Každý, koho vzorka sa ocitne na histologickom pracovisku, čaká na nález so srdcom bijúcim ako zvon. Ľudia s obavou očakávajú verdikt, ktorý možno zmení celý ich doterajší život.
Histológia je náuka o tkanivách. Tým tkanivom sú naše orgány – žalúdok, pečeň, mozog. Na histologické vyšetrenie teda putuje všetko, čo nám v ambulanciách alebo nemocniciach odoberú – slepé črevo, žlčník, maternica, kúsok sliznice žalúdka, výrastok na koži. V laboratóriu sa potom začína celý proces spracovania, ktorý trvá niekoľko dní až týždňov.
Konzervovanie, zalievanie, rezanie
Histologická diagnóza nie je na počkanie. Odobraté tkanivo sa musí konzervovať – fixovať, lebo v čerstvom stave by za krátky čas podľahlo autolýze – „pokazilo“ by sa. Tento proces trvá najmenej 24 hodín, niekedy aj viac. Potom sa ponára do rôznych chemických roztokov a nakoniec sa zalieva do parafínu. Takto zaliate tkanivo sa potom reže na veľmi tenké rezy – hrubé 5 tisícin milimetra. Rezy sa lepia na sklo a farbia sa rôznymi farbivami, aby sa znázornili jednotlivé bunky a všetky súčasti tkaniva.
Pod mikroskopom
Takýto histologický preparát potom lekár diagnostikuje – pozerá pod mikroskopom a vyhodnocuje. Niekedy je potrebné z jedného orgánu „vyrobiť“ aj niekoľko desiatok preparátov, aby výsledok bol presný. Lekár musí každý preparát starostlivo pozrieť a vyhodnotiť. Histologická diagnóza sa neudáva v číslach. Nie je na to doteraz vyrobený automat, ktorý by v priebehu niekoľkých minút „vyrobil“ diagnózu. Lekár do histologického nálezu píše, čo v mikroskope vidí. Môžu to byť zápalové zmeny tkaniva, nezhubný nádor, zhubný nádor a iné diagnózy.
Ďalšie metódy
Pri niektorých zhubných nádoroch nestačí štandardné spracovanie a tkanivo sa musí vyšetriť metódami na báze imunochémie, pri ktorých sa používa aplikácia rôznych druhov protilátok. Podľa pozitivity alebo negativity reakcie sa histologický nález upresňuje. Ak sa spracovávajú kosti, musia sa najskôr odvápniť, aby sa s nimi mohlo pracovať.
Expresne pre operatérov
Osobitnou skupinou sú expresné vyšetrenia počas operácie, keď je histologický výsledok hotový do 20 minút. Pacient leží na operačnom stole v narkóze a podľa výsledku histologického vyšetrenia chirurg pokračuje v operácii. Tieto tzv. peroperačné biopsie sa vykonávajú najčastejšie pri operáciách štítnej žľazy, prsníka, ale aj ďalších orgánov. Vtedy sa tkanivo prinesené z operačných sál zmrazuje na mínus 20 stupňov Celzia a reže na tenučké rezy v prístroji zvanom kryotóm. Následne sa farbí a lekár preparát diagnostikuje.
Počas operácie je histologický výsledok hotový už do 20 minút.
Cytológia
Súčasťou takmer každého histologického laboratória je úsek cytológie. Na tomto úseku sa nevyšetruje tkanivo, ale rôzne telové tekutiny a stery. Telovou tekutinou môže byť mozgomiechový mok, moč, tekutina z brušnej dutiny, tekutina z hrudnej dutiny, „voda z kolena“ a ďalšie. Najčastejšími a zároveň najpočetnejšími sú stery z krčka maternice odobraté v gynekologických ambulanciách. Sú to tie, ktorých výsledky poznáme pod názvom PAP I – V, v anglicky hovoriacich krajinách ako Pap smears. V súčasnosti sa už táto diagnostika nepoužíva. Používa sa klasifikácia podľa tzv. systému Bethesda.
Telové tekutiny musí laborant najskôr natrieť na sklo a až potom ich farbí štandardnými farbivami. Takýto cytologický preparát lekár pozerá pod mikroskopom a vyšetruje. Stery z krčka maternice najskôr pozerá pod mikroskopom skúsený laborant a až potom lekár. Cytologická diagnóza je takisto popisná, nie je číselná.
V minulosti bola súčasťou histológie aj pitevňa a nekroptické laboratórium, kde sa spracovávali vzorky z mŕtvych tiel. V súčasnosti sú pitevne a nekroptické laboratóriá len v niekoľkých veľkých nemocniciach na Slovensku a patria pod Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Laboranti a patológovia
Kto pracuje na pracoviskách histológie? Sú to laboranti, ktorí vyštudovali odbor zdravotnícky laborant na zdravotníckych školách. Dnes už existuje aj vysokoškolské štúdium v odbore laboratórna medicína. Laboranti si po niekoľkých rokoch praxe zvyšujú kvalifikáciu v špecializačnom odbore histológia alebo cytológia. Diagnostiku vykonávajú lekári s vyštudovanou lekárskou fakultou a atestáciou v odbore patologická anatómia.
Laboratórna práca si vyžaduje zručnosť, pozornosť a presnosť.
Zámena neprípustná
Diagnostika je veľmi náročná a vyžaduje si sústredenú pozornosť. Pracovníci laboratórií mnohokrát strávia nad niektorými prípadmi hodiny aj po pracovnej dobe a počas voľných dní. Laboratórna práca je náročná z toho dôvodu, že je len veľmi málo automatizovaná. Vyžaduje si zručnosť a pozornosť. Nikdy nesmie dôjsť k zámene vzoriek, k strate odobratého tkaniva, lebo druhé také sa už nedá odobrať. Tkanivo na histológiu je originál, nie je to krv, ktorá sa dá odoberať každý deň. Zámena vzoriek by znamenala katastrofu pre pacienta, ktorému by zistili zhubný nádor, a nemal by ho, a taktiež pre pacienta, ktorý má zhubný nádor, a v laboratóriu by ho nezistili. Presnosť a pozornosť je preto nevyhnutná pri práci každého pracovníka.
Výrazným negatívom práce v histologickom laboratóriu je pracovné prostredie. Laboranti pracujú s chemickými látkami, ktoré sú prchavé a dostávajú sa do ovzdušia, ktoré pracovníci dýchajú. V súčasnosti sú už prístroje s odsávacími zariadeniami, ale nie každé oddelenie si ho môže dovoliť, lebo sú finančne náročné.
Očami autorky
Pohľad na prácu v histologickom laboratóriu by nebol kompletný bez načrtnutia emocionálnej stránky tohto povolania. Pracujem v odbore histológie viac ako tridsať rokov, ale ešte aj po toľkých rokoch je to pre mňa veda, pred ktorou mám rešpekt. Denne sa stretávame s ťažkými diagnózami, ktoré zo dňa na deň zmenia život človeka. Niekedy sa pacient ani diagnózy nedožije, ak má choroba rýchly spád. Toto všetko nás negatívne ovplyvňuje a najmä vtedy, ak pacienta poznáme. My pacientov nevidíme, pracujeme len s menami a číslami, ale ani po rokoch praxe sa nedá odosobniť a vidieť len číslo. Veľmi citlivo vnímame najmä zhubné choroby u detí a mladých ľudí. Ale práca v histologickom laboratóriu je aj krásna, a to najmä vtedy, ak ochorenie zistíme včas a pacienta aj po rokoch po diagnostikovaní zhubného nádoru stretávame usmiateho na ulici. Často stretávam jedného starého pána, ktorý má diagnostikovaný zhubný nádor asi 25 rokov a stále sa pohybuje sám, hoci už má okolo osemdesiatky. Pri pohľade na neho sa teším a vidím, že každá práca má svoj zmysel.
Daniela Hrubá
vedúca laborantka oddelenia histológie
Nemocnica Topoľčany