Na Slovensku pribúdajú pacienti s poruchami pohybového systému. Podpísala sa pod to aj pandémia, a teda dištančné vzdelávanie a práca z domu. Ako pre TASR uviedla Lena Klemová z Kliniky liečebnej rehabilitácie Nemocnice Agel Košice-Šaca, pacientom pomáha rehabilitácia či fyzikálna terapia, no najlepším prostriedkom pre zachovanie zdravia a kvality života je dostatok akéhokoľvek pohybu.
„Deti sa rodia do svojej doby. Tá dnešná je pretechnizovaná a vedie k pohodlnému spôsobu života. Niekedy bolo pre deti prirodzenejšie loziť, skákať, behať, vešať sa za ruky, rúčkovať na preliezačkách, ktoré sa takmer úplne vytratili,“ vysvetlila s tým, že si tak prirodzene trénovali pohybové schopnosti.
Za problémami je viacero faktorov
Poruchy pohybového systému vznikajú väčšinou v dôsledku kombinácie viacerých faktorov. Ide napríklad o nesprávne sedenie, nedostatok pohybu alebo preťažovanie chrbtice ťažkými taškami. Úlohou fyzioterapeutov je zbaviť pacientov bolesti, zlepšiť ich funkčný stav a čo najskôr ich vrátiť do plnohodnotného života.
Fyzioterapia, alebo tiež rehabilitácia, je proces zameraný na sociálnu integráciu jedinca. Zahŕňa zdravotnícku, vzdelávaciu, pracovnú a sociálnu zložku. Zaoberá sa najmä pohybovým systémom a možnosťami, ako ovplyvniť jeho poruchy. Fyzikálna terapia využíva účinky rôznych foriem fyzikálnej energie.
Na vytváraní návykov by sa mali podieľať rodičia
„Kvalitná rehabilitácia napomáha udržaniu, podpore a obnove maximálnych funkčných zdatností. Spomaľuje progresiu chorôb, prinavracia stratené schopnosti alebo funkcie ľudskému organizmu ako celku,“ vysvetlila Klemová.
Pripomenula, že výchova k zdravému životnému štýlu a vytváranie správnych návykov je proces, na ktorom by sa mali podieľať v prvom rade rodičia. Tí by mali ísť deťom príkladom a vzorom. „Narušené až porušené pohybové stereotypy je možné upravovať i v dospelosti, dokonca aj vo vyššom veku. No tak ako vo všetkom, aj tu platí, že prevencia je jednoduchšia ako liečba,“ dodala Klemová.