Krvácajú vám ďasná pri čistení zubov alebo pri pochutnávaní si na jablku? Ak áno, neváhajte a objednajte sa k zubnému lekárovi, krvácanie je totiž jeden z príznakov zápalového ochorenia s názvom parodontitída, ktorá postihuje závesný aparát zubov a vedie až k ich postupnej strate.
Podľa stomatologičky MUDr. Miroslavy Knapovej ide o multifaktoriálne ochorenie, to znamená, že na jeho vzniku sa podieľa viacero faktorov. „Hlavným vyvolávajúcim faktorom je bakteriálny povlak, ktorý vzniká na zuboch a človek si ho sám nedokáže odstrániť len bežným čistením klasickou zubnou kefkou.“ Ňou sa totiž nedostanete do všetkých priestorov, kde sa povlak usádza. „Prevenciou pred vznikom parodontitídy je práve odstraňovanie a rozrušovanie zubného povlaku, pretože baktérie, ktoré sa nachádzajú v ústnej dutine, sa v povlaku usporadúvajú tak, aby im to vyhovovalo. Sú organizované v trojrozmernej sieti a môžeme si ich predstaviť ako koraly v koralových útesoch. Tie, ktoré potrebujú kyslík, sa nachádzajú na povrchu a tie, ktoré ho nepotrebujú, sa lokalizujú v hlbších vrstvách,“ vysvetľuje MUDr. M. Knapová. Tak vzniká bakteriálny zubný povlak, ktorý vie v ústnej dutine napáchať veľké škody.
Od ďasna k zubu
Správnou technikou čistenia sa ho však zbavíte na miestach, kde kefka dočiahne a o zvyšok sa postará dentálna hygienička. Zubná lekárka odporúča pri čistení využívať stieravú metódu, postupujte teda smerom od ďasna k zubu. Zaobstarajte si mäkšiu zubnú kefku a aby ste mohli odstrániť zubný povlak aj z medzizubných priestorov, nezabúdajte každý deň, aspoň po večernom vyčistení zubov použiť medzizubnú kefku alebo zubnú niť.
Podľa štatistík trpí parodontitídou každý štvrtý človek na Slovensku. Môže byť lokalizovaná, najčastejšie na prvých stoličkách alebo na predných zuboch, môže však postihovať aj všetky zuby.
Nebezpečný zápal
Napriek tomu, že parodontitída je časté ochorenie, jej nástup si sami pri prezeraní zubov v zrkadle vôbec nemusíte všimnúť. Na to, že sa niečo deje, vás môže upozorniť zápach z úst alebo krvácanie ďasien po čistení zubov, bolestivé, opuchnuté a začervenané ďasná, citlivé zubné krčky. Aj malej kvapke krvi venujte pozornosť a požiadajte svojho zubného lekára o vyšetrenie. Každý neošetrený akútny alebo chronický zápal ďasna môže viesť k parodontitíde. „Stomatológ posúdi, či ide o lokálny zápal v zmysle poranenia ďasna, alergie alebo o prejav parodontitídy, pre ktorú je typický aj parodontálny vačok, teda patologický priestor medzi ďasnom a koreňom zuba,“ vysvetľuje MUDr. M. Knapová. Ten vám lekár vyšetrí sondou, ktorú zavedie jemne medzi ďasno a zub. Keď bude tento priestor hlbší a sonda sa doň zanorí, je to signál, že parodontitída už zaútočila. Je možné, že ste s ňou žili aj desaťročia, pretože podľa stomatologičky sa toto ochorenie môže ťahať dlhé roky bez toho, aby sa prejavili prvé príznaky. „Tie sa objavujú väčšinou okolo 40. až 50. roku, parodontitída však môže vzniknúť aj v detskom veku. Vtedy hovoríme o juvenilnej parodontitíde, na ktorú sa zvyčajne príde skôr, pretože jej priebeh je agresívnejší, neraz spojený aj s bolesťou.“
Vypadávanie zubov
Ak budete k svojmu chrupu pristupovať ľahostajne, na stomatológa a zubnú hygienu si ani po rokoch nespomeniete, riskujete trvalé poškodenie končiace stratou zubov. „Zub nie je v kosti pevne vrazený, nachádza sa v kostnom lôžku, ktoré je vytvarované presne podľa koreňa zuba. Zub v ňom visí na vlákenkách, ktorým spolu so zubným cementom na povrchu koreňa, ďasnom a kosťou, v ktorej sú zuby vsadené, hovoríme závesný aparát. Vlákenká sa ale pod vplyvom zápalu rozpúšťajú, časom sa stráca aj kosť, čo odhalí aj röntgenová snímka a zub vypadne,“ upozorňuje stomatologička. Pri neliečenej parodontitíde vám hrozí tiež tzv. parodontálny absces, ktorý vzniká vtedy, keď sa vo vačku medzi ďasnom a zubom nahromadí hnis. Okrem toho, že je veľmi bolestivý, sa môže prejaviť aj zvýšenou teplotou.
Rozkolísaný diabetes
Ste diabetici a máte problémy so zubami? V tom prípade by ste mali dbať na optimálnu kompenzáciu diabetu a k zubárovi by ste mali chodiť častejšie ako zdraví ľudia. Okrem toho, že sa vám v dôsledku dlhodobo nekompenzovaného diabetu a oslabenej imunity horšie hoja krvácajúce ďasná, pri neliečenej parodontitíde vám hrozí častejší výskyt kardiovaskulárnych ochorení a obličkových komplikácií. „Parodontidída sa považuje za dentálnu fokálnu infekciu, čo znamená, že je zdrojom infekcie, ktorá sa môže dostať do celého organizmu. Je dokázané, že baktérie zo zubného povlaku a z parodontálnych vačkov sa môžu nachádzať aj v endoteli ciev pri ateroskleróze,“ upozorňuje doktorka M. Knapová. S neliečenou parodontitídou sú dokonca spojené aj predčasné pôrody a nižšia pôrodná hmotnosť.
Parodontitída nie je dedičné ochorenie, to je všeobecne vžitý omyl. Je však možné zdediť oslabenú imunitu závesného aparátu zubov. Vo väčšine prípadov ide o dôsledok nedostačujúcej ústnej hygieny.
Čo vás čaká na zubnom vyšetrení?
● Dopredu sa pripravte na to, že sa vás lekár bude pýtať na váš zdravotný stav, či trpíte nejakým ochorením, ako často si čistíte zuby, ako často navštevujete zubára, či vám krvácajú ďasná a podobne.
● Nasleduje samotné vyšetrenie v ústach špeciálnou sondou, ktorá je zaguľatená, takže vyšetrenie nie je bolestivé. Lekár skontroluje hĺbku parodontálnych vačkov, samotné krvácanie, zubné kazy.
● Súčasťou návštevy zubára je aj röntgenologické vyšetrenie, pri ktorom sa kontroluje úbytok kosti.
● V prípade, že sa potvrdí parodontitída, lekár vám vysvetlí, o čo ide a navrhne vám plán liečby. Buďte však pripravení na to, že ide o zdĺhavý proces, ochorenie sa totiž nedá vyliečiť, ale dá sa stabilizovať v takom štádiu, v akom sa odhalí, prípadne trošku zlepšiť.
● V prvej fáze liečenia vám profesionálne vyčistia chrup a zároveň vás naučia, ako si dentálnu hygienu robiť doma. Ak to bude nutné, odstránia vám zle vyrobené výplne, korunky či zubné kazy, na ktorých sa môže povlak kumulovať.
● V agresívnom štádiu, napríklad pri parodontálnom abscese, vám lekár môže predpísať antibiotiká.
● Keď si osvojíte dentálnu hygienu, môžete sa podrobiť aj chirurgickému zákroku, pri ktorom ide skôr o zlepšenie estetiky vášho chrupu.
Uvádza sa, že parodontitídou trpia viac muži ako ženy.
Ultrazvuk, škrabky, pieskovanie
Ešte nikdy ste nenavštívili dentálnu hygienu? Je najvyšší čas tak urobiť. Odborník vám profesionálne vyčistí zuby, odstráni zubný kameň a povlaky zo všetkých priestorov. „Dentálna hygiena sa zvyčajne robí ultrazvukom, alebo ručnými škrabkami. Ďalšou možnosťou je pieskovanie a použitie prístroja, ktorý špeciálnym práškom, chemicky podobným sóde bikarbóne, spolu s vysokým tlakom vody a vzduchu odstráni pigmentácie, zuby vyhladí a tým pádom sa na nich neusadzujú baktérie,“ radi MUDr. M. Knapová.
V prípade, že sa môžete popýšiť zdravými zubami, na dentálnu hygienu vám stačí chodiť raz za polrok. Tí z vás, ktorí majú parodontitídu, by ju mali absolvovať pravidelne každé 3 až 4 mesiace.
(ivk)
Foto: www.fotolia.com