrého“ HDL-cholesterolu
- obezita
- diabetes mellitus
- metabolický syndróm
- zlá sociálno-ekonomická situácia
- negatívne faktory životného a pracovného prostredia
Aké antioxidanty poznáme?
Keďže antioxidanty tvoria rôznorodú skupinu látok, je problematické nájsť vhodné kritérium na ich delenie. Zjednodušene ich delíme na dve skupiny: budeme hovoriť o prirodzených a o syntetických antioxidantoch.
Medzi prirodzené zaraďujeme látky, ktoré dokáže produkovať samotný ľudský organizmus alebo ich prijímame v potrave a zapájajú sa do metabolizmu. Najznámejšími sú vitamíny. Prirodzené antioxidanty sú rozpustné vo vode alebo v tuku. Prvé z nich sa produkujú v rámci bunky a sem patria už spomenuté telu vlastné enzýmy a tiež látky neenzýmového charakteru.
Mimo bunky sa tvoria vysokomolekulárne a tiež nízkomolekulárne antioxidanty ako kyselina askorbová, kyselina močová a bilirubín. Patria sem aj dobre známe polyfenoly, ktoré nachádzame vo víne (transresveratrol) a polyfenolové bioflavonoidy (cyanidín, kvercetín, rutín a iné). Antioxidačný účinok rôznej intenzity majú aj niektoré lieky. V tomto prípade možno hovoriť o syntetických antioxidantoch. Príkladom sú statíny, ktoré sa používajú na redukciu vysokej hladiny cholesterolu v krvi.
Bez kyslíka niet života, ale môže sa v našom tele správať aj toxicky – ako jed. Oxidačné procesy, na ktorých sa kyslík zúčastňuje, tvoria neoddeliteľnú súčasť fungovania našich telesných schránok a prebiehajú takmer nepretržite.
Strava ako prevencia
Už začiatkom 90. rokov minulého storočia potvrdili laboratórne i klinické štúdie, že ľudia, ktorí konzumujú dostatok ovocia a zeleniny, celozrnných produktov súčasne jedia stravu s nízkym obsahom tukov a cukrov, prirodzene znižujú riziko chronických ochorení, ako sú diabetes, obezita, choroby srdca a ciev a tiež niektorých foriem rakoviny. (jd)