Liečim sa na viacero chorôb, medzi iným aj na poruchu glukózovej tolerancie a asi rok na ťažké depresie. V poslednej dobe mám problém s nárazovým priberaním a s neodolateľnými návalmi hladu, a tak vás chcem poprosiť o radu, ako sa stravovať, pretože pracujem na zmeny, denných 12 a nočných 12, a tak neviem, ako prispôsobiť stravovanie.
Odpoveďou na Vašu otázku sú základné štandardy diétnej liečby pacientov s diabetom a poruchou glukózovej tolerancie:
- Optimálny príjem energie - na zabezpečenie tzv. primeranej hmotnosti tela (napr. zníženie energetického príjmu ak má pacient nadváhu a obezitu, alebo, naopak, zvýšenie energetického príjmu u chudých diabetikov 1. typu v detskom alebo mladom dospelom veku na zabezpečenie normálneho rastu a vývoja).
- Nízky príjem tuku - menej ako 30 % denného energetického príjmu by malo byť hradených tukmi. Tuky majú vysokú energetickú hodnotu. Energetická spotreba človeka sa udáva v kilojouloch staršou jednotou boli kilokalórie. Spálením 1 gramu tuku vzniká až 39 kJ (9 kilokalórií), čo je približne dvakrát toľko ako vzniká spálením jedného gramu cukru alebo bielkoviny. Okrem zjavného tuku ako slanina, maslo, bravčová masť, sa v rôznych potravinách nachádzajú aj skryté tuky (napr. v mäse a údeninách, v mlieku a mliečnych výrobkoch). Odporúča sa znížiť príjem nasýtených tukov, ktoré sú zväčša živočíšneho pôvodu (slanina, masť, mastné mäso, loj, vnútornosti).
Zvýšiť príjem predovšetkým mononenasýtených mastných kyselín (olivový olej), a zvýšiť príjem n-3 nenasýtených mastných kyselín (ryby a morské živočíchy).
Znížiť príjem cholesterolu na menej ako 300mg/deň (potraviny s najvyšším obsahom cholesterolu sú hlavne mozog, pečeň, pľúca, obličky, vaječný žĺtok) .
Stužené rastlinné tuky a margaríny treba výrazne obmedzovať (napr. v suchom pečive, koláčoch, sušienkach, krekeroch). Sú zdrojom tzv. trans-foriem mastných kyselín. Tieto mastné kyseliny sú pre organizmus škodlivé, lebo zvyšujú hladinu škodlivých tukov v krvi.
Z mäsa a mäsových výrobkov je vhodné uprednostniť chudé druhy, mastné druhy sa treba vyradiť úplne. Pri mlieku a mliečnych výrobkoch vyberajte mlieko, jogurty, syry s najnižším obsahom tuku.
- Optimálny príjem bielkovín - celkový príjem bielkovín by mal zodpovedať približne 10-15 % denného energetického príjmu (0,8 g/kg ideálnej hmotnosti pacienta/deň). 50 % by mali tvoriť bielkoviny živočíšneho pôvodu, 50 % rastlinného pôvodu. Bielkovina sa vyskytuje buď v spojení s tukmi (mlieko, smotana alebo mäso) alebo s cukrami (zelenina, chlieb). Jedinou čistou bielkovinou je vaječný bielok. Z bielkovín živočíšneho pôvodu preferujeme hlavne chudé mäsá (napr. kuracie, morčacie), odtučnené mlieko, nízkotučn mliečne výrobky a vaječný bielok. Z rastlinných zdrojov sú to hlavne strukoviny (hrach, fazuľa), sója, zelenina a chleboviny. Plnohodnotné bielkoviny, ktoré obsahujú všetky potrebné aminokyseliny, sa nachádzajú iba v potravinách živočíšneho pôvodu. Preto čisto vegetariánska strava nie je pre diabetika úplne vhodná.
- Zvýšiť príjem zložených (komplexných) cukrov - mali by tvoriť viac ako 55 % denného energetického príjmu, jednoduchý cukor menej ako 10 % energie.
Jednoduché cukry (cukor ktorý používame ako sladidlo - kockový, práškový alebo kryštálový, med, cukrovinky) by mal diabetik výrazne obmedziť. Cukor ako sladidlo možno nahradiť umelými nekalorickými sladidlami (napr. aspartam, cyklamáty). Jednoduché cukry sa vyskytujú aj ako súčasť ovocia. Čím je ovocie sladšie, tým viac jednoduchého cukru obsahuje. Preto z ovocia preferujeme menej sladké druhy (napr. grapefruity, zelené jablká)
Medzi zložené cukry patria hlavne rastlinné škroby (napr. celozrnný chlieb a pečivo, celozrnné cestoviny, ovsené vločky, všetky druhy zeleniny, ovocie) Zložené cukry by mali tvoriť základ stravy diabetika.
Na odhad množstva cukrov (sacharidov) v jednotlivých potravinách sa používa tzv. sacharidová jednotka. Jedna sacharidová jednotka obsahuje približne 10 gramov využiteľných sacharidov. Sacharidové jednotky majú význam hlavne u diabetikov liečených inzulínom, ktorí si podľa nich môžu určiť množstvo krátkopôsobiaceho inzulínu, ktorý si podávajú pred určitým jedlom( raňajky, obed, večera).
- Zvýšiť príjem vlákniny – 25-35 gramov denne. Vláknina je súborný názov pre nestráviteľné časti rastlinných zložených cukrov (polysacharidov) a delíme ju podľa rozpustnosti vo vode. Rozpustná vláknina (nachádza sa hlavne v strukovinách, zelenine, ovocí) tým, že spomaľuje vstrebávanie glukózy z čreva má priaznivý účinok na zníženie krvného cukru predovšetkým po jedle, má aj pozitívny efekt na zníženie hladín škodlivých tukov v krvi. Nerozpustná vláknina (nachádza sa v obilninách - hlavne celozrnných) pôsobí pozitívne predovšetkým proti zápche.
- Optimálny príjem vitamínov a minerálnych látok. Pri zmiešanej a pestrej strave je obsah minerálnych látok a vitamínov dostatočný. Ich hlavným zdrojom sú surová zelenina a ovocie, preto je dôležité, aby aj v zimných mesiacoch bol ich príjem dostatočný.
- Znížiť príjem požívatín – príjem kuchynskej soli znížiť na menej ako 5 gramov denne. Odporúča sa znížiť príjem údených a pečených požívatín a jedál pripravovaných dlhý čas pri vysokej teplote, odporúča sa pri príprave jedál menej vyprážať a piecť, vhodné je používať riad, ktorý umožní prípravu s minimom tukov.
- Príjem alkoholu – menej ako 30 gramov denne. Z alkoholických nápojov je vhodná príležitostná konzumácia kvalitného suchého červeného vína (nie viac ako 2 decilitre denne). Tvrdý alkohol a pivo sa neodporúča.
- Príjem tekutín u diabetika. Optimálny je príjem 2-3 litre denne. Vhodné sú neenergetické tekutiny (nesladené minerálne vody s nízkym obsahom sodíka, čistá voda, voda s citrónom, nesladený čaj). Nevhodné sú sladené limonády (napr. Coca - Cola, tonik).
- Frekvencia príjmu jedál - pravidelný režim a pravidelné stravovanie v menších množstvách 4-5-krát denne. Píšete, že pracujete na zmeny, dá sa to zariadiť tak, že si zoberiete jedlo so sebou a cez prestávky si dajte jeho menšie množstvo, nie nárazovo celú porciu, pretože keď prídete z práce a budete hladná, vyjete celú chladničku.
- Optimálna kultúra stolovania – jesť vždy pri stole a v sede, nespájať jedlo so žiadnou inou činnosťou (napr. čítanie pri jedle), jesť pomaly, neprehĺtať veľké sústa jedla.
Mária Štefáková, diétna sestra NEDÚ Ľubochňa
Foto: www.fotolia.com